Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (Lamač / NK)
Modlitba: Svätý Izraela,
občas počujeme ozvenu nebeského chválospevu:
znie nám zo stromov a z trávy, z mora a vetra;
veď celé stvorenstvo Ti vzdáva chválu.
Pripájame sa k piesni vesmíru a z celého srdca,
z celej duše, celou silou Ťa velebíme. Amen. (Sylvia Bukowski)
Lukáš 10, 22: „Nik nevie, kto je Syn, len Otec, a kto je Otec, len Syn, a komu by Syn chcel zjaviť.“
Efezským 4, 6: „Jeden Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, skrze všetkých a vo všetkých.“
Milí bratia a milé sestry!
Boh je len jeden, ale sú tri Božie osoby: Otec, Syn a Duch Svätý. To cirkev učí už stovky rokov.
Latinské slovo „persona“ pôvodne označovalo masku v antickom divadle, cez ktorú herec hovoril svoju úlohu. „Per-sonare“ znamená „hovoriť cez – hovoriť prostredníctvom“.
Z toho vyplýva myšlienka, ako by Otec, Syn a Duch Svätý boli len rôzne „úlohy“ jedného Boha – rôzne roly, ktoré jediný Boh „hrá“. Také jednoduché to však ani zďaleka nie je. Svedčí o tom aj Augsburské vyznanie. V jeho 1. článku (O Bohu) čítame: „Slovom „osoba“ sa nerozumie čiastka alebo vlastnosť niekoho iného, ale čo samo osebe jestvuje, ako tento pojem používali cirkevní otcovia.“
Ak to vezmeme do úvahy, lepšie pochopíme slová z Ev. Lukáša 10, 22. Hovoria o vzťahu medzi Otcom a Synom. Otec pozná Syna a Syn pozná Otca. Podobne obaja poznajú Ducha Svätého a Duch Svätý pozná ich.
Uvedomujeme si, že hoci je Boh len jeden, nie je to osamelý Boh. Existujú v ňom vzťahy ako medzi rôznymi ľuďmi. Zdá sa nám to zmätočné a mätúce.
Aký je Boh v skutočnosti? A aký má k nám vzťah?
Ježiš na to dal jednoduchú odpoveď. Keď Ho učeník Filip prosil: „Pane, ukáž nám Otca“ (Ján 14, 8), „Ježiš mu riekol: Taký dlhý čas som s vami, a nepoznal si ma, Filip? Kto mňa videl, videl Otca. Akože môžeš hovoriť: Ukáž nám Otca? 10 Či neveríš, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám od seba, ale Otec, ktorý je vo mne, koná svoje skutky. 11 Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne; keď nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte!“ (Ján 14, 9 – 11)
Nikto totiž nemôže skutočne vedieť, kto je Boh, ak mu to Ježiš neukáže. Ako píše evanjelista Lukáš v prvom z dnešných kázňových textov: „Nikto nevie, kto je Otec, len (ten), komu by (Ho) Syn chcel zjaviť.“
Trojjediný Boh je pre nás veľkou hádankou a zároveň najväčšou istotou. Vždy znova nás prekvapuje a udivuje. On „jeden Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, skrze všetkých a vo všetkých“ (Efezským 4, 6).
V Biblii sú miesta, kde Biblia jasne učí o Trojici. Napríklad v známych slovách Pána Ježiša Krista v Ev. Matúša 28, 19: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého.“
Na ďalších miestach nachádzame viac či menej jasné stopy Svätej Trojice. Napríklad v chválospeve serafov, ktorý počul prorok Izaiáš (6, 3): „Svätý, svätý, svätý je Hospodin mocností, plná je všetka zem Jeho slávy.“ Alebo v zvolaní apoštola Pavla (Rímskym 11, 33.36): „Ó, hlbokosť bohatstva, múdrosti a známosti Božej! … Z Neho, skrze Neho a pre neho je všetko. Jemu sláva naveky.“
Podobné slová zaznievajú z Efezským 4, 6: „Jeden Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, skrze všetkých a vo všetkých.“
Pavel tu hovorí o kresťanstve, o jednej svätej kresťanskej cirkvi. Nazýva ju „Kristovým telom. Všetci kresťania sú údmi tohto tela. Apoštol tu hovorí o nás.
To platí aj pre výrok so stopami Svätej Trojice: „Boh … je nad všetkými, skrze všetkých a vo všetkých.“
V týchto slovách spoznávame
(1) nebeského Otca, ktorý je nad nami. „Nad všetkými“ znamená, že sa Mu podriaďujeme, tak ako sa Mu podriadil jednorodený Syn.
(2) Po druhé, spoznávame Božieho Syna, ktorý koná skrze nás. Sme predsa údmi Jeho tela. „Skrze všetkých“ znamená, že Boží Syn hovorí a koná v tomto svete cez nás.
(3) A po tretie, spoznávame Ducha Svätého, ktorý v nás prebýva. „Vo všetkých“ znamená, že naše telá sú „chrámami Ducha Svätého“, ako hovorí Pavel v 1. Korintským 3, 16.
Celý tento výrok: „Boh … je nad všetkými, skrze všetkých a vo všetkých“ je teda úžasným chválospevom a vyznaním toho, čím je pre nás Trojjediný Boh – Boh vládnuci nad nami, konajúci cez nás a prebývajúci v nás.
V dnešný sviatok Svätej Trojice si väčšmi ako inokedy uvedomujeme, akým tajomstvom je pre nás Trojjediný Boh. Čosi o Ňom tušíme, niečo sa o Ňom pokúšame povedať, no bez tak tým nedokážeme vystihnúť Božiu podstatu.
Božie slovo nás však nevolá k tomu, aby sme Boha úplne pochopili, ale
– aby sme žili v láske, akú majú medzi sebou osoby Božej Trojice,
– aby sme sa snažili „rozpúšťať“ životné krivdy mocou odpustenia,
– aby sme sa – navzdory všetkým negatívnym vplyvom sveta – usilovali vnášať do našich dní Božie hodnoty a žiť odleskom lásky svätého Trojjediného Boha. Amen.
Modlitba: Trojjediný Bože, panuj nad nami so svojou Otcovskou dobrotivosťou. Konaj cez nás s Kristovou láskou. Prebývaj v nás skrze Ducha Svätého. Amen.
S použitím: myšlienok Matthiasa Kriesera (FB 2023), Ilony Mužátkovej (NKD 2024) a Kol. autorov: Iva Květonová, Ondřej Macek, Lenka Ridzoňová: Ty jsi se mnou (vyd. Biblion Praha, 2021):
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
