Ester

Príhovor na stretnutí organizovanom Spoločenstvom evanjelických žien v Bratislave (zborová sieň)

Ester 4, 14b: (Mordochaj povedal Ester): „A kto vie, či si nebola vyvolená pre kraľovanie práve pre takú chvíľu, ako je táto?“

Ester 7, 3 – 4: „Ak som získala priazeň v tvojich očiach, kráľu, a ak je to kráľovi vhodné, nech mi je na moje želanie darovaný môj život a na moju žiadosť môj národ. ⁴ Lebo sme – ja i môj národ – predaní na vyhubenie, pobitie a na zničenie. Keby sme mali byť len predaní za otrokov a otrokyne, mlčala by som, lebo to nešťastie by nebolo hodné toho, aby sa kráľ tým obťažoval.“ 

Milé sestry v Ježišovi Kristovi!

Našou témou je biblická kniha Ester. Pripomeňme si najprv:

1. Špecifiká a teologický odkaz knihy Ester

Kniha Ester je v Biblii jedinou, v hebrejskom origináli ktorej sa ani raz nevyskytuje slovo Boh. Božia prítomnosť – Božie konanie v nej však je zrejmé. Hospodin je v pozadí diania a kniha odráža Boží boj proti silám zla.

Zlo je zosobnené v postave Hámana. Pochádzal z rodiny amálekského kráľa Agagu (Est 3, 1) . Amálekovci boli dávni nepriatelia Izraelcov (2M 17, 8 – 16; 5M 25, 17 – 19).

Kniha Ester vysvetľuje, ako vznikol radostný jarný sviatok Púrím. Ten je oslavou záchrany Božieho ľudu pred smrteľným nebezpečenstvom – vyvraždením, ktoré mu hrozilo zo strany nepriateľov. Títo nenávideli ľudí zmýšľajúcich a konajúcich inak, ako to bolo bežné. Židia – Hospodinovi vyznávači sa vo všeličom odlišovali od svojho pohanského okolia. Posolstvo knihy Ester im malo dodať odvahu, že ako Boží ľud sú pod Hospodinovou ochranou aj vtedy, keď sú vo vyhnanstve mimo svojej vlasti a ohrozuje ich nenávisť a úklady nepriateľov. Príbeh Ester mal Boží ľud povzbudiť k statočnosti a vernosti, aby ani uprostred skúšok a utrpenia neprepadol malomyseľnosti, ale vytrval vo viere v Boha.

Hebrejsky sa kniha nazýva Megillat Ester – zvitok Ester.

V kresťanskej Biblii je zaradená na záver 17 historických kníh SZ. V hebrejskej Biblii, ktorá sa delí na Zákon, Prorokov a Spisy, patrí Ester medzi Spisy. Spolu s knihami Rút, Veľpieseň, Kazateľ a Žalospevy je Ester jedným z piatich zvitkov, ktoré sa čítajú počas židovských sviatkov.

Kniha Ester je mimoriadne obľúbená u Židov. Židovský filozof Maimonides (1135 – 1204) ju z hľadiska dôležitosti zaradil hneď na druhé miesto po Tóre (5 knihách Mojžišových).

Kniha Ester dýcha atmosférou rozprávok z Tisíc a jednej noci, na druhej strane pachom plynových komôr použitých na genocídu Židov.

2. Vznik knihy a obdobie, o ktorom kniha Ester pojednáva

Kto je autorom knihy, nevieme. Podrobnosti v pozadí ako znalosť obyčajov z perzského kráľovského dvora, používania kuriérov, popravy obesením, ako aj silné národné cítenie naznačujú, že knihu napísal Žid, ktorý žil v Perzii. Bola teda napísaná pravdepodobne počas perzského obdobia. To skončilo víťazstvom Alexandra Macedónskeho nad Médsko-perzskou ríšou. V r. 333 pr. Kr. Alexander zaujal Palestínu. Dej knihy Ester sa odohráva najmä v Šúšáne – zimnom sídle perzských kráľov. Na tróne je aktuálne Ahasvér (grécky Xerxes). Médsko-perzská ríša bola vtedy svetovou veľmocou. Kráľovi Ahasvérovi zanechal jeho otec Dárius I. (552 – 486) ohromné bohatstvo a v Šúšáne nový luxusný palácový komplex. Vykopávky odkryli trónnu miestnosť, hárem, a záhradu. Popri kráľovi Ahasvérovi, patria k dôležitým postavám knihy kráľovná Vaští, kráľov obľúbenec Háman, Žid Mordochaj a jeho príbuzná Ester.

3. Dej knihy

Perzský kráľ mal titul oko ríše. Médsko-perzskej ríši, ktorá vystriedala Babylončanov (tí odvliekli Boží ľud do vyhnanstva) vládol Ahasvér. Kráľ – oko ríše – mal čo sledovať. Vládol (486 – 465 pr. Kr.) obrovskému územiu siahajúcimi od Indie až po severný Sudán. Malo 127 provincií. No kráľ stále nemal dosť. Hodlal napadnúť a dobyť aj Grécko. Pred tým usporiadal dlhú pompéznu hostinu pre hodnostárov a dôstojníkov, aby ich oslnil svojou slávou, bohatstvom a upevnil si tým svoju moc. Vínom opojený vladár prikázal priviesť kráľovnú Vaští, aby sa popýšil jej krásou pred svojimi hosťami. V Biblii sa to nedočítame, no rabínska literatúra uvádza, že Vaští mala prísť nahá, ozdobená iba kráľovskou korunou. Kráľ teda koná nezákonne. Perzské právo zabraňovalo, aby ženu videl iný tak, ako jej manžel. No zákon tiež prikazoval poslúchať kráľa.

Kráľovná Vaští rozkaz kráľa neposlúchne. Odmietne prísť do výlučnej spoločnosti mužov, ktorí už hodný čas popíjajú a Ahasvérovi „pokazí hru“. Poriadna blamáž pre temer všemocného panovníka svetovej veľríše. Autoritu vládcu, ktorého tisícky vojakov poslúchajú na slovo a v očiach ľudu je považovaný za boha, spochybní žena.

Výsledok? – Ahasvér zapudí svoju nádhernú manželku Vaští, zbaví ju jej postavenia. Vaští dáva prednosť zachovaniu si cti pred zachovaním, si postavenia. Koľkí pred ňou i po nej konali naopak… Navonok prehráva, stráca hodnosť kráľovnej. No jej zosadenie je súčasť Božieho plánu, aby sa na trón dostala Ester a cez ňu Boh zachránil svoj ľud.

Božie oko vidí prenikavejšie ako „oko ríše“, ako titulovali kráľa.

Z histórie je známe, že po prvotných úspechoch v boji proti Gréckom, títo Ahasvéra napokon porazili a on sa musel vrátiť do Perzie. Prehra na vojenskom poli, spúšť aj v osobnom živote, kazenie života iným. Za vyhľadaním novej kráľovnej spomedzi panien krásneho vzhľadu pre panovníka totiž nie je romantická rozprávka, ale drsná skutočnosť: nejedna mladá dievčiny bola vytrhnutá z prostredia svojich blízkych. Vládca si ju uzurpoval pre seba, čo pre mladú ženu znamenalo potupný údel stať sa jednou z mnohých konkubín, byť zbavenou možnosti vydať sa, mať vlastnú rodinu, zostať uväznenou – čo aj v honosnom paláci – „zlatej klietke“. Taká perspektíva čaká Ester. Práve ona, sirota spomedzi židovských zajatcov, bola vybratá za novú kráľovnú. Avšak bez privilégií. Bez rizika, že ju kráľ dá zabiť, sa k nemu nemohla ani len priblížiť, ak ju on sám nezavolá. O kráľovu pozornosť sa delila so stovkami „vedľajších“ žien (konkubín).

Ester znamená hviezda, no nespráva sa ako „Star“.

Esterin príbuzný Mordochaj nahradil Estere otca i matku. Aj po Esterinom postupe prichádzal denne na nádvorie jej paláca, aby sa od služobníctva dozvedel ako sa jej darí. Ester nikomu nerozprávala z akého je rodu, ale ani vo svojom vysokom postavení nezabudla na svoju vieru, ani na Boží ľud.

Kráľ povýšil svojho obľúbenca Hámana, nad všetkých svojich hodnostárov a prikázal, aby sa mu klaňali. Mordochaj – verný svojmu presvedčeniu, že klaňať sa je dovolené len Hospodinovi – sa pred Hámanom nesklonil. To Hámanovi rozkolíše celý jeho sebaobraz. Rozhodne sa, že Mordochaja odstráni a vyhubí aj celý židovský národ v celej Perzskej ríši. Naplánuje genocídu vyše 2400 rokov pred prijatím Norimberských zákonov. Dosiahol, že kráľ vydal na to povolenie. Háman sľúbil kráľovi odviesť do kráľovskej pokladnice 340 000 kg striebra, ktoré plánoval získať zo skonfiškovania a predaja majetku zavraždených Židov. K etnickým čistkám malo dôjsť o necelý rok.

Mordochaj si obliekol vrecovinu. No aj koná. Odkáže Ester, aby prosila za svoj národ u kráľa. Podľa vtedajších zákonov však nik – ani kráľovná, nesmel prestúpiť pred kráľa bez jeho dovolenia. Ak by to Ester spravila, zahrávala by sa so svojím životom. Hoci nedostala nijaké nebeské zjavenie, po modlitbách a pôste prijala Mordochajove slovo  ako Božie slovo. Kvôli svojmu národu riskovala vlastné postavenie a život.

Kráľ jednej noci nemohol zaspať. Dal si predčítať zo starých kroník. Z nich sa dozvedel, ako ho kedysi Mordochaj zachránil pred atentátom, aj o tom, že jeho záchranca za to nebol nijako odmenený. Povýšil teda Mordochaja a sám Háman mu musel verejne vzdávať poctu. Na hostine, ktorú usporiadala Ester, ona prosí kráľa o život pre seba aj svoj ľud. Stane sa hlasom bezmocných. Dobrovoľne sa „dopíše na zoznamu „do transportu“. Hámana usvedčí zo zámeru vyhladenia Židov. Kráľ ho nechal popraviť na šibenici, ktorú predtým Háman prichystal Mordochajovi. O Hámanovi platí: Kto inému jamu kope, sám do nej padá… Kráľ vydal rozkaz, že Židia môžu brániť svoje životy. A tak desiatky tisícok nepriateľov, ktorí sa už videli ako zbohatnú na ukoristenom majetku Židov, ktorých povraždia, je premožených brániacimi sa Židmi. Mordochaj sa stane druhým, hneď po kráľovi. Na pamiatku Božieho vyslobodenia slávili potom Židia každoročne radostný až trochu neviazaný sviatok Púrím, počas ktorého sa v synagógach číta kniha Ester. Neoslavuje sa pobitie nepriateľov, ale radosť z Božej záchrany. Na Púrím sa usporadúvajú sprievody a hostiny. Smútok je zakázaný. Pečú sa koláče – tzv. Hámanove uši a hostina trvá až do neskorej noci. Háman, nepriateľ Božieho ľudu, je symbolicky obesený.

4. Na premýšľanie a aplikovanie

Vonkajšia krása potrebuje aj vnútornú, bez ktorej nemá  cenu, môže viesť k pýche a zdeformovať náš charakter.

Ester bola krásnou vzhľadom, najmä však výchovou, srdcom, vierou. Jej príbeh je najmä o kráse ducha. O jej službe, obetavosti, odvahe prijať zodpovednosť za druhých, múdrosti, ochote prekonať strach, aj o tom, že ani na pohanskom kráľovskom dvore sa nezabudla modliť.

Ester tým, že sa bola poslušným nástrojom v Božom pláne, zachránila svoj ľud. Vedela v správnom čase obozretne mlčať, aj odvážne v pravú chvíľu prehovoriť (por. ES 619). Stáva sa kráľovnou, ktorá aj vo svojej sláve nesie poníženie svojho ľudu.

Vo svete je aj zlo. Spôsobujú ho ľudia. Boh s ním nesúhlasí, jednoznačne ho odmieta a napokon premôže. Ako Hospodinovi vyznávači máme stáť na Božej strane, bojovať proti zlu, aj keby nám hrozilo nebezpečenstvo.

Hoci sa zdalo, že s Božím ľudom je definitívne koniec, Pán Boh vypočul modlitby Židov. Ani naše úprimné modlitby nikdy neznejú nadarmo.

Ester nadovšetko milovala svoj národ. Životom dosvedčila, že tu je pre druhých. I keď o svojom pôvode nehovorila, v zlomovej chvíli sa priznala k Božiemu ľudu – hoci ju to mohlo stáť život. Biblia nepodporuje anonymné, súkromné učeníctvo. Viera v Boha musí byť vždy osobná, je však proti duchu Písma schovávať ju; mať ju iba pre seba. Pán Boh nás zachránil, aby sme boli na požehnanie ďalším. Postoj Ester: som tu pre druhých, by sme si mali osvojiť všetci.

Príbeh Ester je predobrazom Ježiša, ktorý sa ponížil a poslušnosťou Božej vôli sa stal Spasiteľom.

Hospodin a Izrael – a sú neoddeliteľné pojmy. Háman zostane navždy symbolom, že antisemitské zámery Pán Boh nakoniec vždy prekazí (2. svetová  vojna). Zostáva zvrchovaným Pánom.

Bez Ester by neexistoval židovský národ, bez neho by sa nebol narodil Spasiteľ a bez Spasiteľa by bol svet stratený. Žiadny Háman nezvráti Božie plány smerujúce ku Kristovi.

Každý rok židovskej náboženskej komunity sa začínal mesiacom Veľkej noci a končil mesiacom sviatku Púrím. Tak sa Izraelci rok, čo rok posilňovali zvesťou, že Hospodin je verný, neopúšťa svoj ľud, zachraňuje ho zo smrteľného nebezpečenstva (v Egypte pred faraónom, v Perzskej ríši pred Hámanom naplánovanou genocídou). Dáva svojmu ľudu radosť a pokoj.

My každú nedeľu oslavujeme víťazstvo Pána Ježiša Krista, ktorý sa pre našu záchranu obetoval, premohol toho diabla, hriech a smrť, otvoril nám kráľovstvo pokoja a radosti. Aj my smieme vyznávať: „Pán je mojím spomocníkom, nebudem sa báť, veď čo mi urobí človek.“ (Žid 13, 6).

Sú momenty, ba aj dlhšie obdobia, keď sa zdá, že Pán Boh mlčí. „Opraty dejín“, réžiu sveta má však v rukách Hospodin, nie mocní dôb minulých či prítomných.

Kniha Ester je o Božej prozreteľnosti, ale aj o osobnej zodpovednosti každého veriaceho – ľudí, ktorí sa neboja vyjsť zo svojej komfortnej zóny a riskovať. Bez toho sa nezaobíde ani naša spoločnosť. Aká je naša viera, čo je v našom srdci sa ukáže, keď dôjde na „lámanie chleba“. Ester to príkladne zvládla. Víťazstvo Ester a Mordochaja nad Hámanom je v konečnom dôsledku Božím víťazstvom nad silami temnoty. Amen.

S použitím: Jana Šrámková: Ester (vyd. BIBLION, Praha 2021) a viacerých ďalších prameňov:

Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár