Oslovenie na úvod SB
Vážení príbuzní a priatelia konfirmandov, drahí bratia drahí sestry – ctení hostia zďaleka i zo zahraničia, domáci viery, milí konfirmandi!
Všetci srdečne vitajte na Službách Božích s konfirmáciou.
Začíname ich v mene Boha Otca, Syna i Ducha Svätého. Téma dnešnej nedele znie Proste – modlite sa. Smieme tak robiť, lebo veríme v živého – vzkrieseného Pána Ježiša Krista. Na Jeho oslavu spievajme predspev: Kristus Pán vstal z mŕtvych a potom v piesni č. 634 prosme o dar viery, lásky a nádeje.
Modlitba pred kázňou
Bože – náš nebeský Otče.
Povedal si nám áno, pri našom narodení.
Povedal si nám áno, keď sme boli pokrstení.
Hovoríš nám áno aj dnes.
Veríme, že Ty, ktorý si pri nás (bez rozdielu veku)
začal dobré dielo, ho aj dokončíš.
Požehnaj svojmu slovu, aby nás viedlo
k láske z čistého srdca,
dobrého svedomia
a k viere v Teba bez pokrytectva. Amen.
(Voľne podľa Waltera Brueggemanna)
Kázeň
1. Petra 3, 20 – 21: „Kedysi, keď Božia zhovievavosť vyčkávala za dní Nóacha, staviteľa korábu, do ktorého vošlo a vodou sa zachránilo niekoľko, to jest osem, duší. 21 Ona aj vás zachraňuje teraz v podobe krstu, ktorý nie je obmytím telesnej nečistoty, ale prosbou o dobré svedomie pred Bohom skrze vzkriesenie Ježiša Krista.“
Vážení rodičia a príbuzní konfirmandov, milí hostia, bratia a sestry v Kristovi, drahí konfirmandi!
Nie je to tak dávno, keď ste vy, rodičia konfirmandov, šťastní držali v rukách bábätko, pri krste zaň ďakovali Bohu a modlili sa, aby dobre vyrástlo. A ono vyrástlo – keď sa pozrieme na našich konfirmandov, niektorí už vás, rodičov, výškovo prerástli. Ba podaktorí (Martin, Paľko) podrástli natoľko, že sú najvyššími konfirmandmi v Strednej Európe. 😊
Keď sa modlíme, spravidla sa naše prosby týkajú zachovania či zlepšenia zdravia, túžby po Božej pomoci v škole či v práci, po pokoji v našich rodinách i svete, atď. Asi len málokedy spájame s našimi prosbami to, na čo nás upriamuje apoštol Peter. On v súvise s prosbou hovorí o krste. Krst ako prosba? Biblia vraví: Krst je prosbou k Bohu o dobré svedomie.
Konfirmácia je priznanie sa ku krstu. Aj tí, ktorí boli pokrstení v detstve môžu pri konfirmácii potvrdiť: Pane Ježiši, chcem žiť s Tebou. Vskutku krst nie iba udalosť, ktorá sa udiala v minulosti, ale týka nášho každodenného vzťahu s Pánom Bohom. V akom zmysle? Nuž krst nás oslobodzuje od strachu, že pre naše hriechy budeme zatratení. V krste nám Stvoriteľ neba a zeme dáva vedieť: „Si Božím milovaným dieťaťom a v porovnaní s tým všetko ostatné nič neznamená.“ (Hans Erik Nissen)
Vo Veľkej Británii pred 16 rokmi ateisti usporiadali veľkú reklamnú kampaň. Na karosériách 800 autobusov a vo vozňoch metra v Londýne si ľudia mohli prečítať: „Boh pravdepodobne neexistuje, prestaňte si robiť starosti a užívajte si život.“ Slovíčko pravdepodobne však ukazuje, že ani ateisti si nie sú istí. Veď ak Boh nejestvuje, ak je svet a život iba náhoda, potom nedávajú žiadny zmysel otázky: Načo som tu? Čo sa stane, keď zomriem? Ako to, že vo svete je toľko zla, bolesti a utrpenia?
