Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (NK)
Kolosenským 2, 11 – 15: „11 V Ňom ste boli aj obrezaní nie obriezkou rukami vykonanou, ale obriezkou Kristovou, že ste sa totiž vyzliekli z telesnosti, 12 keď ste boli s Ním pochovaní v krste. V Ňom ste boli aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý Ho vzkriesil z mŕtvych. 13 Aj vás, ktorí ste boli mŕtvi v priestupkoch a neobriezke svojho tela, oživil spolu s Ním, keď nám odpustil všetky priestupky 14 a dlžobný úpis, ktorý s predpismi (zákona) proti nám bol a nám prekážal, vymazal a odstránil, pribijúc ho na kríž. 15 Na Ňom odzbrojil kniežatstvá a mocnosti a vystavil ich verejne posmechu, triumfujúc nad nimi.“
Milí bratia a milé sestry!
V cirkevnom zbore je za nami 1. turnus detského denného tábora s témou Autoškola. Cez rôzne aktivity a biblické príbehy sme sa s deťmi zamýšľali nad tým, že nielen na ceste, ale aj v našom žití sa potrebujeme správne zaradiť, aby náš život neskončil v slepej uličke. Vraveli sme si o tom, čo má mať prednosť, aké nebezpečenstvá nám na ceste života hrozia a o tom, že Pán Ježiš Kristus je cesta, ktorá vedie do dobrého cieľa.
Tento dôraz na Ježiša, na život s Ním, nachádzame aj v liste, z ktorého sme pred chvíľou čítali. Apoštol Pavel ho napísal kresťanom v starovekom, dnes už nejestvujúcom, meste Kolosy. Ležalo v južnej Anatólii – na území dnešného Turecka. Mesto bolo preslávené obchodovaním s ovčou vlnou, z ktorého zbohatlo. Podľa farebnej vlny zvanej „colossinus“ dostalo názov Kolosy.
V piatok (5. 7.) sme si pripomenuli príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Podobne ako naši predkovia z doby pred Veľkomoravskou ríšou, aj kresťania v meste Kolosy boli pôvodom pohania. Teda, na rozdiel od Židov, nepatrili do Božieho ľudu (starej) zmluvy. Židovskí chlapci boli na znamenie zmluvy medzi Židmi a Bohom obrezaní (bližšie o obriezke: 1M 17, 9 – 14). Kolosenskí obrezaní neboli. Síce uverili v Pána Ježiša Krista, no ešte sa nedokázali správne zorientovať v tom, čo znamená žiť s Kristom.
V cirkevnom zbore v Kolosách totiž pôsobili aj falošní učitelia. Ich falošná viera sa v mnohom podobala na pravú a tým, ktorí ju prijmú, sľubovala duchovné prehĺbenie a povznesenie. Falošní učitelia na veriacich v Kolosách naliehali, aby dodržiavali určité zvyky v zachovávaní sviatkov, stravovaní, askéze a uctievaní anjelov – iba cez nich je vraj možné dostať sa k Bohu, ktorý je od nás príliš vzdialený.
Apoštol Pavel kolosenským odkazuje, aby sa vierou pridŕžali Pána Ježiša Krista, ktorý je Hlavou cirkvi. V Kristovi je všetka plnosť božskosti (Kol 2, 9) a kto Ježiša Krista pokladá za menej ako Boha, duchovne blúdi.
Kresťanstvo kladie dôraz na to, čo pre nás koná Kristus, kým falošné učenia na skutky človeka. Zaiste, aj veriaci v Krista potrebujú určité usmernenia a sebadisciplínu. Naša spása sa však nezakladá na dodržiavaní pravidiel, ale na moci Kristovej obete a vzkriesenia. Pravidlá sú dobré, ale samé o sebe nezmenia srdce.
Odkedy Pán Ježiš Kristus zomrel za hriechy všetkých ľudí a vstal z mŕtvych, prijať spásu – vstúpiť do (zmluvného) vzťahu s Bohom, nemožno tak, že človek sa nechá telesne obrezať ako to robili Židia. Božie slovo hovorí, že pomôže len obriezka Kristova (obriezka srdca). Táto zásadne prevyšuje obriezku vykonanú ľudskými rukami.
Božie slovo cez riadky apoštola Pavla zdôrazňuje, že krstom a vierou máme účasť na novej zmluve (Kol 2, 11 – 13). Ňou nám je zaručený nový život, ktorý nám Pán Ježiš Kristus získal svojou smrťou. Biblia netvrdí, že Boh si pred našimi hriechmi zavrel oči. Nezavrel! No listinu s našimi podlžnosťami proti Bohu – svedčiacu v náš neprospech – vymazal Ježiš Kristus tým, že zomrel na kríži a prijal trest určený nám. Tak vo svojej láske zničil náš dlžobný úpis.
Starovekí Rimania pripevňovali na kríž tabuľku s previneniami so zámerom: Pozrite sa, čo všetko má odsúdený na rováši! Vďaka Pánovi Ježišovi tento súpis našich hriechov a dlžôb zostáva prázdny. Vďaka tomu, že Boh vzkriesil Ježiša, zostal prázdny aj Kristov hrob. Všetky neviditeľné sily, ktoré nás držali v hriechu, sú odzbrojené a vystavené posmechu. To je slávne víťazstvo – triumf nášho Pána a Spasiteľa!
