Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (NK)
Židom 10, 35 – 39: „35 Nestrácajte teda dôveru: čaká ju veľká odmena. 36 Musíte byť vytrvalí, aby ste vyplnili vôľu Božiu a dosiahli zasľúbenie. 37 Lebo ešte máličko, a príde Ten, ktorý má prísť, a nebude meškať. 38 Môj spravodlivý bude žiť z viery, ak sa však zbabelo utiahol, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie. 39 Ale my nie sme zbabelci, aby sme zahynuli: my sme veriaci, aby sme si zachránili život.“
Milí bratia a milé sestry!
Hovorieva sa, že advent je čakanie na Vianoce. Mnoho súčasných ľudí Vianoce nespája s Ježišom, hoci On je pravým, skutočným dôvodom Vianoc. Preto my kresťania nečakáme na Vianoce, ale na Ježiša. On je kľúčovou postavou Vianoc.
Kresťania v ranej cirkvi Ježiša čakali. Očakávali, že sa ešte za ich života vráti. O Jeho opätovnom príchode Biblia hovorí na mnohých miestach. Keď zomreli mnohí z tých, ktorí Ježišov druhý príchod túžobne očakávali, keď Pán Ježiš neprichádzal – naopak, začalo sa prenasledovanie pre vieru v Neho, viacerí kresťania v ranej cirkvi podľahli skepse. Ozývali sa aj hlasy posmievačov: „Čože je so sľubom o Jeho (Ježišovom) príchode?“ (2Pt 3, 3–4) Váš Pán nejako mešká… (por. 2Pt 3, 9).
Kúsok odbočím. Vo viacerých športoch môže tréner požiadať o timeout – o prerušenie hry na vopred stanovený čas. Počas tejto pauzy dáva tréner dôležité taktické pokyny svojmu tímu, ktorému sa práve nedarí alebo mu zostáva už len málo času do konca zápasu.
Aj biblický list Židom je, obrazne povedané, takýmto príhovorom trénera pre cirkev, ktorej viera je unavená. Mnohí sa od nej odvracajú. Sú sklamaní. Nadšenie z prvých dní sa vyparilo. Každodenný život je vyčerpávajúci. Už nič neočakávajú. Veľká radosť z viery v Pána a Spasiteľa Ježiša je už len slabou spomienkou.
Zrejme poznáme ľudí, o ktorých to platí. A chvíle únavy vo viere zažívame aj my sami, v našom živote.
Dá sa viera prirovnať k športovému zápoleniu? Určite dá. V samotnom liste Židom v 11. kapitole je zoznam svedkov viery, ktorí statočne zápasili navzdory tomu, že im nebolo dožičené vidieť splnenie ich túžob, naplnenie Božích sľubov.
Bratia a sestry i my veríme – aj my verme napriek vonkajšej nepriazni, napriek všetkým krízam a konfliktom, ktoré otriasajú svetom, cirkvou i nami samými. Verme Kristovi navzdory našim obavám.
V každom prípade viera je tímová „hra“. Naliehavo potrebujeme ďalších, aby oheň viery nevyhasol a zápolenie bolo pekné, aby sme si mohli navzájom pomáhať v zložitých obdobiach. Napr. keď sa nám osobne nedarí. Alebo keď zažívame krízu v tej – ktorej oblasti života a práce cirkevného zboru. Do chvíľ kríz, únavy viery, chuti vzdať to, zaznieva z listu Židom láskavá, no dôrazná výzva: Nestrácajte dôveru. V gréckej pôvodine NZ je pre slovo dôvera použitý výraz παρρησία/parrēsia. Je zložený z πᾶς/pas (=všetko) a ῥῆσις/rhēsis (=reč). Pôvodne znamená „sloboda reči“ (=všetko). Odkazuje na právo otvorene, s dôverou vyjadriť svoj názor. Parrēsia znamenala otvorenosť a odvahu stáť si za pravdou aj napriek odporu. Stala sa predpokladom slobody. Veď slobodný je ten, kto sa odváži hovoriť pravdu aj tyranom, aj keby ho to malo stáť život.
Parrēsia je sloboda a radosť napriek všetkému, pretože Boh je blízko, Ježiš prichádza, a nič nás nemôže odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Ježišovi Kristovi. Parrēsia chutí ako istota víťazstva napriek všetkému: nevzdáme sa a nezahynieme, ale zostaneme verní viere v svojho Pána a Záchrancu. Veď hoci my sme slabí, máme silného Boha.
Bratia a sestry, vskutku sa nemusíme tváriť, že temné stránky nášho života osobného, života v cirkvi i v tomto svete nejestvujú. Nemusíme nič skrývať. Síce sme zraniteľní, ale máme silného Boha. Pán Boh sa kvôli nám stal zraniteľným. Nedrží sa svojej sily. Stáva sa slabým, zraniteľným. Zomrel na kríži za spásu sveta a vstal z mŕtvych. „Kristovo vzkriesenie v nás zasieva živú nádej“ (Heike Springhartová).
Každému, kto zažíva sklamanie, únavu viery, kto má chuť vzdať sa viery, zaznieva z listu Židom láskavá, no dôrazná výzva: Nestrácaj(te) dôveru. Čaká ju veľká odmena. Musíme však byť vytrvalí, trpezliví.
