Ježiš je kľúč

Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (NK)

Milí domáci, ctení hostia, drahé deti, všetci srdečne vitajte tu v Novom evanjelickom kostole na štedrovečerných Službách Božích.

V (narodenom) Ježišovi Kristovi máme

• svetlo, ktoré nikdy nezhasne,
• život, ktorý sa nikdy neskončí,
• lásku, ktorej hĺbka sa nedá odmerať,
• pokoj, ktorý sa nedá pochopiť,
• odpočinok, ktorý nikto nezruší,
• radosť, ktorá sa nikdy nezmenší,
• nádej, ktorá nikdy nesklame,
• slávu, ktorá nikdy nevybledne,
• zdroj, ktorý nemožno vyčerpať.

(Zdroj: materiál Bratislavskej tlačovej misie – VK 73)

Za to chceme Pánu Bohu ďakovať aj na týchto Službách Božích, ktoré začíname v mene Boha: Otca, Syna i Ducha Svätého. O Božie požehnanie prosme v predspeve: Rosu dajte nebesá zhora.

Ján 10, 9: „Ja som dvere. Keď cezo mňa vojde niekto, bude spasený; vojde i vyjde a nájde pastvu.“

Zjavenie Jána 1, 18: Ježiš hovorí): „Bol som mŕtvy, a hľa, som živý naveky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia.“

Modlitba:
Svätý, večný a všemohúci Bože,
žasneme nad zázrakom všetkých zázrakov.
Veľký Boh sa stal malým dieťaťom
a zmenil tým dejiny celého tohto sveta.
Ten, ktorý bol popravený so zločincami,
zomrel za nás všetkých a pre nás všetkých vstal.
Bože, naplň naše srdcia zázrakom tohto sviatku.
Posilňuj naše duše silou svojho Slova.
Buď s nami v tejto hodine
a zostaň s nami až do konca nášho života
skrze nášho Pána Ježiša Krista,
ktorý s Tebou a Duchom Svätým
žije a kraľuje od vekov na veky. Amen.
(Podľa Manfreda Josuttisa in: Ty jsi se mnou, vyd. BIBLION, Praha 2021)

Milí bratia a milé sestry v Kristovi, domáci viery, vážení hostia!

Keď dnes ste odchádzali z Vášho príbytku sem, do kostola, predpokladám, že ste zamkli jeho dvere. Pretože žijeme vo svete, kde je hriech, potrebujeme svoje byty zamykať. Potrebujeme kľúče, aby sme chránili náš majetok, naše bezpečie.

Od pádu prvých ľudí Adama a Evy do hriechu sú zamknuté aj pomyselné dvere medzi nami a Pánom Bohom. Zamkol ich môj i tvoj hriech. Bez kľúča tieto dvere neotvoríme, k Bohu sa nedostaneme.

Vo všetkých náboženstvách ľudia hľadajú kľúč k šťastiu, k pokoju mysle i srdca a k nádeji po smrti. Hľadajú kľúč k nebu. Túžia po záchrane od svojich zlyhaní a zanedbaní, od svojich hriechov.

Vianoce prinášajú dobrú správu o tom, že dvere medzi človekom a Bohom sú odomknuté. Ježiš hovorí: „Ja som dvere. Keď cezo mňa vojde niekto, bude spasený; vojde i vyjde a nájde pastvu.“ (Ján 10, 9). Povedané inak: Keď dôveruješ Ježišovi Kristovi, budeš zachránený a to, čo naozaj potrebuješ, ti nebude chýbať.

Ježiš je kľúč – je kľúčová postava Vianoc. Je tým kľúčom, ktorý nám odomyká návrat do života, pre ktorý sme boli stvorení. Na prvé Vianoce prišiel pre ľudí Spasiteľ, Kristus Pán a – ako to je vyspievané v 1. verši piesne č. 30 v našom Evanjelickom spevníku – On „človeku vrátil raj, čo Adam stratil“.

Podnetom, inšpiráciou pre vznik viacerých vianočných piesní bola práve radosť z návratu rajského stavu vďaka príchodu Spasiteľa – Pána Ježiša na svet. V Evanjelickom spevníku v 2. verši piesne č. 590 spievame: „Pokoj, v ľuďoch zaľúbenie, raj sa opäť otvoril.“

Neboli sme stvorení pre trápenie, bolesti, sklamania, ktoré v tomto svete v rôznej miere zažívame. Ježiš Kristus je kľúčom, ktorý nám odomyká návrat do života, pre ktorý sme boli stvorení.

Ako farár mám osobitnú skúsenosť i výsadu. Mám kľúč od kostola. Kto ho nemá, nezakúsi, akou zvláštnou skúsenosťou je odomknúť tento veľký priestor, vstúpiť do prázdneho kostola a môcť chvíľu zostať v jeho tichu. Na druhej strane bez tejto skúsenosti sa dá žiť. Avšak nemožno spoznať pravý život, kým neuveríme v Ježiša Krista – kým vierou neuchopíme Kristom pripravený kľúč nového života. Pokiaľ ho nevezmeme, nikdy nespoznáme najhlbší zmysel života. Nezažijeme život, pre ktorý sme boli stvorení. Pokiaľ sa vierou nechytíme Krista, Jeho lásky, Jeho vzkriesenia, nikdy nespoznáme život, aký pre nás Pán Boh zamýšľal, nikdy nebudete mať večný život. Niet väčšej straty, ako o to prísť! Večná stratenosť, večné zatratenie je tou najväčšou stratou.

Jedna poetka (Eleonora Fürstin von Reuß, 1867) opísala údel takýchto ľudí nasledovne: „Hľadajú to, čo nemôžu nájsť v láske, cti a šťastí, a vracajú sa obťažení hriechmi a neuspokojení.“ Nenaplnení. Po vyhnaní z raja to mal byť údel nás všetkých. Vianoce zvestujú, že dvere medzi človekom a Bohom sú odomknuté. Radostnou správou Vianoc je, že Pán Ježiš je kľúč k skutočnému, pravému životu, k akému sme boli stvorení. Kľúč k odpusteniu hriechov a večnému životu. Smieš ho mať.

V istej piesni sa spieva (voľný preklad z češtiny):
„Preto sa Ježiš narodil, aby z hriechu vyslobodil,
aby všetkým ľuďom pripravil nebeský cieľ. …
To Boh poslal Syna, aby v Ňom bola vina,
aby v Ňom boli hriechy krvou obmyté.
Náš Pán z preveľkej lásky, dneska potrhal zväzky,
ktoré nás s hriechom poja a dal nám spasenie. … (A na záver):
Narodil sa dnes pre Teba, aby si mohol vojsť do neba,
aby si mohol v Neho uveriť a šťastne žiť.“

Posolstvom Vianoce je, že Pán Boh sa nad nami zmiloval. Z lásky k nám, strateným ľuďom, nám poslal Spasiteľa – svojho Syna Ježiša. On, hoci bol bohatý, opustil slávu neba a schudobnel pre nás, aby sme my zbohatli Jeho chudobou. (2Kor 8, 9). Ježiš tu žil ako jeden z nás, namiesto nás vzal na seba trest smrti, keď zomrel na kríži za naše previnenia i zanedbania. Bol však slávne vzkriesený a vraví: „Bol som mŕtvy, a hľa, som živý naveky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia.“ (Zjav 1, 18).

Toto je naša šanca. Možno je ťažké uveriť, že, našou nádejou je to malé dieťa v jasliach, ktoré vyrástlo v muža, ktorý bol namiesto nás potrestaný ukrižovaním. Božie slovo svedčí: Ježiš Kristus je kľúčom k nebu, k životu po smrti v trvalom spoločenstve s Ježišom a nebeským Otcom.

Áno, Ježiš je kľúčová postava Vianoc. Ježiš je kľúč. Nestačí, že ten kľúč jestvuje. Potrebujeme ho prijať a používať. Ježiš hovorí, že ten kľúč má každý: „kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal“ (Ján 5, 24).

Máme Božie – Kristovo slovo. