Výklad z biblickej hodiny pre dospelých, Bratislava, Legionárska 6
„13 Preto opášte si bedrá svojej mysle, buďte dokonale triezvi, dúfajte v milosť, ktorá vám bude daná pri zjavení Ježiša Krista. 14 A ako poslušné deti nepripodobňujte sa predošlým žiadostiam z čias nevedomosti, 15 ale ako svätý je Ten, ktorý vás povolal, aj vy buďte svätí v celom svojom počínaní. 16 Veď je napísané: Buďte svätí, lebo aj ja som svätý! 17 A ak vzývate Otca, ktorý bez uprednostňovania súdi každého podľa jeho diela, konajte v bázni, kým ste tu na zemi. 18 Veď viete, že zo svojho márneho počínania, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľnými vecami, striebrom alebo zlatom, 19 ale drahou krvou nevinného a nepoškvrneného Baránka, Krista, 20 ktorý bol síce vopred poznaný už pred stvorením sveta, ale v posledných časoch zjavený vám, 21 veriacim skrze Neho v Boha, ktorý Ho vzkriesil z mŕtvych a dal Mu slávu, aby vaša viera bola aj nádejou v Bohu. 22 Keďže ste si očistili duše poslušnosťou pravde, aby ste mali bratskú lásku bez pokrytectva, z tej duše sa vždy navzájom milujte, 23 veď ste živým a večným slovom Božím znovuzrodení nie z porušiteľného, ale z neporušiteľného semena. 24 Lebo všetko telo je ako tráva, všetka jeho sláva ako kvet trávy: uschla tráva, opršal kvet, 25 ale slovo Pánovo zostáva naveky. A toto je to slovo, ktoré sa vám zvestovalo ako evanjelium.“
1. Prečo? Alebo kontext
V r. 2024 boli najviac sledovaným TV programom na Slovensku majstrovstvá sveta v hokeji. Viaceré zápasy pritiahli k obrazovkám viac ako milióndvestotisíc divákov. Spomínam to, lebo text z 1Pt, ktorý je našou dnešnou témou, nadväzuje na verše 10 – 12 z 1. kap. 1Pt, v ktorých autor listu dodáva sebavedomie jeho čitateľom. Ich situácia nebola práve ružová. Nachádzali sa v skúškach. Pripomína im, že čo proroci predpovedali, po čom pátrali – totiž po Božej milosti a spasení – to oni majú, to my máme. A že na to, čo nám dnes oznamujú zvestovatelia evanjelia, túžia hľadieť anjeli. Evanjelium o spáse v Kristovi, ktoré smieme vierou prijímať, je viac ako divácky najpútavejší hokejový zápas. To, že máme na ňom účasť, nám závidia aj anjeli. Zmienkou o anjeloch Peter podčiarkuje hrdosť na to, čo smieme zažívať. Doba, ktorú žijeme, je výnimočná a schyľuje sa k dôležitejšiemu zápasu, než aké sa hrajú na MS v hokeji. Kvôli tejto príprave na onen ešte dôležitejší zápas začína „náš“ text: „Preto“.
2. Výzva k akcii
Ňou je opásať si bedrá mysle. Dlhé rúcha, ktoré v biblickej dobe nosili aj muži, boli síce elegantné, ale bežať či bojovať, sa v nich bez podkasania nedalo. Človek by sa v dlhom odeve plantal. Pred cestou či prácou bolo nutné dlhé rúcho podkasať opaskom. Tento obraz Peter používa, keď píše o opásaní mysle. Povedané po našom: „Vyhrňte si rukávy svojho mozgu“, zapnite mozgové závity – pustite sa do svojej úlohy. Ňou nebude predovšetkým fyzická námaha. Budeme potrebovať opásanú myseľ a rozvahu.
3. Paradoxné spojenie
Evanjelium – dobrá správa o spáse v Kristovi, prichádza ako šanca (aj pre nás) zmeniť od základu svoj život. Ako šanca dívať sa, navzdory všetkým ubíjajúcim skutočnostiam, do budúcna s nádejou. Slová: „13 Preto opášte si bedrá svojej mysle, buďte dokonale triezvi“, nie sú apelom proti zhubnému vplyvu alkoholu, ale výzvou uvažovať: vecne, triezvo – bez prehnaných emócií. Túto triezvosť spája 1Pt s dúfaním s nádejou, so spoľahnutím sa na milosť. Teda s tým, čo paradoxne chápeme skôr ako čosi iracionálne, emocionálne. No Peter to spája s rozumnou triezvosťou. „Dúfajte v milosť, ktorá vám bude daná pri zjavení Ježiša Krista.“
4. Nie lacná nálada, ale spôsob života
Odpoveď na evanjelium – na neslýchaný dar milosti, sa nevyčerpáva iba nejakou lacnou, povznesenou náladou. Keď nám viera dáva chuť žiť, prejaví sa to na celom spôsobe života. „14 A ako poslušné deti nepripodobňujte sa predošlým žiadostiam z čias nevedomosti.“ Nepokračujte – nežite v schémach toho, čo ste chceli pred tým, keď ste ešte nevedeli uvažovať tak, ako keď máte opásané bedrá mysle. Veď poznáte rozdiel medzi beznádejou – pocitom životnej márnosti a bezúčelnosti – a nádejou, ktorej zdrojom je evanjelium – zvesť o životodarnom diele Ježiša Krista.
