Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (NK)
2. Timoteovi 3, 1 – 9: „1 Toto však vedz, že v posledných dňoch nastanú ťažké časy. 2 Ľudia budú totiž sebeckí, milovníci peňazí, chvastaví, spupní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bezbožní, 3 neláskaví, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, divokí, bez lásky k dobru, 4 zradcovia, nerozvážni, nadutí, milovníci skôr rozkoší ako Boha. 5 Budú sa tváriť pobožne, ale silu (pobožnosti) budú popierať. Aj od tých sa odvracaj. 6 Z nich sú totiž tí, ktorí sa vkrádajú do domov a podmaňujú si žienky, ktoré sú zaťažené hriechmi, vedené rozličnými žiadosťami, 7 stále sa učia, ale nikdy nemôžu dôjsť k poznaniu pravdy. 8 Ako sa Jannes a Jambres sprotivili Mojžišovi, tak sa títo protivia pravde. Sú to ľudia porušení na mysli a nespoľahliví vo viere. 9 Ale väčšmi sa už nebudú vzmáhať, lebo ich nerozumnosť bude taká zjavná všetkým, akou sa stala nerozumnosť tamtých.“
Milí bratia a milé sestry!
Blížime sa k záveru cirkevného roka. Biblické texty určené pre toto obdobie nie sú „cukríkové“ či hladkajúce nás. Skôr napomínajúce, vedúce k zodpovednosti, veď Pánovi a Sudcovi sveta Ježišovi Kristovi budeme vydávať počet za to, ako sme žili, ako sme si ako kresťania počínali, ako sme pracovali (por. 2. Korintským 5, 10).
Keď čítame internetové alebo tlačené noviny, či počúvame správy, môžeme ich vnímať iba ako súhrn náhodne pozbieraných informácií. Zrelosť viery kresťana sa však prejavuje aj tým, že udalostiam v spoločenskom dianí sa usiluje rozumieť nielen čisto politicky, ale aj duchovne – ako Božím znameniam. I dianie v spoločnosti, vo svete a informácie z neho nám majú pomáhať čítať znamenia doby a dať našim životom dobrú orientáciu. Mnohé z toho, čo sa okolo nás odohráva, nie je náhodné. Spoločenské, hospodárske a politické udalosti môžu byť Božími znameniami, Božím oslovením či napomenutím.
Jedno z Božích napomenutí sme počuli aj z epištoly – listu Židom (3, 12 – 14). Vyzýva nás, aby sa v nás nezahniezdilo zlo a nevera, ktoré by nás odvádzali od živého Boha. Ako každé ráno skontrolujeme svoj vzhľad v zrkadle, aj po duchovnej stránke sa máme deň čo deň skúmať, navzájom napomínať, aby nikoho z nás voči Bohu nezatvrdil hriech. Hriech síce vedie do bludu, ale je zvodný, lákavý.
Božie slovo sľubuje, že kto vytrvá vo viere v Krista do konca, má podiel na všetkom, čo patrí Kristovi (por. Ján 14, 19b, 2. Timoteovi 2, 11 – 12).
To, že Biblia nie je iba cukríková, že nás len nehladká, ale aj varuje, karhá, nabáda a napomína, je celkom namieste. Veď hoci nepodceňujeme geopolitické hrozby, predsa najväčšieho nepriateľa nosíme v sebe. Poraziť ho možno len ak sa kajúcne vrátime k Bohu, k Jeho vôli ako ju spoznávame z Písma. To nie je čosi jednorazové, vykonané raz navždy, ale ide o proces – ako napísal Dr. Martin Luther v prvej zo svojich 95 téz: „Keď náš Pán a Majster hovorí: „Pokánie čiňte“ atď., tak chce, aby celý život Jeho veriacich na zemi bol ustavičným pokáním.“ Podobne píše David Mathis „Celý kresťanský život je pokáním. Odvrátenie sa od hriechu a dôvera v dobrú správu, že Ježiš zachraňuje hriešnikov, nie sú len jednorazovým inauguračným zážitkom, ale každodennou podstatou kresťanstva. Evanjelium je pre každý deň a každý okamih. Pokánie má byť neustálym postojom kresťana.“
Je z čoho sa kajať! Písmo nezamlčuje, že druhému príchodu Pána Ježiša Krista budú predchádzať ťažké časy. Dôjde k preceňovaniu ľudského ega. Keď v centre – „na tróne“ nie je Pán Boh, ale nahradí ho ľudské „ja“, porušia sa aj vzťahy medzi ľuďmi. Počujeme, že ľudia budú sebeckí, chamtiví, zameraní na peniaze, slávu. Naopak znevažujúci druhých, vrátane rodičov. Vo svojej nadutosti a bezuzdnosti zamenia lásku k Bohu za sebalásku. Každý sa ženie, za tým, čo sa mu páči, čo mu robí dobre, čo ho uspokojuje. Zdá sa to prirodzené. No problém je, ak sa človek za tým, čo sa mu páči, čo mu robí dobre, čo ho uspokojuje ženie bezohľadne, keď sa mu pôžitok a rozkoš stane najvyššou mierou a všetko ostatné je zatlačené do úzadia. Ak mu zábava a užívanie si bude prednejšie ako Boh a Jeho vôľa. Vtedy všeobecná nákaza preniká aj do cirkvi. Mnohým zostalo zdanie zbožnosti, náboženský náter – možno pekný, aj s „metalízou“, no je to iba dojem bez skutočnej sily. Niečo ako policajt oblečený v perfektne mu padnúcej uniforme, no bez kondičky – nevládze bežať a nie je schopný zasiahnuť. Zdanie, bez skutočnej, účinnej sily.
Aj v živote kresťana je imidž nanič. Bolo by málo keby sme dodržiavali kresťanské tradície, zachovávali dobré a potrebné návyky – chodili do kostola, čítali Bibliu – no chýbali by nám vnútorné postoje viery, lásky a správneho vzťahu k Bohu i ľuďom. Vonkajší dojem by vtedy neznamenal vôbec nič. Naopak, bola by to ohavnosť spustošenia – čosi znesväcujúce na svätom mieste (por. Matúš 24, 15). Spôsobujúce Božiu neprítomnosť, keďže Pán Boh je svätý a hriech Mu je protivný.
Keď poslucháči Pána Ježiša počuli o ohavnosti spustošenia, pripomenulo im to udalosť z r. 167 pred Kristom. Vtedy sýrsky kráľ Antiochus IV. nechal umiestniť v jeruzalemskom chráme sochu najvyššieho gréckeho (t. j. pohanského) boha Dia, ktorého tento panovník uctieval. Išlo o čosi podobné, ako keby sme dnes na oltár v kostole postavili obraz Stalina či Hitlera a tak znesvätili posvätné miesto.
Ohavnosť spustošenia, znesvätenie posvätného však nie je iba história. Božie slovo (1. Korintským 3, 16 – 18) hovorí: „Či neviete, že ste chrám Boží a Duch Boží prebýva vo vás? 17 Kto kazí chrám Boží, toho skazí Boh, lebo chrám Boží je svätý, a tým ste vy! 18 Nech sa nikto neklame!“
„19 Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? 20 Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojím telom i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu.“ (1. Korintským 6, 19 – 20). Ak je naše telo a vnútro Božím chrámom, potom tu je riziko, že sa na sväté miesta – do nášho vnútra – môže dostať čosi, čo nás znesväcuje. A to, o čom sme počuli z 2. listu Timoteovi 3, 1 – 5, „že v posledných dňoch nastanú ťažké časy. 2 Ľudia budú totiž sebeckí, milovníci peňazí, chvastaví, spupní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bezbožní, 3 neláskaví, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, divokí, bez lásky k dobru, 4 zradcovia, nerozvážni, nadutí, milovníci skôr rozkoší ako Boha. 5 Budú sa tváriť pobožne, ale silu (pobožnosti) budú popierať“, neoznačuje budúcu dobu tesne pred 2-hým príchodom Pána Ježiša Krista, ale že v tejto dobe žijeme.
Posledné dni totiž začali prvým príchodom Pána Ježiša. Čítame o tom v Židom 1, 1 – 2: „Mnoho razy a rozličným spôsobom hovoril Boh voľakedy otcom skrze prorokov, 2 na sklonku týchto dní prehovoril k nám v Synovi“,
alebo v 1. Timoteovi 4, 1 – 2: „1 Ale Duch výslovne hovorí, že v posledných časoch niektorí odpadnú od viery a budú sa pridŕžať bludných duchov a učenia démonických, 2 pokryteckých, falošných učiteľov.“
Čím bližšie je čas Kristovho návratu, tým bude zlo silnieť, a to aj v cirkvi.
