ZatvoriĹĄ

Aktualizujte si váš prehliadač

S ľútosťou vám oznamujeme, že vaša verzia prehliadača je zastaraná, alebo nebola testovaná. Aktualizujte si ju na najnovšiu, aby sa vám web stránka zobrazovala správne. Ďakujeme.

Trojjediný Boh

Pridaný pred 15 dňami | 18. Marec 2020 | Prečítaný 17-krát

Na rozdiel od židov i mohamedánov, my kresťania, vyznávame jedného Boha v Trojici . Za učením o Svätej Trojici je dôraz, že Pán Boh nie je izolovaná bytosť, ale má bohatý vnútorný život a pozýva nás k účasti na bohatstve svojho vnútorného života.

Učenie o Trojici nám Pán Boh nedal, aby ním trápil náš rozum, ale by ním potešil naše srdce a usmernil náš život. Praktické kresťanstvo má totiž veľa čo do činenia so správnou biblickou predstavou o Bohu. Mať dobrú teóriu, je veľmi praktická záležitosť.
 

Ó, hlbokosť bohatstva, múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú Jeho súdy a nepochopiteľné cesty Jeho“ (Rímskym 11, 33).

 

V čom sú Božie súdy nevyspytateľné a Božie cesty nepochopiteľné? V tom, že Boh je láska. Boh, to nie je život samotára , ktorý by zostával vo svojej izolovanosti , ale naopak, (keď použijeme obraz) Boh je bezodné more lásky dobroty a krásy. Skutočná láska, ktorá nie je sústredená na seba, ale môže sa rozvíjať len vo vzťahu k druhému. Láska, to je zdieľanie sa, dávanie seba samého, prijímanie druhého.

Najznámejší verš z Biblie, ktorý má toto Božie zdieľanie sa v samom centre, znie: „Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každým kto verí v Neho“ (Ján 3, 16).


Boh Otec nebol nikdy sám. Nikdy Mu nechýbal niekto, koho by miloval, lebo od počiatku mal spoločenstvo so Synom i Duchom Svätým. Nepotreboval teda stvoriť svet – nás ľudí, aby si zabezpečil „odbyt“ pre svoju lásku. (Keď sa deti „vyletia z hniezda“, rodičia si kúpia psíka...) Ak sa rozhodol stvoriť svet, dať nám život, tak preto, lebo chcel rozšíriť okruh svojho bytia, spoločenstva a lásky aj na nás. Čo praktické z toho vyplýva?


Aj my sme stvorení pre spoločenstvo , ako tí, ktorí boli stvorení na obraz Boží (1. Mojžišova 1, 26 – 27, nie však vonkajšou podobou, ale vnútorným charakterom). Keď Boh je stále sa dávajúca láska, ak máme žiť ako Boží obraz – skutočne ľudsky (Ján 19, 5b), nie je možné chcieť sa stiahnuť ako slimák do svojej ulity a žiť si sám pre seba . Ako nositelia Božieho obrazu sme stvorení pre spolubytie. Keďže v Bohu – Božej Trojici je život vzájomnej lásky, spoločenstva, zdieľania sa, má to platiť aj o nás a pre nás.

 

Zdieľanie lásky s inými nebude znamenať ochudobnenie. Priblížme si to na príklade pekného, funkčného manželstva: Hoci jeden z partnerov je muž a druhý žena a jestvujú nezanedbateľné rozdiely v ich minulosti, skúsenostiach, prístupoch i mnohých iných veciach, predsa, keď dvaja žijú ako jedno telo, keď sa delia o radosti, starosti, vzťahy, skúsenosti, vnútorné prežívanie i majetok, neznamená to ochudobnenie. Práve naopak!

 

Učenie o Svätej Trojici má praktický dôsledok: Keď vstúpiš do života vzájomnej lásky a služby, nie je to ochudobnením, ale nesmiernym obohatením. Vidíme to na Pánovi Ježišovi Kristovi. Nik nemal bohatší vnútorný život ako On – hoci nie bez kríža. No ku Kristovmu bohatému vnútornému životu i k Jeho krížu sa Pán Boh priznal tým, že Ježiša vzkriesil z mŕtvych, oslávil Ho a dal Mu všetku moc na zemi i na nebi (Matúš 28, 18). Nebo nie je samotka pre Boha , pre bytosť síce vznešenú, no izolovanú. Biblia nebo opisuje ako mesto Božie (Zjavenie Jána 21, 9 – 27). Mesto, ktoré nie je pusté. Ako kresťania teda nemáme právo žiť v ľahostajnosti ponorení len do vlastného súkromia. Sme povolaní vnášať do sveta, v ktorom žijeme, to Božie – byť soľou zeme a svetlom sveta (Matúš 5, 13 – 16). Sme povolaní hľadať dobro pre všetkých. To robí trojjediný Boh a to sa má stávať i naším cieľom (por. Jeremiáš 29, 7).

Patrik (†461), apoštol Írska, použil obraz trojlístka. V ňom 3 samostatné – a z nášho pohľadu rovnocenné lístky – tvoria jedinú rastlinu predstavujúcu vzájomnosť 3 jedinečných osôb Boha. Nie sú však „oni“, ale On – jeden Boh. Jemu patrí naša úcta a láska.

Oscar Wilde hovorí v jednom príbehu o obrovi, ktorý mal obrovskú záhradu. Nechcel však, aby sa v nej hrávali deti. Vyhnal ich z nej. Záhrada zostala sťa zakliata. Ani slnko do nej nezasvietilo. Až po čase obor pochopil, že ak chce byť šťastný, musí zbúrať múr, ktorým obohnal záhradu a umožniť do nej prístup deťom. Urobil tak a našiel šťastie.

Trojjediný Boh, ktorého vyznávame, nie je egoista, ako onen obor. Osoby Božej Trojice: Otec, Syn a Svätý Duch vzájomne komunikujú, no nechcú mať lásku iba pre seba. Boh je jediný, nie však sám, nie osamelý a už vonkoncom nie uzavretý vo svojom šťastí. Boh nie je „sebecký obor“. Medzi osobami Božej Trojice je vzájomná láska a túto lásku Pán Boh dáva aj nám. Sme stvorení na Boží obraz. Máme odrážať Božiu lásku, Boží charakter.

 

Ján Zlatoústy povedal: „Neverím, že človek môže byť spasený, ak sa neusiluje o spásu svojich blížnych.“ Je to veľmi praktické. Trojjediný Pán Boh sa chce rozdávať – zdieľať o to najlepšie a my Ho v tomto máme nasledovať. Choď a rob podobne ako náš Boh.
 

Milovaní, milujme sa, pretože láska je z Boha, a každý, kto miluje, z Boha sa narodil a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, pretože Boh je láska“ (1. Jánov 4, 7 – 8).