Popri dôvere sme vyzvaní k vytrvalosti – trpezlivosti. Jeden muž, ktorého celý život sužovala reuma, na otázku, čo pre neho znamená trpezlivosť, odpovedal: „Trpezlivosť je moje druhé meno.“ Zdôraznil, že „pacient“ neznamená nič iné ako „trpezlivý“. Paciencia je trpezlivosť. V Tranovského kancionáli sa nachádza pieseň (č. 587): „Paciencia jest bylina hojitelná, Všem nemocným spasitelná, Kdo chce svúj neduh hojti, Musí tu zelinku míti, Chceli zdravým býti.“ Trpezlivosť a vytrvalosť potrebujeme nielen keď sa liečime z choroby (por. úsilie rodičov ťažko chorých detí), ale aj v mnohých ďalších oblastiach života.
Málo čo nám chýba v súčasnej cirkvi viac, ako trpezlivosť – vytrvalosť. Jeden z rozdielov medzi dospelými a deťmi je, že malé deti spravidla nevedia byť vytrvalé.
V našom zbore máme radosť, že mnohí v detstve či mladosti absolvujú kresťanské vyučovanie. Oveľa smutnejšie je, že mnohí nevytrvajú však vo viere.
Iní by chceli, aby výsledky misijnej práce cirkvi boli okamžite viditeľné. Ak nie sú, vo svojom sklamaní opúšťajú spoločenstvo. Nedbajú na konfirmačný sľub – nič pre nich neznamená.
Popri dôvere v Božie sľuby potrebujeme trpezlivosť a vytrvalosť. Veď „tráva nevyrastie rýchlejšie, keď ťaháme steblo zo zeme.“
Mnohí obdivujú, ako skvele dokázal Leonardo daVinci (1452 – 1519) nakresliť ľudské telo. Možno im nie je známe, že raz daVinci nakreslil tisíc rúk, aby sa naučil, ako sa to správne robí. Vieme, že Thomas Edison vynašiel žiarovku, ale mnohí nevedia, že jeho úspech sa dostavil až po 1000 zlyhaniach.
Dôvera v Božie vedenie je postoj, ktorý sa vyznačuje tým, že sa vyvíja dlhší čas. Postoj dôvery je potrebné cvičiť rovnako, ako sa v posilňovni pomaly budujú svaly. V liste Rímskym 5, 3 – 4 čítame: „Súženie vedie k vytrvalosti, vytrvalosť k osvedčenosti, osvedčenosť k nádeji.“ Dôvera súvisí s vytrvalosťou.
Pri vytrvalosti nejde o výzvu k pasivite. Byť trpezlivý – vytrvalý a aktíve konať sa nevylučujú. Naopak, súvisia spolu.
Vytrvalosť a angažovanosť sú predpokladom nezlomnej nádeje. Nádeje, ktorá dúfa v to, čo sa zdá byť nemožné.
Zo športu poznáme viacero príbehov o tom, ako sa vytrvalosť vyplatí. Keď papierovo slabší tím porazí favorita. pretože sa nevzdal. Pamätníci si spomenú na víťazstvo československých futbalistov nad Nemeckom (vtedy úradujúcimi majstrami sveta) vo finále ME v Belehrade v r. 1976. Alebo na výhru slovenských hokejistov nad Ruskom v r. 2002 vo švédskom Göteborgu. Takmer nikto to nečakal: A vyhrali sme finále!
Vytrvalosť aj dôveru Pán Boh odmení. Protikladom vytrvalosti je zbabelé utiahnutie sa, strata dôvery v Krista.
Ježišov kríž sa niekedy znázorňuje ako most, preklenujúci priepasť. Tú medzi človekom a Bohom vytvoril hriech. Hriech ako rozdeľujúci faktor medzi svätým Bohom a nami ľuďmi nedokážeme nijako prekonať. Preto Boh v Ježišovi premostil cestu k nám. Božie slovo nás vyzýva: Neodhadzujte dôveru, aj keď to trvá dlhšie, ako ste si mysleli: keď putujete po moste, ktorým je Ježiš, ste na správnej ceste. Očakávajte Jeho. Dôverujete, že sa bezpečne dostanete na druhú stranu mosta.
V Číne, nad riekou Beipan, je zavesený most (Duge Bridge) s výškou 565 metrov. T. č. najvyšší most sveta. Pri pohľade dolu, do viac ako pol kilometrovej hĺbky, si veľmi názorne možno uvedomiť, že túto priepasť by bez mosta nebolo možné prekonať. Podobne ako priepasť hriechu. Ježiš to urobil. A my počujeme láskavú, no dôraznú výzvu Božieho slova k dôvere Kristovi a vytrvalosti.
Mnohé z toho, čo Boh predpovedal v Starej zmluve, sa už splnilo. To posilňuje našu dôveru, že sa splní aj to ostatné.
Preto nás Božie slovo vyzýva:
Neodhadzujte svoju dôveru uprostred cesty cez most.
Držte sa zábradlia – Božej vernosti a kresťanského spoločenstva.
Dôverujete pilierom Božieho slova. Boh dodrží svoje sľuby. Aj ten, že Ježiš príde a daruje večný život tým, ktorí Mu dôverovali. To je iná perspektíva ako obávať sa konca sveta. Amen.
S použitím viacerých prameňov:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