Milí konfirmandi, od cirkevného zboru dnes dostanete do daru Bibliu. Je veľmi užitočné pravidelne si ju čítať. Biblia nás neponecháva v neistote. Naopak, na mnohých miesta zdôrazňuje, že smieme mať istotu. Evanjelium Jána 20, 31 hovorí: „Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Syn Boží, a – veriac – aby ste mali život v Jeho mene.“ A v 1. liste Jána 5, 13 čítame: „Toto som napísal vám, veriacim v meno Syna Božieho, aby ste vedeli, že máte večný život.“
Pán Boh nám dal Bibliu, aby sme vedeli, aby sme si boli istí – nie sami sebou – ale Ježišom Kristom, Jeho láskou. Náš nebeský Otec chce, aby sme my, Jeho deti, vždy verili a vedeli, že On nás miluje. Aby sme sa odvážili priblížiť Bohu so smelými modlitbami. Osmelili sa aj s ďalšími hovoriť o svojej viere v Krista. Pri konfirmácii nás Pán Boh posilňuje k vyznávaniu viery. Konfirmácia nadväzuje na krst, ktorý je prosbou k Bohu o dobré svedomie. Oslobodzuje nás od strachu.
Prvý list Petra (3, 21) svedčí, že krst nás zachraňuje pred zatratením. Nie magicky, samým vykonaním obradu. Zachraňuje nás Pán Ježiš, ktorý v krste koná. K tomu, že Ježiš je aj náš Záchranca, sa pri konfirmácii priznávame.
Peter spomína, že v čase Nóacha svet hynul. Zaplavila ho potopa a z jej vôd bolo zachránených 8 ľudí. Pán Boh bol aj vtedy s ľuďmi nesmierne trpezlivý. Chcel, aby Mu zverili svoj život a odvrátili sa od svojich zlých ciest. No oni o to nestáli. Prišla potopa a, okrem spomenutých 8 ľudí, všetci zahynuli. Zahynuli bez toho, aby začali dôverovať Bohu.
Ako by sme dopadli my? Ty a ja? Ani zďaleka nie sme dokonalí. Niektorí chodievame do kostola. Modlíme sa. Poznáme Božie prikázania aj všeličo z Biblie. No keď sme poctiví, zisťujeme, že medzi týmto a naším reálnym životom je neraz veľká diaľka. Uvedomujeme si svoju nedostatočnosť pred Bohom, i keď sme neukradli nič hmotné, neraz sme ukradli – možno svojim najbližším – radosť zo života, zanedbali sme vykonať mnoho dobra, ktoré sme mohli urobiť (Jakub 4, 17). Aj v našom žití a viere je veľa toho, čo by Pán Boh mohol oprávnene kritizovať.
Je dôležité, že Peter píše o krste ako o prosbe k Bohu o dobré svedomie. Naše svedomie nás hryzie, obžalúva. S niektorými hriechmi sa nedokážeme rozísť. S inými sa nám ani veľmi nechce rozchádzať, zdajú sa nám príjemné… Alebo máme sklon povyšovať sa nad iných ľudí, s ktorými sa porovnávame. Inokedy sme duchovne vlažní. Máme „náboženský náter“, ale nechceme, aby Božie slovo menilo naše srdce. Síce Božie slovo počúvame, no v praktickom živote sa to neprejaví.
Keď nás obžalúva svedomie, potom je dobre vedieť, že Peter píše nie ako sudca, ale ako dobrý duchovný pastier (por. Matúš 26, 31 – 35 . 69 – 75; Ján 21, 15 – 19). Potopa je obrazom pre krst. Cez vody potopy nechal Nóach za sebou svet úplne zničený potopou a skrze Božiu záchranu (v korábe) vstúpil do nového sveta. Krst je kontrast k potope: Skrze svoju smrť na kríži pre naše hriechy nechal Pán Ježiš starý, hriešny svet za sebou a vďaka Ježišovmu vzkrieseniu sa nám otvára nový svet, nový život. Toto učinil Kristus pre mňa – pre teba.
Vo vodách potopy zahynul celý neveriaci svet. No vodu krstu Pán svetu daroval (krst ustanovil) preto, aby sme pochopili, že záchrana je možná. Ježiš prišiel, aby nik nemusel zahynúť. Ako Nóacha a jeho rodinu, aj nás zachraňuje Božia zhovievavosť. Záchrana je možná, pretože spravodlivý Kristus umrel za hriechy nás, nespravodlivých, aby nás priviedol k Bohu (v. 18). O tom, že táto záchrana platí aj pre nás, si môžeme byť istí, lebo Pán Ježiš neprehral – bol vzkriesený (1. Petra 3, 21).
Utrpenie a nevinná smrť Pána Ježiša je jediným základom našej záchrany. Ježišovo vzkriesenie dôvodom, pre to, aby sme mali čisté svedomie. Povedané inak: To, čo Pán Ježiš urobil a získal pre celý svet svojou obeťou a zmŕtvychvstaním, prichádza osobne k nám v krste. Pri konfirmácii sa k tomu priznávame.
