„Žite ako deti svetla. Veď ovocie svetla je vo všetkej dobrote, spravodlivosti a pravde.
Efezským 5, 8 – 9

Večera Pánova

Večera Pánova je (rovnako ako krst) v Evanjelickej cirkvi a. v. považovaná za sviatosť.

Sviatosť je „viditeľné slovo evanjelia“ (jeho viditeľné zvestovanie), ktorým sa veriacim v Krista dostáva viditeľné, hmatateľné a osobné zasľúbenie o odpustení hriechov – a to pre zásluhy, umučenie a smrť Pána Ježiša Krista.

 

Sviatosť je Boží mocný čin. Má tri znaky:

  1. Ustanovil ju Pán Ježiš Kristus.
  2. Má viditeľné (hmotné) znamenie, pod spôsobom ktorého nám Pán Boh dáva neviditeľnú milosť.
  3. Má Ježišov sľub o odpustení hriechov a večnom živote (Matúš 26, 26 – 28).

 

Večera Pánova sa prisluhuje tým členom ev. cirkvi, ktorí sú pokrstení a konfirmovaní.

Deje sa tak v spravidla v kostole v 1. nedeľu v mesiaci na Službách Božích, prípadne následne po ich skončení.

Okrem toho býva v našom zbore Večera Pánova prisluhovaná na Nový rok, na Zelený štvrtok, na Veľký piatok, na 2. slávnosť veľkonočnú, na 2. slávnosť svätodušnú, na 2. slávnosť vianočnú,

na Službách Božích s konfirmáciou, v Nedeľu pokánia (10. nedeľa po Sv. Trojici). V období Adventu a Pôstu je Večera Pánova prisluhovaná v každú z adventných / pôstnych nedieľ.

Individuálne býva Večera Pánova prisluhovaná ľuďom, ktorí pre vysoký vek či podlomené zdravie už nedokážu prísť do kostola.

V prípade záujmu o individuálne prislúženie Večere Pánovej v domácnosti / nemocnici / domove seniorov, prosíme, kontaktujte našich  farárov:

 

 Slová ustanovenia Večere Pánovej:

„Pán náš Ježiš Kristus v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a dával svojim učeníkom hovoriac: Vezmite  a jedzte – toto je moje telo, ktoré sa za vás vydáva. To čiňte na moju pamiatku! A podobne po večeri vzal kalich, dobrorečil a dal im hovoriac: Pite  z neho všetci – tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás na odpustenie hriechov. To čiňte, kedykoľvek budete piť na moju pamiatku!“

 

Ako často máme prijímať Večeru Pánovu (VP)?  Podľa svojej vnútornej potreby – veľakrát počas roka. VP je vzácna možnosť, veď nás k nej pozýva Pán Ježiš Kristus. Vo VP nám je viditeľne zvestované, že Pán Ježiš Kristus je Baránok Boží, ktorý pre našu spásu obetoval na kríži na Golgote za nás svoje telo a vylial pre nás svoju nevinnú krv. To pri VP Pri Večeri Pánovej môžeme nielen počuť, ale aj vidieť a uchopiť – teda smieme sa úplne spoľahnúť.

Keď prijímame Večeru Pánovu, nie je to spomienková slávnosť – iba spomínanie na to, čo sa kedysi dávno udialo na Golgote. Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, je medzi nami skutočne prítomný. Preto, že Pán Ježiš žije, nie je Večera Pánova spomienkou na veľký mravný vzor zosnulý pred stáročiami. Prichádzame v nej do Božej prítomnosti – sme pred skutočne prítomným živým Pánom, ktorý má moc odpúšťať hriechy.

Keď vidíme pri Večeri Pánovej chlieb a víno, máme vedieť, že za tým je ešte viac. Omnoho „väčší stôl“, ku ktorému nás Boh raz pozve – ktorý v nebesiach pripravil pre všetkých, ktorí Mu dôverujú.

Dôležité je, aby sme Večeru Pánovu neprijímali iba formálne (zo zvyku), ale úprimne oľutovali a vyznali svoje hriechy – s vierou, že nám ich  Pán Boh odpustí i s rozhodnutím, že hriechy už nechceme opakovať.

 

Večeri Pánovej predchádza spoveď – úprimné  vyznanie hriechov.

Spoveď je v našej evanjelickej cirkvi spravidla verejná. Tým vyjadrujeme, že hriech nie je len záležitosťou medzi mnou a Bohom, ale škodí celému spoločenstvu. Osobná spoveď je nie je povinnosťou, ale užitočnou možnosťou.

Pánu Bohu vyznávame svoje hriechy denne v modlitbe.

Vyznávať hriechy mám vždy, keď zistím, že som sa voči Bohu prehrešil.

Keď hreším, sklamem nielen Boha ale aj ľudí v cirkvi. Vyznávať hriechy mám preto aj v kostole – pri spovedi. Veď hriech nie je moja súkromná vec, ale je aj previnením sa voči ľuďom.

Spovedi má predchádzať naša príprava v osobných modlitbách.

 

Na verejnú spoveď a prijímanie Večere Pánovej sa pripravujeme tak, že skúmame svoj život – „pozrieme do zrkadla“ Božích prikázaní, ktoré odhaľujú naše hriechy. Vyznáme Pánu Bohu, v čom sme sa previnili (Žalm 32, 5) i čo sme zanedbali vykonať (Jakub 4, 17). Nápomocným môže byť aj modliť sa kajúce žalmy (napr. 6., 32., 38., 51., 102., 130., 143.) kajúce modlitby nájdeš aj v knihe „Brána viery otvorená“

Najmä sa však máme zmieriť sa ľuďmi, predovšetkým so svojimi najbližšími (domácimi): odpustiť tým, ktorí mi ublížili a poprosiť o odpustenie mojich vín; ak to je len trochu možné, pravdaže aj napraviť krivdu.

To, s kým pôjdeme na večeru do reštaurácie, si vyberáme my. Ľudí, s ktorými sa stretneme pri Večeri Pánovej – Pánovom stole, si však nevyberáme sami. Večera Pánova vylučuje, že si budeme vyberať, kto je naším bratom a sestrou. Vylučuje aj súkromné „kresťanstvo“ – bez cirkvi.

Pri všetkej dôležitosti osobného čítania Biblie a osobných modlitieb  platí, že žiadny človek neuverí sám, ani sa sám neudrží vo viere. Viera nie je iba  subjektívna vec. Niekto nám o nej svedčil, smeroval nás k nej. Predpokladom stálosti vo viere  je spoločenstvo veriacich (cirkev), zhromaždené okolo kázania Božieho slova a  sviatostí.

 

Kajúce Žalmy ako príprava na Večeru Pánovu.