Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (Lamač)
téma nedele: Ježišova prítomnosť posväcuje domácnosť
Ján 2, 1 – 11: „1 Na tretí deň bola svadba v Káne Galilejskej a bola tam matka Ježišova. 2 Pozvali na svadbu aj Ježiša a Jeho učeníkov. 3 Keď chýbalo víno, povedala matka Ježišova: Nemajú víno! 4 Odpovedal jej Ježiš: Žena, čo mňa a teba do toho? Ešte neprišla moja hodina. 5 Matka povedala posluhovačom: Urobte všetko, čo vám povie. 6 Podľa židovského zvyku očisťovania stálo tam šesť kamenných nádob, každá na dve alebo tri miery. 7 I riekol im Ježiš: Naplňte tie nádoby vodou. A naplnili ich až po okraj. 8 Potom im povedal: Teraz naberte a zaneste starejšiemu. A oni zaniesli. 9 Starejší ochutnal vodu, ktorá bola premenená na víno; nevedel totiž, odkiaľ je, ale posluhovači, ktorí brali z vody, vedeli. I zavolal si starejší ženícha 10 a povedal mu: Každý človek podáva najprv dobré víno, a keď si (hostia) už upili, (dá) horšie, ty si však zachoval dobré víno až dosiaľ. 11 Toto znamenie v Káne Galilejskej bolo prvé, ktoré Ježiš urobil a vyjavil svoju slávu. I uverili v Neho Jeho učeníci.“
Milí bratia a milé sestry!
Pán Ježiš vykonal svoj prvý div na svadbe. Nórsky evanjelický farár Øivind Andersen napísal: „Nie je to žiadna náhoda, že Pán Ježiš mal zjaviť svoju slávu v novej domácnosti. Veď práve skrze domácnosť Adama a Evy (1 M 3. kap.) zasial diabol do sveta hriech. Ježiš to chce dať do poriadku. Prichádza do domácnosti so všetkou svojou silou a nádherou. To, čo sa deje v domácnostiach, je úplne rozhodujúce pre ľudí a krajinu. Podľa Božieho slova je domácnosť prvoradá a základná bunka spoločnosti. Preto nie div, že nepriateľ chce zničiť domácnosť a Boží poriadok, ktorý sa jej týka. Všetka protikresťanská ideológia robí spoločnosť nadradenú a presadzuje, aby mala moc a vplyv na naše domácnosti. – To je jeden z mnohých spôsobov, ktoré satan používa.
Je veľa nešťastných domácností. Ježišov prvý div – premenenie vody na víno – ukazuje, že On sa chce dostať do domácnosti a spraviť nemožné možným! Ak sa do domácnosti dostalo v nejakej podobe zlo, nemusí sa ďalej rozvíjať. Ale je len jeden, kto to dokáže napraviť: Pán Ježiš Kristus! On sa chce dostať dovnútra ku mne, k tebe, k ostatným a chce nastoliť Boží poriadok.“ Farár Andersen svoje zamyslenie končí otázkou: „Dovolíme Mu to?“ Dovolíme Ježišovi, aby v našej domácnosti nastolil Boží poriadok?
Pán Ježiš sa chce dostať aj do našej rodiny a domácnosti. Chce spôsobiť, aby v nej vládol Boží poriadok, urobiť v nej možným nemožné, tak, ako je, ľudsky videné, nemožným zmeniť vodu na víno. Ježiš to nehodlá robiť nasilu. Trpezlivo čaká, či Mu dovolíme vojsť – či sa vo viere odvážime dať v našej domácnosti moc a vplyv Kristovi. Vonkajším vyjadrením toho je krst.
Krst je znamením, komu dávame moc a vplyv – na čiu stranu sa staviame. V poriadku krstu je aj otázka: „Odmietate v mene tohto dieťaťa neveru, hriech a všetky diabolské skutky; odmietate?“ Nejednému sa to môže javiť ako príliš tvrdé vyjadrenie. Pri pohľade na bábätko sa nám zdá: čože už len tento malý človiečik môže mať s diabolskými skutkami? Iste, pri krste nejde o vyvolávanie ponurej atmosféry. No krst vyjadruje, že sa jednoznačne staviame na Kristovu stranu a odmietame stáť na strane diabla – na strane všetkého, čo je proti Kristovi.