Istý kazateľ (Greg Laurie) napísal: „Biblia jasne učí, že v posledných dňoch budú falošní kristovia, falošné evanjelium a dokonca aj falošné zázraky. Ak nebudeme opatrní, môžeme dopadnúť tak, že budeme milovať falošného Ježiša. Môžeme nakoniec veriť nesprávnemu evanjeliu.“ O tých, ktorí sa stali obeťou falošných učiteľov a ich učenia, platia slová Písma (1Tim 3, 7): „stále sa učia, ale nikdy nemôžu dôjsť k poznaniu pravdy“ – nikdy nedospievajú k spasiteľnému poznaniu Krista. V tejto súvislosti sú tu spomenutí Jannes a Jambres. Ide o egyptských čarodejníkov, ktorí napodobňovali zázraky, ktoré konal Mojžiš pred faraónom (por. 2M 7, 8 – 12). Keď Mojžiš faraónovi dokazoval, že ho posiela Hospodin, faraónovým mágom sa podarilo napodobniť jeho zázraky. S takým niečím musíme počítať aj my, preto je potrebné mať sa na pozore pred falošnými učiteľmi i falošnou zbožnosťou. Napokon bude odhalená a porazená, tak ako boli porazení aj egypstský faraón a jeho zaklínači.
Záverečné nedele cirkevného roka nám pripomínajú znamenia konca času a druhý príchod Pána Ježiša Krista. Volajú nás, aby sme udalosti v našom svete nevysvetľovali iba politicky, ale usilovali sa rozumieť im duchovne. Ako Božím znameniam, že to, čo sa okolo nás deje, volá po duchovnom vysvetlení i riešení. Tým riešením je obrátenie sa k nebeskému Otcovi, ktorý nám poslal Syna za Záchrancu. Mnohé z toho, čo sa deje v svete, kde žijeme, je i pre nás výzvou k takémuto obráteniu sa. Nezostaňme voči tejto výzve hluchí, aby nás nestihol údel egyptského faraóna a jeho falošných učencov i ďalších falošných učiteľov.
Greg Laurie píše: „Musíme sa sústrediť na to, čo máme robiť, kým čakáme na Kristov návrat. Biblické proroctvá by nemali nafukovať naše mozgy; mali by rozširovať naše srdcia. A ak skutočne chápeme, o čom biblické proroctvo je, potom by malo spôsobiť, že budeme chcieť žiť zbožným životom.“ Boh nám v tom pomáhaj! Amen.
Modlitba:
Nebeský Otče, ďakujeme aj za tie texty Biblie, ktoré nás varujú, karhajú, napomínajú, nabádajú k duchovnej bdelosti a zodpovednosti.
Pripomínajú nám, že aj dianie vo svete môže byť Tvojím znamením a oslovením, Bože náš a že najväčšieho nepriateľa nosíme v sebe.
Prosím, odpusť nám všetky situácie, v ktorých Teba, Pane náš, nahradilo naše „ego“, v ktorých sme zamenili lásku k Tebe za sebalásku, dali na vonkajší dojem, no stratila sa sila pobožnosti.
Daj, aby sme nemilovali svoje predstavy o Tebe, ale Teba Pane Ježiši, aby sme sa nielen učili, ale aj speli k spasiteľnému poznaniu Teba, Kriste.
Daruj nám Svätého Ducha, aby nás zmocnil žiť životom, ktorý, oslávi Teba, trojjediný Bože a ďalších ľudí nasmeruje k viere v nášho Spasiteľa a Pána Ježiša Krista. Amen.
S použitím: Eduard Schütz: Gemeindeaufbau im NT (Ev. Versandbuchhandlung O. Ekelmann, Nachfolger, Berlin 1971); Vladimír Čapek: Výklad (4. 10.) k 2Tim 3, 1 – 9 v: Na každý den 1957 (vyd. Kalich, Praha 1956); Kol. autorov: Průvodce životem – Pavlovy listy: Timotejovi, Titovi, Filemonovi, List Židům (vyd. IBS a Luxpress Praha, 1995); Študijná Biblia (vyd. Porta libri, Bratislava v spolupráci so Slovenskou biblickou spoločnosťou, Banská Bystrica, 2015); Pat a David Alexandrovci: Ilustrovaná príručka k Biblii (vyd. Slovenská biblická spoločnosť, Banská Bystrica, 2001); Lukáš Klíma, kázeň na Mt 24, 15 – 28 v: Provázky víry (vyd. Kalich, Praha 2015); Greg Laurie: Zamyslenia z EvS (7. 10. a 29. 10. 2024):
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