Peter píše, že Božia zhovievavosť nás zachraňuje v podobe krstu, ktorý je prosbou k Bohu o dobré svedomie. Je to možné, lebo Pán Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych. Neveríme myšlienkam mŕtveho filozofa, ale živému Kristovi. K Nemu sa, milí konfirmandi, máte verejne priznať a my ďalší tak smieme urobiť spolu s vami.
Apoštol Peter vraví, že krst, je prosbou k Bohu o dobré svedomie. Krst nás oslobodzuje od strachu.
Milí bratia, milé sestry, každodenne sa modlievajme. Vtiahnime náš krst do nášho každodenného vzťahu s Pánom Bohom, do nášho žitia. Krst znamená: Pán je za nás, nie proti nám! On nám i vám, milí konfirmandi, chce pomáhať v každodenných zápasoch viery. Ježiš chce žiť v nás a skrze nás.
Keď otvoríš Pánovi Ježišovi svoju myseľ a dušu, začnú sa diať neuveriteľné veci. Ak máme Bohom očistené svedomie, nepotrebujeme sa báť. Navzdory tomu, úprimných kresťanov trápi, že pre Boha konajú málo, že ich vzťah k Ježišovi nie je vždy vrúcny, že neraz zabúdajú konať dobro a z rôznych príčin dávajú priestor tomu, čo Pána zarmucuje. Niekedy z hanby pred ľuďmi, inokedy z pohodlnosti. Potom prídu výčitky, človek sa ani neodváži nazvať kresťanom. Napriek odhodlaniu, nie je ľahké bojovať boj viery. Najmä v časoch, ktoré sú ťažké. Takým bolo aj obdobie vzniku 1. listu Petra. Keď prichádzajú skúšky viery a pochybnosti, je dobré myslieť na náš krst. Vtiahnuť ho do nášho žitia, do vzťahu s Pánom.
Ako konkrétne? Peter píše, že krst nie obmytím telesnej nečistoty. Tým vraví: Aj ako pokrstený si nemáš myslieť, že už neurobíš žiaden hriech. Naopak, diabol sa bude snažiť odviesť ťa zo správnej cesty. Krst to nezmení.
Pýtame sa, ako potom dosiahnuť dobré svedomie? Je dôležité pochopiť, že krst nie je dôkazom toho, že sme veriaci, ale prosbou k Bohu o dobré svedomie. Božie slovo hovorí: Krst nás (teraz) zachraňuje. Keď myslíš na svoj krst – na Toho, kto v ňom konal, prijal Ťa v ňom za svojho – si teraz zachránený, z hriechov, ktoré si (možno poznove) vykonal. Tvoja záchrana je skutočnosťou. A to na základe vzkriesenia pre nás ukrižovaného Ježiša. On je základom našej spásy. On obmýva nečistotu našej duše. On konal v našom krste. Ním nám dosvedčil, že pre Boha nie sme problém, ale Pán nás miluje a prijíma. Ježiš, ľuďmi zavrhnutý na kríž, nás robí prijatými Bohom. To je jedinečný základ pre veriaceho.
Ako tých, ktorých Pán prijal v krste smieme k Bohu nanovo prichádzať s prosbou o odpustenie vín, o dobré svedomie, aj o silu bojovať dobrý boj viery v moci vzkrieseného Krista. V Jeho moci smieme a máme so zlom zápasiť.
Martin Luther niekedy zažíval obrovské útoky na svoju dôveru v Boha. Prichádzali pochybnosti, či to, o čo sa úprimne snažil, malo zmysel. V takých chvíľach si vzal kriedu a napísal na drevený pracovný stôl: „Som pokrstený!“ To bola nefalšovaná prosba o dobré svedomie pred Bohom. Nie na základe sily svojej viery, ale v odvolaní sa na Božiu vernosť potvrdenú v krste. V tejto viere chce Pán Ježiš vás, milí konfirmandi, i nás ďalších, upevniť. S dôverou smieme prosiť: Pane, neopusť nás. Ty si nás draho vykúpil. Tebe patríme. Nech je Tvoje slovo pravdou v našom žití. Amen.
Použitím viacerých prameňov: Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
Úvod k Večeri Pánovej
Milí konfirmandi, vidíme sa naposledy. Dva roky sme sa piatok čo piatok stretávali. Asi som vám nepovedal, že som sa za vás modlil. No dnes ste boli konfirmovaní. Náš vzťah sa končí. Už sa nebudeme stretávať. Vy pôjdete svojou cestou a ja svojou.
Zrejme si myslíte: Farár sa zbláznil! Predsa neexistuje žiadny dobrý dôvod, prečo by sme sa nemohli stretávať, keď už sme konfirmovaní. Kto by to tvrdil, bol by blázon.