Nezabúdajme, že nežijeme v neutrálnom priestore, ale vždy vo sfére vplyvu. Ľudia neobrezaného srdca v sfére moci diabla, hriechu a smrti. Nás prostredníctvom krstu a viery Pán vtiahol do sféry Božej moci a odpustenia. Vážme si to a neopúšťajme ju.
Krst nie je prázdny obrad, ale názorné vyjadrenie, že patríme do sféry Božej moci a odpustenia. Stáva sa, že rodičia neberú vážne skutočnosť, že nepokrstení žijú v sfére moci hriechu, smrti a diabla. Myslia si, že svoje deti nedajú pokrstiť, aby sa mohli neskôr rozhodnúť samé. Kto takto zmýšľa, mýli si kresťanstvo so „svetonázorom“, ktorý si môžeme vybrať z neutrálneho voľného priestoru.
V skutočnosti takýto neutrálny priestor neexistuje. V konečnom dôsledku sa človek vždy nachádza vo sfére moci. Keďže z podstaty padlého človeka je to vždy sféra moci hriechu, človek môže prísť k Bohu len vtedy, ak ho Boh prostredníctvom krstu a viery vtiahne do svojej sféry moci, t. j. prebudí ho k novému životu skrze Krista. Preto v Novej zmluve často čítame o „bytí v Kristovi“ – o živote v Kristovi. Ten je témou dnešnej 6. nedele po Svätej Trojici.
Podľa Biblie nikdy neexistuje okamih, v ktorom by človek stál na „území nikoho”, mohol patriť iba sám sebe, ale človek má už svoje pevné miesto. Ryba je stvorená pre život vo vode. Bez nej by nemohla existovať. Čo by sa stalo, keby taká rybka raz dostala nápad: Nebolo by nádherné opustiť vodu a žiť na suchu? (Našťastie pre ňu, to nie je možné.) Kto by videl onú rybku, ako sa na suchu mece a myká, mohol by nadobudnúť dojem: Aká radostná rybička! Plná života! – Vitalita tej rybky však v skutočnosti nie je ničím iným, ako smrteľným zápasom. Tak, ako ryba môže žiť iba vo vode, patríme my, ľudia, do Božej sféry.
Kto je pokrstený, teda obrezaný znamením novej zmluvy, žije v sfére Božej moci a Božieho odpustenia. Patrí k Božiemu ľudu novej zmluvy.
Krst, o ktorom hovorí Pavel, je pre pokrsteného niečo pasívne. Jasne to ukazuje obraz pochovania (Kol 2, 12), odvodený od Ježišovho pochovania. Z tohto dôvodu je prax krstu detí úplne primeraná udalosti krstu, pretože práve bezmocné dieťa ukazuje, že tu koná nie autonómna osoba, ale Boh – On koná na človeku.
Tak, ako Ježišov hrob spečatil skutočnosť, že Ježiš bol naozaj mŕtvy, krst spečaťuje skutočnosť, že pokrstený človek je skutočne Božím dieťaťom. Aj to má veľa spoločného so smrťou a pohrebom: Krst oslavuje pochovanie človeka (zvlášť názorné je to pri krste ponorením), ktorý bol uväznený v sfére moci diabla, hriechu a smrti. Človek bez Ježišovho odpustenia smeruje do večného zatratenie. Krst je znamením vzkriesenia k novému životu – k prechodu do sféry Božej moci a odpustenia, v ktorej máme žiť.
V detskom tábore deti dostali aj vodičský preukaz.
Krst môžeme pripodobniť k vodičskému preukazu. Je dôležité mať ho, ale dôležité je aj jazdiť. Biblicky povedané veriť, dosvedčovať vieru v praxi. Vodičský preukaz a šoférovanie patria k sebe. Podobne krst a viera patria neoddeliteľne k sebe. Rovnako tak aj smrť Pána Ježiša Krista za nás a Jeho zmŕtvychvstanie.
Vieru môžeme prirovnať k energii od Boha. Mnohí kresťania dnes prežívajú energetickú krízu viery. Nie preto, že by azda Pánu Bohu dochádzali zásoby energie, ale preto, že veľa kresťanov čoraz viac tlmí plameň svojej viery. Božie slovo hovorí: „Vás, ktorí ste boli mŕtvi v priestupkoch a neobriezke svojho tela, oživil spolu s Ním, keď nám odpustil všetky priestupky“ (Kol 2, 13).
Krstom – ako znamením novej zmluvy – sme boli povolaní žiť vo sfére Božej moci a Jeho odpustenia, v novom Božom ľude. Pán Ježiš na kríži zaplatil naše dlhy, ktoré by sme sami nikdy nemohli zaplatiť. Ak niekto zaplatí všetky vaše dlhy, to nie je svetonázor, ani ideológia, ale dar. Čistá milosť. Pán Boh koná a my sme príjemcami. Vďaka Bohu – Jeho milosti – zomierame starému životu a sme oživení pre nový život. Božie slovo nás učí rozpoznať, že pokusy odstrániť vinu a hriech vlastným úsilím, či ich kozmeticky zamaskovať, sú bezvýsledné. Existuje len jedno miesto, kde dochádza k skutočnému víťazstvu nad hriechom a mocou zla: Na Kristovom kríži, kde bola zrušená naša vina. Aj dnešná Večera Pánova nám to pripomína. Amen.
Použitím myšlienok M. Kriesera, S. Kettlinga a ďalších prameňov:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
