Kázeň z týždňa modlitieb za jednotu kresťanov, BA, Františkánsky kostol
Ján 20, 24 – 29: „24 Tu však Tomáš, jeden z dvanástich, prímenom Dvojča, nebol s nimi, keď Ježiš prišiel. 25 Povedali mu teda ostatní učeníci: Videli sme Pána! Ale on im odpovedal: Ak neuvidím stopy klincov v Jeho rukách a nevložím si prst na miesto, kde tie klince boli, a ruku Mu nevložím do boku, vôbec neuverím. 26 Po ôsmich dňoch zase boli Jeho učeníci dnu; aj Tomáš bol s nimi. A prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! 27 Potom hovorí Tomášovi: Daj sem prst a pozri sa na moje ruky; daj sem ruku a vlož ju do môjho boku a nebuď neveriaci, ale veriaci. 28 Tomáš mu povedal: Pán môj a Boh môj! 29 A Ježiš mu riekol: Pretože si ma videl, uveril si; blahoslavení, ktorí nevideli, a predsa uverili.“
Milí bratia, milé sestry v Kristovi!
Vravieva sa: „Neveriaci Tomáš“. No biblický Tomáš nebol neverec. Keď Ježiš oznámil, že pôjde smerom k Jeruzalemu do Betánie vzkriesiť Lazara, vystavil sa riziku (por. J 11, 8), ktoré Mu hrozilo priblížením sa k Jeruzalemu. A vtedy Tomáš povedal ďalším učeníkom: „Poďme aj my, aby sme umreli s Ním“ (J 11, 16)
Pre Tomáša teda nie je príznačnou nevera, ale odhodlanie nasledovať Ježiša až po smrť. Neoddeliť sa od Ježiša – to je vecou Tomášovho srdca.
Keď počas Poslednej večere Ježiš povie učeníkom: „Odídem a pripravím vám miesto … A cestu, kam idem poznáte“, iba Tomáš má odvahu priznať svoju nechápavosť. Ježišovi vraví: „Nevieme, Pane, kam ideš, ako by sme teda poznali cestu“ (J 14, 4n). Ostatní sa zrejme hanbili priznať, že nerozumejú. Tomášova otázka dáva aj nám právo prosiť si vysvetlenie od Ježiša. Pán Ježiš ho Tomášovi dal, keď povedal: „Ja som cesta i pravda i život“ (J 14, 6).
Možno máš aj ty podobné „tomášovské“ otázky. Možno ťa v živote stretá jeden neúspech za druhým. Vedz, že Ježiš ťa miluje aj s tvojimi nejasnosťami a pochybnosťami. Milšia Mu je viera s pochybnosťami ako pochybná viera, ktorá zostáva na povrchu.
Tomáš má odvahu priznať, že nerozumie. S dôverou sa Ježiša pýta a očakáva od Neho svetlo.
Od Tomáša sa môžeme učiť:
1. odhodlaniu neoddeliť sa od Ježiša,
2. dôvere očakávať od Ježiša svetlo pre svoju životnú cestu,
3. presvedčeniu, že Ježiš sa dá rozpoznať podľa Jeho rán. Ježišove rany sú pre Tomáša určujúcim znakom Pánovej totožnosti. V nich sa odhaľuje, ako nesmierne nás Ježiš miloval.
4. Od Tomáša sa môžeme učiť neísť vo svojich pochybnostiach preč zo spoločenstva. Tomáš zostáva v kruhu učeníkov navzdory tomu, že ho ich svedectvo nepresvedčilo.
A práve do spoločenstva učeníkov prichádza Ježiš za Tomášom. Znižuje sa na Tomášovu úroveň. Vraví mu: „Daj sem prst a pozri sa na moje ruky; daj sem ruku a vlož ju do môjho boku a nebuď neveriaci, ale veriaci.“
V. 28: „Odpovedajúc Mu Tomáš povedal: Pán môj a Boh môj.“ Tomášove čestné pochybnosti ho teda viedli k hlbokej viere, k najkrajšiemu vyznaniu v Novej zmluve: „Pán môj a Boh môj!“
Príbeh Tomáša nás:
a/ Posilňuje, aby sme si nezúfali v našich neistotách – keď sa naša viera zachveje.
b/ Ukazuje, že pochybnosť môže vyústiť do svetlého konca.
c/ Povzbudzuje neoddeliť sa od Ježiša a ani v rozčarovaniach a sklamaniach neopúšťať spoločenstvo. Práve tam za nami Pán prichádza. Nech Ježišovi aj z nášho života znie: „Pán môj a Boh môj!“ Amen.
S použitím: Johannes Rosemann: Pochybnosti kvôli pravde (z nemeckého časopisu Punkt č. 6/1992), Benedikt XVI.: Apoštoli a prvínučeníci Ježiša Krista (vyd. Dobrá kniha, Trnava 2008); Luděk Rejcht: Věřím (Svítání, Praha 1991), Werner de Boor: Evangelium podle Jana 1. díl (vyd. Křesťanské sbory v ČSSR 1984):
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
