Kázeň z evanj. večerných Služieb Božích v Bratislave (Zborová sieň, Legionárska 6)
Cestou Piláta či Ježiša?
Matúš 27, 11 – 26: „11 Ježiša však postavili pred vladára. I spýtal sa Ho vladár: Či si Ty kráľ židovský? Ježiš mu povedal: Ty hovoríš. 12 A keď veľkňazi a starší žalovali na Neho, nič neodpovedal. 13 Vtedy povedal Pilát: Nepočuješ, čo všetko svedčia proti Tebe? 14 Ale (Ježiš) mu neodpovedal ani na jedno slovo, takže sa vladár veľmi divil. 15 Vladár mal obyčaj prepustiť davu na sviatok jedného väzňa, ktorého si vyžiadali. 16 Mali práve väzňa, ktorý sa menoval Barabbáš. 17 Keď sa teda zhromaždili, povedal im Pilát: Ktorého si žiadate, aby som vám prepustil: Barabbáša, a či Ježiša, ktorý sa volá Kristus? 18 Lebo vedel, že Ho vydali zo závisti. 19 Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu žena: Nemaj nič s tým Spravodlivým! Lebo som mnoho vytrpela dnes vo sne pre Neho. 20 Veľkňazi a starší však naviedli zástupy, aby si vyžiadali Barabbáša a zahubili Ježiša. 21 Spýtal sa ich vladár: Ktorého chcete z tých dvoch, aby som vám prepustil? Zvolali: Barabbáša! 22 Pilát im povedal: Čo teda urobím s Ježišom, ktorý sa volá Kristus? Všetci odpovedali: Ukrižovať Ho. 23 On sa opýtal: Čože urobil zlé? Ale oni tým hlasnejšie kričali: Ukrižovať Ho! 24 Keď Pilát videl, že už nič nepomôže, ba že vzbura je vždy väčšia, vzal vodu, umyl si ruky pred zástupom a povedal: Čistý som od krvi tohto Spravodlivého; zodpovednosť je na vás! 25 Odpovedal všetok ľud: Krv Jeho na nás a na naše deti! 26 Potom im prepustil Barabbáša, Ježiša však dal zbičovať a vydal Ho, aby Ho ukrižovali.“
Milí bratia, milé sestry!
Pri vyznávaní Viery všeobecnej kresťanskej sa zdá, ako by Ježiš ani nežil. Ako by sa narodil a potom už iba trpel: „…narodil sa z Márie panny, trpel pod Pontským Pilátom, ukrižovaný umrel…“ No nie je to tak. Ježiš nebol iba trpiteľ. Neboli Mu cudzie ani naše radosti. Zúčastnil sa na svadbe (Ján 2. kap.), navštevoval hostiny (Lukáš 7, 36; 19, 5 – 6), stretával sa s ľuďmi, jedol s nimi. Nestaval sa nepriateľsky k pozemskému životu (Lukáš 7, 34). Radoval sa s radujúcimi a bol nablízku smutným a užialeným. Vnášal do života radosť a nádej tým, aký mal vzťah k ľuďom:
- pomáhal tým, s ktorými sa druhí odmietali stretnúť,
- prijímal hriešnikov a odpúšťal im,
- nepovyšoval sa,
- uzdravoval ľudské telo i dušu,
- prekonával vzájomné odcudzenie.
Ježiš rozhodne nebol čudákom, ktorý nenávidí život a vyžíva sa v utrpení. Utrpenie prijíma práve preto, že si život váži, že Mu nie je ľahostajné, ako ľudia žijú. Preto je Jeho život naplnený láskou – nie k utrpeniu, ale k (trpiacim) ľuďom.
Ježiš trpel v službe životu preto, že nás má rád. „Pretože sám v tom, čo pretrpel, bol skúšaný, môže pomáhať tým, čo sú skúšaní“ (Židom 2, 18).
Ježišovo utrpenie je aj hrádzou proti falošne zidealizovanému pohľadu na kresťanskú vieru, na život v láske. Niekto si myslí, že keď bude veriť v Boha a konať láskavo, tak všetko bude ľahké. Bude žiť bez konfliktov.