5. Svätosť – veľká téma
„15 Ale ako svätý je Ten, ktorý vás povolal, aj vy buďte svätí v celom svojom počínaní.“ Adresátov 1Pt i nás apoštol nabáda, aby sme tento prelom Božej milosti do nášho života dôsledne uplatňovali vo všetkých oblastiach žitia. Ako deti niekoho počúvajú, aj my počúvame Ježiša – Toho, kto nás vyvádza zo zabehaných schém zmýšľania a vychodených koľají počínania, v ktorých hrozí, že v nich uviazneme. Svoj život nemusíme štiepiť na jednotlivé sféry vplyvov. Celý život – so všetkým, čo konáme a kde sa ocitneme – žijeme pre tvárou svojho Pána. Svätý v zmysle bezhriešnosti, mravnej dokonalosti, je podľa Biblie iba Boh. Výzva k svätosti nás nechce pohnúť ku kŕčovitému úsiliu o vlastnú bezúhonnosť, dokonalú zbožnosť. Svätý je opakom svetského, profánneho. Slová: Ako je svätý Boh, ktorý vás povolal, aj vy buďte svätí, nie sú výzvou k perfekcionizmu, ale pripomenutím, v čom – Kom je zdroj kresťanskej odlišnosti. Nie v pokryteckom vyvyšovaní sa nad druhých, ale vo vedomí, že sme vyslobodení z moci všetkého, čo zotročuje životy našich blížnych, ktorí v Krista neveria. Buďte svätí, ako je svätý Pán, znamená byť viac kompatibilný s Bohom ako so svetom, v ktorom žijeme. Buďte svätí je výzva nebáť sa byť nekonformní, žiť vo vedomí, že sme zasvätení Bohu vo svete, ktorý do Božích vecí zasvätený nie je. Neutekáme zo sveta, veď sme povolaní zvestovať mu evanjelium – po čom túžia anjeli.
6. Orientovať sa podľa Boha
„17 A ak vzývate Otca, ktorý bez uprednostňovania súdi každého podľa jeho diela, konajte v bázni, kým ste tu na zemi.“
To, čo Peter napísal už skôr, opakuje inými slovami. Keď je pre vás Boh Otcom, orientujte sa podľa Neho. Nazývať Boha Otcom nebola samozrejmosť. Skôr bol vnímaný ako nekompromisný Sudca, ktorý súdi podľa skutočnosti, nie podľa toho, aké má kto postavenie či ako sa tvári. Tohto Boha – Sudcu oslovovať Otcom, to pred Ježišom nikomu nenapadlo. Boha smieme nazývať Otcom, no nezabúdajme, že v žití sa máme s úctivou bázňou orientovať podľa Jeho pohľadu na veci, podľa toho, ako ich vidí a posudzuje náš nebeský Otec.
7. Na obsahu záleží
Podľa viacerých biblistov je 1Pt, či jeho veľká časť, kázňou – kresťanským napomenutím určeným širšiemu okruhu ranokresťanských zborov. Peter už skôr (1, 3 – 4) spomenul, že Kristom sme boli zrodení k novému života a získali sme istinu – dedičstvo v nebesiach.
Pripomína, že žijeme v čase výnimočnejšom, než ten, o ktorom píše SZ. V čase, ktorý by nám mohli závidieť aj proroci a anjeli a máme v ňom významnú úlohu. Zdôrazňuje tiež, že sme získali aj zmysel života. „18 Veď viete, že zo svojho márneho počínania, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľnými vecami, striebrom alebo zlatom.“ Sú dobré tradície, ale aj také, ktoré nastupujúcu generáciu nenesú, ale ubíjajú: tradície egoizmu, povrchného spôsobu života, ľahostajnosti, únavy či strachu. Aj takéto bremeno možno zdediť po predkoch. Do času ľudského života, nemajúceho zmysel a dobrý obsah, sa vlamuje Boží čas, čas záchrany. Kristovo dielo vykúpenia platí aj tvárou v tvár vinám nakopeným predchádzajúcimi generáciami. Kristovo svetlo zažiarilo a život dostal nový obsah, nové smerovanie a cieľ. Otvára sa pred nami ako uskutočňovanie Božieho zámeru, s ktorým sa môžeme stotožniť. Je darom a výsadou, že pre Ježiša Krista sa smieme obracať k Bohu ako k Otcovi, spoliehať sa na Neho a očakávať od Neho nové veci. Kto to vie, žije v bázni pred Bohom a dbá, aby sa nespreneveril nezaslúženej Božej milosti a nepremárnil to, čo mu bolo Bohom darované. Bohu podriaďuje svoj životný štýl. Veď nejde len o to, že žijeme, ale aký obsah dávame životu. Jestvuje aj márne počínanie. Kniha Kazateľ (1, 2) „márnosť“ opakovane spomína. Z tejto depresie márnosti sme Kristom vykúpení. Peter podčiarkuje protiklad medzi pozemskými otcami, po ktorých dedíme márne počínanie a medzi nebeským Otcom, u ktorého nás čaká „neporušiteľné, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo odložené nám v nebesiach“ (1Pt 1, 4).
