Kázeň z evanjelických večerných Služieb Božích v Bratislave (NK)
Židom 10, 19 – 25: „19 Keďže teda, bratia, máme dôveru, že vojdeme do svätyne skrze krv Ježišovu 20 touto novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez vlastné telo; 21 a keďže máme aj veľkého kňaza nad domom Božím: 22 pristupujme s úprimným srdcom, v plnosti viery ako takí, ktorí majú srdce očistené od zlého svedomia a telo obmyté čistou vodou. 23 Pridŕžajme sa neochvejne vyznania nádeje, lebo verný je Ten, ktorý dal to zasľúbenie. 24 A pozorujme sa vospolok, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. 25 Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku, ale napomínajme sa, a to tým viac, čím viac vidíme, že sa približuje ten deň.“
Milí bratia a milé sestry!
Každý človek má svoju minulosť, prítomnosť a budúcnosť. V závislosti od veku a dispozícií však môže byť jedna z týchto troch vecí výraznejšia. Nechcem paušalizovať, no starším ľuďom hrozí, že budú žiť prevažne v minulosti, v spomienkach na dávne časy. Koniec koncov, ak dobre nepočujú, nevidia a v majú výpadky pamäte, je pochopiteľné, že prítomnosť si veľmi nevšímajú. Budúcnosť im v prinesie smrť, čo samozrejme všetkým, no u starších je skorší príchod smrti pravdepodobnejší. Mnohí teda žijú prevažne v minulosti, v spomienkach na to, čo bolo.
Ľudia, ktorí si chcú užívať život a baviť sa, žijú prevažne v prítomnosti. Plne si vychutnávajú svoj súčasný život bez toho, aby sa pýtali, odkiaľ prišli, a bez toho, aby sa obávali, či vôbec zamýšľali, čo s nimi bude v budúcnosti.
Ambiciózni ľudia sa naopak zameriavajú predovšetkým na budúcnosť a tvrdohlavo hľadia priamo dopredu na vysoké ciele, ktoré chcú dosiahnuť.
My kresťania sa nemusíme stať jednostrannými ani v jednom z týchto smerov. Náš Pán Ježiš Kristus, stredobod nášho života, je Pánom minulosti, prítomnosti aj budúcnosti. On je ten, „ktorý je, ktorý bol a ktorý príde“, ako sa píše v knihe Zjavenia Jána (1, 8): „Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Vševládny.“ Aj adventné obdobie, ktoré prežívame, smeruje náš pohľad trojako k príchodu nášho Pána:
k adventu minulosti,
k adventu prítomnosti
a k adventu budúcnosti.
Kristus prišiel na tento svet ako človek – Ježiš z Nazareta. Dnes Kristus prichádza ku kresťanom vo svojom slove a sviatostiach. A Kristus sa v posledný deň dejín sveta vráti v sláve a moci. Tento široký pohľad nám poskytuje aj list Židom. Vrcholí vetou: „Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky“ (Žid 13, 8).
Aj úryvok z 10. kapitoly listu Židom, ktorý sme počuli, sa zaoberá minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou našej viery. Ukazuje nám, ako nám Ježiš prostredníctvom obete svojho tela umožnil prístup k Bohu v minulosti.
Hovorí o budúcom dni, ktorý sa blíži: o dni slávneho návratu nášho Pána.
Z tejto retrospektívy a z tohto predvídania potom vyplýva povzbudenie pre súčasný kresťanský život: Udržujme si vieru, nádej a lásku! Pozrime sa teraz bližšie na tieto tri perspektívy.
1) Po prvé, my kresťania sa môžeme s veľkou radosťou pozerať na minulý advent, keď Boží Syn prijal ľudské telo a obetoval sa za nás na zemi. List Židom nám vykresľuje obraz – nám už značne vzdialený – obraz chrámovej služby v dobe Starej zmluvy. Jeruzalemský chrám mal v strede zvláštnu budovu, svätyňu, do ktorej mohli vstupovať len kňazi. V svätyni, oddelenej oponou, sa nachádzala svätyňa svätých, do ktorej smel vstúpiť iba veľkňaz, a to raz do roka, vo Veľký deň zmierenia. Boh si svätyňu svätých vybral ako ústredný bod svojej prítomnosti.
Z listu Židom počujeme, že Ježiš nám umožnil voľný prístup do svätyne. Už nie sme závislí od sprostredkovania kňazov, ale môžeme sami predstúpiť pred Boha. Aj cesta cez oponu, cesta do svätyne svätých – k Božiemu trónu – je voľná. Keď bol Pán Ježiš kvôli nášmu hriechu umučený a popravený na kríži, v okamihu jeho smrti sa opona v chráme roztrhla na dve časti. Ježišova výkupná obeť na kríži nás očistila od všetkých hriechov, urobila z nás kňazov a umožnila nám priamy prístup k Bohu. Je až ťažké domyslieť túto úžasnú zvesť! Keďže sa Ježiš stal naším bratom, môžeme jednoducho ísť k Bohu a oslovovať Ho: „Otče“. Pre každého z nás to Boh spečatil osobitným úkonom, ktorý nie je až tak ďaleko v minulosti: krstom.
List Židom to vyjadruje takto: „pristupujme s úprimným srdcom, v plnosti viery ako takí, ktorí majú srdce očistené od zlého svedomia a telo obmyté čistou vodou.“ Kým kňazi v Starej zmluve mohli vstúpiť do svätyne, museli najprv podstúpiť určité kultické obmytie a pokropenie. Krstom sme raz navždy obmytí a pokropení Ježišovou krvou, aby sme mali prístup k nebeskému Otcovi. Toto všetko nám ukazuje radostný pohľad späť do minulosti.
2) Pohľad do budúcnosti je však pre veriacich rovnako obohacujúci. Môžeme s dôverou hľadieť dopredu na budúcnosť – Ježišov advent, na deň, keď sa Ježiš opätovne vráti na zem. „Vidíme, že sa približuje ten deň“, čítame v liste Židom. Tento deň príde s desivými sprievodnými javmi, keď sa Ježiš zjaví so svojimi anjelmi vo veľkej sláve. Smieme však vedieť: Náš drahý Pán príde, vezme nás k sebe a navždy nás spasí. Podobne, ako vodič auta hľadí dopredu na cestu, no díva sa aj dozadu – do spätného zrkadla, i my sa nezabúdajme pozerať dopredu aj dozadu, tešiť sa na Pánov návrat a zároveň sa radovať z obete Ježiša Krista na kríži za nás a z nášho krstu!
3) Obe perspektívy nám však pomáhajú pre našu vieru v prítomnosti. Pomáhajú nám správne prijať Krista dnes, kedykoľvek k nám prichádza vo svojom slove a sviatostiach. Smieme očakávať Ježišov príchod, môžeme dôverovať, že je aj tu medzi nami, na týchto Službách Božích. Toto je Ježišov advent prítomnosti. List Židom to všetko nádherne spája: Pretože máme prístup k Bohu skrze obeť Ježišovho tela, „pristupujme s úprimným srdcom, v plnosti viery … pridŕžajme sa neochvejne vyznania nádeje, … aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. “
Toto všetko by sme mali robiť o to viac a intenzívnejšie vzhľadom na budúcnosť, „čím viac vidíme, že sa približuje ten deň.“
Služby Božie sú kľúčom k tomu, aby sme boli kresťanmi v dnešnej dobe. Sú srdcom života cirkvi, ba dokonca srdcom celého kresťanského života. Na Službách Božích si pripomíname Kristovu obeť v minulosti. Tu sa pripravujeme na Jeho návrat. Tu prežívame svoju vieru v prítomnosti – v modlitbe oslave Pána. Tu sa schádzame, aby sme sa „povzbudzovali k láske a dobrým skutkom“, aby sme sa posilňovali v živote kresťanskej lásky.
Vtedy – v minulosti – ako aj teraz – v súčasnosti, však boli prítomné i známky únavy. Už vtedy boli v zbore členovia, ktorí si zvykli do nechodiť na Služby Božie. List Židom sa voči tomu stavia slovami: „Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku, ale napomínajme sa.“ Tieto slová sú dnes dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Znaky únavy, pokiaľ ide o Služby Božie, ktoré sú srdcom života cirkvi, sú zlé a vzbudzujú obavy, že prídu ešte horšie veci.
Bratia a sestry, teším sa, že sa pravidelne smieme schádzať na Službách Božích počas všetkých nedieľ, sviatkov, ale aj v týždni. Kiež to tak zostane aj naďalej, aby sme sa na Službách Božích stretávali spolu, najmä však s naším Pánom a Spasiteľom Ježišom Kristom, „ktorý je, ktorý bol a ktorý príde“. S Kristom, na trojaký príchod ktorého, nás upriamila aj dnešná zvesť. Amen.
S použitím myšlienok Matthiasa Kriesera:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