Nie je to tak. Láska, ktorá vyplýva z viery v Ježiša Krista, nie je naivná. Kto podľa Kristovho príkladu má rád ľudí, toho sa dotkne nespravodlivosť, neláska, ten sám zažije utrpenie. Nesnaží sa utiecť pred utrpením. Vstupuje do neho. Trpí s trpiacimi. Spolu nesie utrpenie druhých.
Ježiš nie je Ten, kto kdesi z ústrania v pokoji a zabezpečenosti rozdáva múdre rady. Nie je to mysliteľ vydelený z bežného, normálneho života. Neučí nás, ako sa od sveta, v ktorom je utrpenie odpútať, ako z neho ujsť. Naopak. Utrpenie prekonáva ochotou zobrať ho na seba. Niesť ho. Premáha ho obetavou a obetujúcou sa láskou. Nežije v zidealizovanom, ale v skutočnom svete.
To naznačuje aj Pilátovo meno v Kréde. Niekedy sa povie: „Dostal sa tam, ako Pilát do Kréda…“ Teda ako by nedopatrením. Veď Pontský Pilát nebol človekom príkladným už vôbec nie obdivuhodným. Je však historickou postavou, ktorá potvrdzuje, že Ježišov príbeh nie je vymyslená legenda, ale skutočnosť. Nejde v ňom o vysnívaný, ale o náš skutočný život. O nás skutočný svet a dejiny.
Ak Boh v Ježišovi prišiel do tohto sveta a neuteká pred tým, čo je v ňom bolestné a temné, potom ani my nemáme a nemusíme utekať zo sveta. Tak by sme šli úplne opačným smerom ako Pán Boh.
Pilát vo Vyznaní viery potvrdzuje historicitu – to, že záchrana sa deje v našom, často hroznom a bezútešnom svete. Pilát reprezentuje aj verejnosť, pred ktorou Ježiš vydáva svedectvo.
Kresťanstvo nie je exkluzívne náboženstvo pre zopár vyvolených a zasvätených, ktorí svoje učenie a obrady skrývajú pred verejnosťou. Nie! Evanjelium sa zvestuje verejne. Do kostola môže prísť každý. Kresťanská cirkev nie je nijaký VIP spolok pre ľudí iba z „lepšej spoločnosti“. Nemáme tajnosti.
Pilát bol veľmi krutý človek. Nechal kruto popraviť mnoho ľudí bez riadneho súdu a rozsudku (por. Lukáš 13, 1).
Nebol však hlúpy. V procese s Ježišom sa Ho snažil zachrániť. Videl, že nepriatelia mu Ho vydali z nenávisti k Ježišovi. Situáciu sa snažil riešiť tým, že dá na to, čo si vyvolí dav. – Keď to chcú, nech to majú… A potom si umyl ruky. Vraj: čistý som od krvi tohto Spravodlivého.
Kam sa podela Pilátova osobná zodpovednosť? Kam sa stratilo jeho svedomie? Ako by sa zašpinené nečisté svedomie dalo umyť vodou…
Pilát nemieni trpieť. Snaží sa o spravodlivosť, o prepustenie Ježiša, ale riskovať nehodlá. Nebude si komplikovať život. V rozhodujúcej chvíli koná ako alibista a cynik.
Naopak, Ježiš riskuje. Prijíma utrpenie. Nasadzuje seba. Svoj vskutku svätý, čistý život. Pretože nás má rád. Za svoju lásku ručí celým svojím životom.
Z počínania mocného Piláta cítiť beznádej a slabosť.
Ježiš je bezmocný, zbičovaný, korunovaný tŕním, no z Jeho počínania cítiť nádej a silu.
Ktorou cestou sa vydáš?
Cestou Piláta alebo Ježiša?
Kresťanská viera jednoznačne vyznáva: Verím a chcem ísť za Tým, ktorý trpel, v ktorom je láska, nádej a sila. Amen.
S použitím: Zvonimír Šorm &spol.: Co jsem jako farář nakradl (vyd. Kalich, Praha 2021):
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