8. Naša viera počíta s Ježišom
V kontraste medzi tým, čo je / nie jej neporušiteľné Peter pokračuje, keď píše, že zmysel života sme nezískali nekvalitným striebrom a zlatom (môžu sa pokaziť), ale čímsi takým kvalitným ako „drahou krvou nevinného a nepoškvrneného Baránka, Krista.“ Je to narážka na vyslobodenie Božieho ľudu z Egypta, keď anjel smrti prechádzajúci ulicami neuškodil obyvateľom v príbytkoch, dvere ktorých boli pomazané krvou baránka. Videl: tu krv už tiekla a šiel ďalej. Krv baránka daruje život. A Baránok Boží Ježiš nám daruje aj zmysel života. Kristova obeť nebola Božia improvizácia, ale Boží plán, skvelá, neomylná Božia prognóza. To, čo Pán Boh od počiatku sveta jasne videl, čo prebleskuje v zvesti starozmluvných prorokov, sa nás už týka a je to naplno zjavné. Niekedy sa špekuluje, že Boh SZ je iný ako Boh NZ. Nie je. Je ten istý, milostivý a predvídavý vo svojom milosrdenstve. V Ježišovi sa to stalo zjavným (por. J 1, 18). Preto naša viera v Boha zahŕňa Pána Ježiša. Na Jeho obeti a vzkriesení stojí náš život.
9. Láska nie je luxusný doplnok
V. 22 – 25: Kristovo vykupiteľské dielo je základom našej nádeje. 1Pt hlboko prepája tému znovuzrodenia a spoločenstva. Nový život v Kristovi, zmysel života sme nezískali sami od seba (vlastným úsilím), no ani sami pre seba – ale pre druhých. Nový život v Kristovi otvára aj nový vzťah k ľudom – bratskú lásku bez pretvárky. Nemusíme si nasadzovať masku, kŕčovito sa nútiť k úsmevu. Smieme sa prijímať takí, akí sme. Nepopierame, že v medziľudských vzťahoch (aj medzi kresťanmi) sa vyskytujú aj problémy. Láska k blížnym však pre kresťana nie je luxusný doplnok. Je tým základným, čo máme mať na mysli: „Všetko nech sa medzi vami deje v láske!“ (1K 16, 14) Nejde pritom iba o zdvorilosť, ale o vedomie, že život blížneho – s tým čo ho teší i trápi – má rovnakú hodnotu ako môj život. Prejavuje sa to zodpovednosťou za blížneho, ochotou pomáhať a slúžiť druhým. Veríme v Krista, ktorý svojím životom preťal korene sebectva, ktorého život bol službou ľuďom. Jeho nasledujeme. Môže sa to javiť idylicky, ako nereálny idealizmus.
10. Základ, ktorý pretrvá
Apoštol upozorňuje, že neprijal ľudské názory a zvyklosti, ktoré sa menia a zanikajú, ale „Slovo Pánovo“, ktoré „zostáva naveky.“ Nie je zlé kvitnúť naplno, kým to ide. Dlho to však nevydrží. „Lebo všetko telo je ako tráva, všetka jeho sláva ako kvet trávy: uschla tráva, opršal kvet.“ Božie slovo pretrvá. Božie slovo – to Božie prihovorenie sa nám – je to, čo sa nám zvestuje v evanjeliu. Má moc premeniť náš život. Božie slovo je základom, ktorý niesol mnohých pred nami, má moc niesť nás a ešte mnohých ponesie. Vracajme sa k tomuto základu, k oslobodzujúcej zvesti evanjelia. Amen.
S použitím: Jiří Mrázek: Když obchází lev řvoucí (vyd. Mlýn, Jihlava 2022); Tomáš Trusina: Výklady 5. – 7. 3. in: Na každý den 1992 (vyd. Kalich, Praha 1991):
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
