Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (Lamač)
Modlitba: Bože lásky, prečo musel Tvoj Syn toľko trpieť?
Prečo si Mu pririekol taký ťažký údel,
keď Ho mučili a zabíjali, nezabránil si, aby Ho pribili na kríž…
Prečo?
Bože, otvor nám tajomstvo Ježišovho utrpenia.
Daj nám poznať, čo Jeho smrť znamená pre náš život
a čo znamená Jeho zmŕtvychvstanie pre našu smrť.
Obživ v nás dôveru v Teba pre obeť Ježišovho života. Amen.
Sylvia Bukowski (Ty jsi se mnou, BIBLION 2021)
Ján 11, 50: (Kaifáš povedal): „…lepšie bude pre vás, keď jeden človek umrie za ľud, a nezahynie celý národ.“
Ján 1, 29b: (Ján Krstiteľ povedal o Ježišovi): „Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.“
Milí bratia a milé sestry!
Nielen naša vláda má problémy. Vo svojej dobe robil starosti vtedajšej vláde aj Ježiš. Učil inak, ako to bolo zvykom. V Ev. Marka 1, 22 čítame, že ľudia „sa veľmi divili Jeho učeniu, lebo ich učil ako kto má moc, a nie ako zákonníci.“
Ježiš nielenže učil inak, ako náboženskí vodcovia, ale vznikla i značná obava, že ľudia okolo Ježiša môžu vyvolať nepokoje, ktoré podnietia Rimanov, aby vojensky zasiahli. Táto obava nebola neoprávnená. Za Ježišom šli zástupy a kde je mnoho ľudí, udiať sa môže všeličo. Každopádne, rímska okupačná moc nebola pri nepokojoch vonkoncom chúlostivá. Naopak, každý tvrdo odpor udusila už v jeho zárodku.
Aj pred Ježišovým pôsobením sa v Izraeli vyskytli ľudia, ktorí pôsobili s mesiášskymi nárokmi, čo vyvolávalo nepokoje a miestne povstania proti Rímu. Na základe týchto skúseností chceli náboženskí vodcovia zabrániť nepokojom za každú cenu, aj keby to znamenalo obetovať Ježiša Nazaretského.
Kaifášova argumentácia je rozhodná a presvedčivá. Veď najvyššia židovská rada pod jeho vedením niesla veľkú zodpovednosť za pokoj a bezpečnosť obyvateľstva. Keď apoštol Ján s odstupom rokov píše štvrté evanjelium, vidí Kaifášov návrh ako prorocký. Píše (J 11, 49 – 52): „Kaifáš, ktorý bol toho roku veľkňazom, … povedal: Vy nič neviete, ani neuvážite, že lepšie bude pre vás, keď jeden človek umrie za ľud, a nezahynie celý národ. To však nepovedal sám od seba, ale – ako veľkňaz toho roku – prorokoval, že Ježiš má umrieť za národ, a nielen za národ, ale aj aby zhromaždil rozptýlené deti Božie.“
Kaifáš síce hovorí ako politik a diplomat, no povie rozhodujúcu vec, ktorá presahuje vtedajšiu politiku: Kristus musí zomrieť, aby zachránil ľudí od večnej smrti. Taká je Božia vôľa. Privádza nás to k otázke: Prečo si Boh vybral zjavný zločin, smrť nevinného človeka, aby priniesol spásu všetkým ľuďom?
Z politickej roviny je jasné, že Kaifáš volí menšie zlo – smrť jedného človeka namiesto zničenia celého Izraela.
Ale Boh?! Prečo to dovolil? Nemal Pán Boh iný spôsob, ako naplniť svoju vôľu? Na to nie sme schopní odpovedať.
Svätíme Smrtnú nedeľu, ktorá pripomína rozhodnutie najvyššej židovskej rady o Ježišovej smrti.
Predstavení Božieho ľudu hľadali v slovách Pána Ježiša tie, ktoré by Mu priťažili, ktoré by mohli použiť proti Nemu. Dbali, aby sa po formálnej stránke udialo všetko korektne. Nevyslali tajne trestné komando, aby Ježiša zlikvidovalo. Snažili sa Ježiša odstrániť zákonným spôsobom. Kvôli procesu s Ním sa zhromaždili v noci. Ev. Marek píše, že „veľkňazi a celá rada hľadali svedectvo proti Ježišovi, aby Ho usmrtili, ale nič nenašli. Mnohí síce falošne svedčili proti Nemu, ale ich svedectvá sa nezhodovali“ (Mk 14, 55 – 56) A Ježiš celý čas mlčal. Napokon, už temer rezignovane, sa veľkňaz spýtal Ježiša: „Si Ty Kristus, Syn toho Požehnaného?“ (Mk 14, 61) Ježišovo jasné: „Som a uvidíte Syna človeka sedieť na pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch“ (Mk 14, 62), znamenalo rozsudok smrti. Veľkňaz povedal: „Či ešte potrebujeme svedkov? Počuli ste rúhanie. Čo o tom súdite?“ (Mk 14, 64)
Podľa zákon je jednoznačné, že Ježiš je vinný a zasluhuje si smrť. Kaifáš s čistým svedomím verí, že zastupuje Božiu vec, že koná správne, keď odstráni zo sveta Toho, kto sa rúha Bohu. Najvyššia rada však nechce uznať pravdivosť jedného detailu, no zásadnej dôležitosti, totiž, že Ježiš sa nepokladal za Božieho Syna – On ním skutočne bol.
Zhromaždení Ježiša posudzujú úplne nesprávne. Bez toho, aby si to uvedomovali, vynášajú rozsudok nad Tým, ktorý raz bude súdiť ich na poslednom súde.
Aj my si často si myslíme, že robíme správne veci, a pritom robíme všetko zle. Vďaka Bohu, že On píše rovné litery i do krivých riadkov nášho života a na pôde našich chýb a hriechov dáva vyrásť dobrým veciam. Svoj plán spásy dovedie do cieľa.
Podľa tohto plánu Ježiš neochvejne ide na smrť, aby nám získal odpustenie hriechov. Blahoslavení sú tí, ktorí v Ježišovi spoznajú Božieho Baránka. Boží proroci to videli už dávno.
Jánovi Krstiteľovi dal Pán Boh rozpoznať, kým je Ježiš pre nás: Baránkom Božím, ktorý sníma hriech sveta, ktorý nesie naše previnenia i zanedbania. V Ježišovi sa naplnilo, čo bolo Božiemu ľudu izraelskému zasľúbené pred stáročiami: že Ježiš je pravý obetný Baránok. Jeho telo je pokrmom na ceste do nebeského domova. Jeho krv nás zachraňuje od večnej smrti a úkladov diabla.
Ježiš je baránok, o ktorom už Izaiáš (53, 7) napísal. „Strápený pokorne trpel, a neotvoril ústa ako baránok vedený na zabitie.“
Ježiš je Baránok, ktorého vidí Ján v Zjavení stáť pred Božím trónom a otvárať pečate knihy, v ktorej sa odohrávajú udalosti posledných dní. Na oslavu Baránka znie pieseň: „Hoden si vziať knihu a otvoriť jej pečate, lebo si bol zabitý a svojou krvou vykúpil si Bohu svojich z každého kmeňa i jazyka, ľudu i národa“ (Zjav 5, 9). A Boží anjeli volajú mohutným hlasom: „Hoden je Baránok zabitý vziať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu aj dobrorečenie!“ (Zjav 5, 11 – 12).
Už Ján Krstiteľ videl tohto Baránka.
Aj my smieme očami viery vidieť a vzývať Baránka Božieho, keď nám znie Božie slovo, osobitne keď slávime Večeru Pánovu. Vo východnej (pravoslávnej) cirkvi sa posvätený chlieb – telo Kristovo výslovne nazýva „Baránok“.
V západnej cirkvi sa Pán prítomný v daroch posväteného chleba a vína už viac ako 1200 rokov slávi slovami, ktoré prevzali svedectvo Jána Krstiteľa: „Baránok Boží, ktorý snímaš hriech sveta, zmiluj sa nad nami! Baránok Boží, ktorý snímaš hriech sveta, zmiluj sa nad nami! Baránok Boží, ktorý snímaš hriech sveta, daruj nám svoj pokoj!“ V zvesti o Ježišovi ako Baránkovi Božom je odpoveď na otázku: Prečo si Boh vybral zjavný zločin, smrť nevinného človeka, aby priniesol spásu všetkým ľuďom? Zostávame v úžase nad Božou cestou našej záchrany a ďakujeme Mu, že Pán Boh pre náš večný život, pre našu spásu neušetril život svojho Syna. Aká úžasná výmena! „Hoden je Baránok zabitý vziať česť, slávu aj dobrorečenie!“ Amen.
Modlitba: Nebeský Otče, mocní v súčasnosti, aj tí, ktorí rozhodovali počas Ježišovho pozemského života sú v Tvojich rukách. I Kaifáš, ktorý podnietil najvyššiu radu, aby volila menšie zlo – smrť jedného nevinného namiesto zničenia celého národa, napokon poslúžil Tvojim zámerom, Bože. Nechceme špekulovať, či si nemohol vybrať iný spôsob ako naplniť svoju vôľu. Žasneme v úžase nad tým, že píšeš rovné litery i do krivých riadkov nášho života a na pôde zlých ľudských rozhodnutá dávaš vyrásť dobru. Svoj plán spásy dovedieš do cieľa. Pane, ďakujeme za úžasnú výmenu, že pre našu spásu si neušetril život svojho Syna. Ďakujeme, že to všetko si vykonal z nesmiernej lásky k nám. Nijako si ju nezaslúžime.
Baránok Boží, pre nás obetovaný Pane Ježiši Kriste,
Tebe vzdávame česť, slávu aj dobrorečenie!
Túžime tak činiť nielen slovami a piesňami na Službách Božích, ale aj vo všedných každodenných okamihoch celým svojím životom, našimi postojmi a vzťahom k blížnym. Prosíme, posilni nás k tomu svojím Svätým Duchom. Amen.
S použitím myšlienok teológov: Albrecht Adam, Michael Ahlers, Gaston Nogrady (FB 2024):
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
