ZatvoriĹĄ

Aktualizujte si váš prehliadač

S ľútosťou vám oznamujeme, že vaša verzia prehliadača je zastaraná, alebo nebola testovaná. Aktualizujte si ju na najnovšiu, aby sa vám web stránka zobrazovala správne. Ďakujeme.

Život nám nebol daný, aby sme rástli ako okrasné stromy

Pridaný pred 2 mesiacmi | 14. Máj 2020 | Prečítaný 35-krát

Stredoškoláka pozval jeho spolužiak do kostola. Po skončení služieb Božích sa ho pýta:

„Ako sa ti to páčilo?“

„Úprimne? – Nič mi to nedalo“, odvetil opýtaný.

„Čo si očakával?“, opäť sa spýtal spolužiak.

„Vlastne..., vlastne nič“, povedal druhý z mladíkov. 

„Vidíš, dostal si presne to, čo si čakal!“

 

Neplatí to síce stopercentne, no môže sa stať, že keď od Boha nič nečakáme, práve to (nič) aj dostaneme. Biblia nás vyzýva pristupovať k Bohu s vierou, s očakávaním. „Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú“  (Židom 11, 6). Boh, darca všetkých dobrých darov (Jakub 1, 17), nám chce z nich udeliť práve to, čo potrebujeme. Ak nič nečakáme, ľahko sa môže stať, že nič nedostaneme.

 

Iste, jestvujú aj falošné očakávania, napríklad, aby Pán Boh zariadil, že cena benzínu klesne na 20 centov, alebo priemerný slovenský dôchodok stúpne na 1000-€. Takéto očakávania zostávajú nenaplnené, lebo Boh nám dáva dary trvalej hodnoty a väčšej ceny, než tej, ktorú možno vyčísliť v peniazoch.

 

K Bohu treba pristupovať s očakávaním.

Aj Pán Boh, pristupuje s očakávaním k nám.

Nielen my očakávame čosi od Pána, ale aj On očakáva niečo od nás. Biblia Ho pripodobňuje k hospodárovi, ktorý sa zaujíma, či náš život prináša ovocie a akej kvality.

„Ktosi mal figovník zasadený vo vinici. A prišiel hľadať ovocie na ňom, ale nenašiel. Povedal teda vinohradníkovi: Ajhľa, už tri roky prichádzam a hľadám ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo aj tú zem kazí! On mu však riekol: Pane, ponechaj ho ešte za rok, až ho okopem a pohnojím, či by azda potom nepriniesol ovocie. Ak nie, vytneš ho.“ (Lukáš 13, 6 – 9)

 

Nejeden človek žije spôsobom: „Boh nezaujíma, môže mi byť ukradnutý...“ Pritom si nevšimne, že Pán Boh sa zaujíma o neho, že my, ľudia, Mu vonkoncom nie sme ľahostajní.  

Bolo by nemúdre podceniť dôležitosť toho, či sa o Boha zaujímame a ešte nemúdrejšie podceniť fakt, že Pán Boh sa zaujíma  o nás.

 

Nežijeme náhodou. Nie sme na svete omylom, nedopatrením. Máme tu svoje miesto, svoju úlohu. Boli sme zaštepení ako ratolesť do vínneho kmeňa (Ján 15, 1 – 8), zasadení ako strom do Božej záhrady (Božieho sveta).

Nažive nie sme náhodou. Pán Boh čaká, že v našom žití prinesieme dobré ovocie, ktorým je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť,  krotkosť, zdržanlivosť“ (Galatským 5, 22 – 23a). Boh pri každom z nás toto ovocie nielenže očakáva, ale ho aj aktívne hľadá. Veď život nám nebol daný, aby sme rástli ako okrasné stromy. Pán Boh nás stvoril ako „ovocné stromy“ a  hľadá pri nás očakávané ovocie.

 

Žijem ako okrasný, či ako ovocný strom? – To je otázka pre nás. Nie však pre Boha. Pre Neho to nie je otázka. Nepochybujme, že On pri nás ovocie jednoznačne hľadá.

 

Pán pri nás hľadá ovocie už dlho – tri roky (Lukáš 13, 7). V Biblii označuje trojka zaokrúhlený celok. Tri roky hľadať a nenachádzať znamená: Pán Boh už hľadá dostatočne dlho. Ak napriek tomu ovocie nenachádza, má právo trestať, vyťať nás ako neplodné, neužitočné stromy. Vyťať nás – od ktorých očakáva, že budeme úrodnými stromami – no my nezriedka žijeme sťa stromy okrasné, či neplodné, ako stromy bez ovocia.

 

Pán Boh nie je netrpezlivý. Je ochotný dosť dlho čakať. Opakovane prichádza. Dostatočne dlho prejavuje svoju zhovievavosť. Ak nás hneď netrestá, neznačí to, že Jeho láskavosť nemá hraníc. Keď nám opakovane, znova a znova dáva príležitosť, neznamená to, že Bohom poskytnuté šance nemôžeme stratiť.

 

Prístup druhých k im daným príležitostiam riadiť nemôžeme. Môžeme a máme sa však chopiť tých šancí, ktoré dal Pán nám; aby o našom živote neplatilo, že sa stal stratenou príležitosťou.

Nemôžeme si stanoviť dĺžku života, ale môžeme mu dať hĺbku a šírku, môžeme v ňom prinášať dobré ovocie na Božie chválu (Matúš 5, 16).

 

Mali sme byť už vyťatí. Už by sme stratili svoju príležitosť, keby za nás Pán Ježiš neprosil: Ponechaj tento strom, azda prinesie očakávané ovocie. Pán Ježiš pre nás získava ďalší čas, v ktorom by sme mali priniesť ovocie.

Ježiš tak koná najprv modlitbou„Ponechaj ho ešte“ a následne prácou„Okopem ho a pohnojím“. – Ora et labora  (Modli sa a pracuj).

On sám za nás prosil a pre našu záchranu urobil všetko. Je to nami ničím nezaslúžená milosť. Milosť nad každé očakávanie.

 

Božie odpustenie a trpezlivosť sú nami nezaslúženou milosťou.

Koľkokrát už Pán Boh predĺžil pri nás čas svojej milosti? On ju opäť predlžuje.

Božiu zhovievavosť si nezamieňajme so slabosťou. Dbajme, aby doba milosti neuplynula znovu márne, aby nová Božia milosť nebola stratenou príležitosťou a Pán Ježiš – náš  Spasiteľ a Zástanca – sa nám nestal iba prísnym Sudcom.

 

 

Pane Bože, Ty nás voláš, aby sme k Tebe pristupovali s dôverou, s očakávaním. Prosím, odpusť nám, keď od Teba nič nečakáme, alebo naše očakávania sú falošné a sebecké. Ďakujeme Tvoju trpezlivosť, s ktorou už dlho čakáš na našu zmenu.

Drahý Pane Ježiši, ďakujeme Ti, že i tie ľudské životy, ktoré sú sťa dlhodobo neúrodné stromy, máš predsa vo svojej láske, starostlivosti, aj pre ne sa namáhaš, obetuješ. Máš plné právo od nás mnoho očakávať, veď si nám dal všetko potrebné pre život i spasenie.  Pomôž nám báť sa Ťa sklamať. Daj nám silu úmyselne Ťa nezarmucovať. Daruj nám svojho Ducha Svätého, aby sme nezostali okrasnými stromami, ale prinášali dobré ovocie – na Tvoju slávu a ľuďom na požehnanie. (Ďalej modlitba vlastnými slovami)

 

Použitím viacerých prameňov:  Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár