„Na púšti pripravte cestu Hospodinovi;
pozri, Pán, Hospodin, prichádza v moci.“

Izaiáš 40, 3.10

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on email
Email
Share on print
Vytlačiť

Keby ste si mali pýtať jednu vec

„Ak by sme si mali pýtať jednu vec od Boha – čo by to bolo?“ Túto otázku položil chrámovému zhromaždeniu v bratislavskom Novom ev. kostole Marián Kaňuch – zborový farár v Žiline a senior Turčianskeho seniorátu. Stalo sa tak v jeho kázni na Žalm 27, 4 na oboch dopoludňajších Službách Božích 19. novembra 2023, konaných pri 90. výročí posvätenia spomenutého kostola. M. Kaňuch bol na nich slávnostným kazateľom.
Pripomenul, že Nový kostol v Bratislave na Legionárskej ul., aj o 3 roky mladší žilinský ev. kostol, kde pôsobí, majú rovnakého architekta – Michala Milana Harminca. Oba Božie stánky postavil v štýle funkcionalizmu. Ten charakterizuje striedmosť. V Novom kostole je všetko, čo tam byť má a nič potrebné nechýba. Pozornosť veriacich je sústredená na Slovo Božie, aby sme ním boli nasmerovaní tam, kde máme – do Božej prítomnosti. Môcť v nej prebývať si od Hospodina žiadal biblický Dávid.
Svoju prítomnosť po všetky dni až do konca sveta nám sľúbil Pán Ježiš (Matúš 28, 20). Kristus je s nami v radosti i ťažkostiach. Keďže v Novej zmluve platí, že každý veriaci je Božím chrámom (1. Korintským 3, 16n), skrze nás chce byť Pán prítomný aj v ľuďoch okolo nás. Veď žijeme dobu plnú úzkosti. Chýbajú pevné body v živote. Odpoveďou na to je prítomnosť – človeka, ktorý chytí za ruku, pohladí, objíme alebo je jednoducho pri tom, koho napĺňa úzkosť. Nad tým všetkým je ešte iná – mocná Božia prítomnosť. Dávid vyznáva, že keby si mal pýtať jedno od Hospodina, jeho odpoveď by znela: Celý život byť s Tebou, Pane: môcť vidieť Tvoju láskavosť, rozjímať o Tvojej dobrote, Hospodine. Najväčšou láskavosťou a dobrom od Boha je kríž Pána Ježiša, to čo nám Kristus na ňom vydobyl. V žití sa rozhodujeme pre mnoho vecí, no náš život má zmysel, ak bude zacielený správnym smerom – na nasledovanie Pána Ježiša Krista.

Na prvých Službách Božích sa, spolu s manželkou, zúčastnil aj Peter Osuský – vnuk biskupa Samuela Štefana Osuského, ktorý bratislavský Nový kostol 19. 11. 1933 posvätil. 91 ročná sestra Betka Patlevičová zarecitovala báseň Andreja Hajduka: V kostole.

Na druhých Službách Božích hudbou poslúžili všetci piati členovia rodiny Bosákovcov z cirkevného zboru v Diakovciach. V podaní Janky Majlingovej zaznela báseň Náš chrám od Oľgy Adamkovičovej-Semkovej. Spevokol pod vedením Kataríny Bosákovej a za hudobného sprievodu Márie Hroboňovej zaspieval dve piesne: Len Tebe, Pane môj a Knieža mieru čakáme vládu Tvoju. Bolo tiež premietnutých niekoľko historických fotografií z obdobia výstavby Nového kostola (5. 9. 1932 – 19. 11. 1933) a z dňa jeho posviacky pred 90 rokmi. O histórii stavby chrámu na Legionárskej i zaujímavosťami o ňom sa záujemcovia môžu dočítať na stránkach príležitostne vydaného čísla (4/2023) zborového časopisu Evanjelická Bratislava.

Po Službách Božích mohli ich účastníci zotrvať v spoločenstve a vzájomných rozhovoroch pri malom občerstvení v priestoroch cirkevného zboru.

„Nech nám je Boh milostivý a požehná nás! Nech rozjasní svoju tvár pri nás, aby poznali Tvoju cestu na zemi a Tvoju spásu medzi všetkými národmi.“ (Žalm 67, 2 – 3)

Martin Šefranko, zborový farár

Modlitba
Nebeský Otče, ďakujem Ti za tento chrám, v ktorom som bol pokrstený (konfirmovaný, sobášený). Je to miesto, kde nado mnou znelo Tvoje Slovo, kde sa iní za mňa modlili a zverovali môj život, do Tvojich rúk. Ďakujem Ti za kľúčové chvíle môjho života, ktoré sa tu odohrali. Boli to udalosti zvestujúce Tvoju milosť. Pripomínajú mi, že sa ku mne po celý život skláňaš, zahŕňaš ma svojou láskou, učíš ma byť Ti verným a o všetkom sa spoliehať na Teba. Ty ma chceš viesť až do svojho kráľovstva. Tento chrám mi pripomína Tvoju vernosť, ktorá je stála, ktorú si potvrdil Ježišovým ukrižovaním a vzkriesením. Ďakujem Ti, že si bol verný generáciám, vďaka ktorým som aj ja mohol prijať svetlo viery. Ďakujem Ti, že môžem byť súčasťou Božieho ľudu, ktorý sa stretá aj v tomto chráme. Posilňuj ma, aby som bol požehnaním pre bratov a sestry v Kristovi. Pomáhaj mi odovzdávať štafetu viery, aby pribúdalo Tvojich verných svedkov, ktorí budú napĺňať i tento chrám, preukazovať lásku a pomoc všetkým, ktorí ju potrebujú a zvestovať evanjelium o Tvojej prevzácnej milosti a večnej spáse pre hriešnikov.
Z knihy modlitieb Keď chýbajú slová (vyd. Tranoscius, Liptovský Mikuláš 2009)

„Aby som bol kresťanom, nemusím chodiť do kostola. Na to mám dosť času.“ – Už ste počuli ten hlas? Luther hovorí, že je to “starý Adam” vo vás, ktorý chce počúvanie Božieho slova vždy odložiť na neskôr – na deň, ktorý nikdy nepríde.“
(Detlef Loehde)

Viac na preskúmanie