Nie som blázon. Akurát som chcel, aby ste spozorneli a aby ste si vy nepočínali bláznivo. Bolo by bláznovstvo, keby ste si mysleli, že Pán Boh s vami dnes skončil, lebo ste konfirmovaní. Konali by ste bláznivo, keby ste si mysleli, že odteraz už nemáte s duchovnými vecami nič spoločné, že sa nemáte o čo modliť, nepotrebujeme chodiť do kostola, ani sa snažiť rozvíjať svoju vieru. Konali by ste ako blázni, keby ste si mysleli, že vaša cesta s Bohom sa skončila. Nie, ona pokračuje. Viera v Pána Ježiša Krista nie je len útecha pri smrti, ale aj sila pre každodenný život. Bude vám dávať silu prekonávať problémy a prekážky.
Dovoľte dať vám odporúčanie. Prichádzajte na stretnutia dorastu či mládeže, kde sa budete môcť rozprávať o kresťanskom živote, o živote vôbec. Kde si môžete nájsť skutočných priateľov a rásť vo viere. Nenechajte sa odradiť od účasti, z dôvodu, že toho máte veľa v škole či v krúžkoch. Pán Ježiš povedal, že kde sa zídeme v Jeho mene, On je medzi nami (Matúš 18, 20). Ako tí, ktorí veria v evanjelium – v to, čo pre nás Ježiš urobil, vyznávame, že Boha nehľadáme „v nebi“, ani „vo svojom srdci“, ale s dôverou smieme poukázať na Božie slovo, na krst, na Večeru Pánovu, na spoločenstvo a povedať: „Pre mňa je Ježiš práve tu!“ V nich prijímam, čo mi Boh dáva. Nie pyšne, nie ako svoj výkon, nie ako vlastnú zásluhu, ktorou sa dostávame na vyššiu duchovnú úroveň, ale ako vzácny Boží dar. Konfirmácia a aj Večera Pánova, ktorú budete po prvý raz prijímať, vás má posilniť v rozhodnutí sa pre Ježiša.
Keby sa nás ktosi spýtal: „Rozhodol si sa pre Ježiša? – V pokore odpovieme: „Rovnako ako sa Lazar rozhodol ožiť, keď ho Ježiš zavolal von z jeho hrobu.“ Sám by som sa rozhodnúť pre Ježiša nikdy nedokázal, ale ďakujem Pánovi, že mi Jeho Svätý Duch otvoril myseľ i srdce. Pánovi, ktorý povedal: „Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás“ (Ján 15, 14). Krista môžeme milovať, preto, že On nás miloval ako prvý (1. Jánov 4, 19). Jeho láska nás oslovila, získala si nás.
Keby sme chceli žiť bez Neho, počínali by sme si bláznivo. Kresťanstvo bez cirkvi, bez spoločenstva, to je myšlienka Biblii úplne cudzia. Večera Pánova nás pre ňou chráni.
Keby sme sa chceli spoliehať na vlastnú zbožnosť, na svoju dobrotu a slušnosť, nemôžeme si byť istí, že robíme dosť. No pre Božiu zhovievavosť k nám smieme vedieť, že nám je odpustené, lebo Ježiš pre nás zomrel na kríži a pre nás vstal z mŕtvych. O tom nás uisťuje svojím slovom – kázaným – aj tým viditeľným vo Večeri Pánovej. Pozýva nás k nej, aby nás posilnila na ceste s Ním. Amen.
S myšlienkami D. Gnaegiho: Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
Modlitba pred prijímaním Večere Pánovej
Pane, chceme byť Tvojím verným ľudom,
viac-menej.
Chceme Ťa milovať celým srdcom,
azda.
Chceme milovať svojho blížneho ako seba samého,
možno.
Vyznávame Ti našu polovičatosť,
tiene našej minulosti aj strach z budúcnosti.
Prosíme o odpustenie všetkého,
čím sme sklamali Teba a ublížili ľuďom.
Ďakujeme, že hoci nás poznáš,
neodchádzaš, nekončíš s nami, že
u Teba nikdy nie je: viac-menej, azda, možno.
U Teba nikdy nie je: áno a nie,
ale vždycky áno, jasné a priame,
nedvojznačné, spoľahlivé.
Ďakujeme Ti za Tvoje áno.
Za Pána Ježiša Krista, v ktorom si prišiel medzi nás,
obetoval pre nás svoj čistý život
a aj teraz nás pozývaš k svojej Večeri.
Prosíme, prebývaj v nás,
nech v nás nemá miesto polovičatosť, závisť, pohŕdanie.
Ďakujeme, že s nami počítaš, si s nami a nenecháš nás. Amen
(Voľne podľa Waltera Brueggemanna)