Diabolské skutky nezriedka vyzerajú nevinne, ba až príťažlivo. Môžu mať náboženský nádych. Had v raji diskutoval s Evou o Bohu, o tom, čo Boh naozaj povedal? Eva v tomto rozhovore o Bohu zabudla, že nejde iba o tému diskusie, ale treba dávať pozor aj na to, kto to hovorí. To diabolské sa nerozoznáva ľahko, lebo satan sa premieňa na anjela svetla (2. Korintským 11, 14).
Krst je program pre život. Program stáť na strane Krista, vierou sa Ho držať a hovoriť diablovi: „Nie“. Toto jasné „nie“ diablovi a „áno“ Ježišovi Kristovi vyjadruje otázka o odmietaní diabolských skutkov a následné vyznávanie kresťanskej viery.
Kristus chce vládnuť v našich rodinách. Chce v nich pôsobiť, aby v nich vládol Boží poriadok, Nemieni to robiť nasilu. Trpezlivo čaká, či Mu dovolíme vojsť.
Toľkokrát dovolíme, aby v našej domácnosti malo vplyv to, čo je proti Kristovi. Ako by sme Pánovi Ježišovi vymedzovali Jeho pôsobnosť na Služby Božie, no už nie na bežný život. On akoby sa stal pre nás nie Pánom – tým, kto má vplyv a rozhoduje – ale hračkou, talizmanom, ktorý nám zaistí bezpečie a šťastie. Z Ježiša si robíme medvedíka, namiesto aby sme Mu dovolili mať vplyv v našej domácnosti. Jeho lásku radi chápeme tak, že ak nás Pán Ježiš miluje, potom všetko zariadi tak, aby sme sa cítili a mali dobre. Pričasto zabúdame, že Kristova láska sa prejavuje i tým, že Pán Ježiš nás vychováva a tresce (por. Židom 12, 5 – 12), že nám ukazuje, čo je správne. Pán Ježiš nás vychováva pre večný život, koriguje, napráva nás, aby sa v našej domácnosti rodilo ovocie Ducha Svätého: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť (Galatským 5, 22 – 23a). Nájdime odvahu vidieť, že aj to, keď nás všeličo bolí, môže byť Ježišovou vychovávajúcou láskou. Láskou, ktorá nie je cukríková, ktorá iba nehladká, ale aj očisťuje, odrezáva to, čo je v našom žití suchou ratolesťou (por. Ján 15, 2).
Všimnime si, s akou pokorou Ježiša poslúcha Jeho matka Mária, prvá dáma kresťanského sveta. Obsluhujúcim na svadobnej hostine v Káne vraví: „Urobte všetko, čo vám povie“ (J 2, 5). Kde dovolíme, aby sa dialo všetko, čo Ježiš povie, tam prichádza Boží poriadok. Možným sa stáva aj nemožné.
Evanjeliový príbeh končí dobre. Hanba, ktorá hrozila hostiteľom, je zahnaná. To ukazuje na čosi veľmi dôležité. Záchrana, ktorú prináša Ježiš sa nemusí týkať vždy iba náboženského dobra. Ježiš je ochotný zachrániť čosi také obyčajné a nenáboženské, ako je dobrá nálada priateľov mladých svadobčanov. Ježišovo znamenie v Káne Galilejskej je znamením Božieho záujmu o nás – ľudí, svet, v ktorom žijeme, o problémy, s ktorými zápasíme. Aj ľudská radosť z manželstva a priateľstva, pekných rodinných vzťahov patrí ku Kristovým prioritám – je pre Pána Ježiša dôležitou.
Téma dnešnej nedele znie: Ježišova prítomnosť posväcuje domácnosť. Kiež je to pravda aj pri nás – totiž, aby sme Pánovi Ježišovi dávali vplyv a moc v živote našich domácností i v našom osobnom žití. Konajme všetko, čo nám Pán hovorí – tak sa i v našom živote bude diať zázračná premena. Nemožné sa bude stávať možným. Amen.
Použitím: Øivind Andersen: Pri prameni (výklady 2. 5. a 3. 5., vyd. EvS, Bratislava 2003); Bengt Pleijel: Prežiť v Laodikei (vyd. Polárka, Vavrišovo 2003) a myšlienok Jana Konzala:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
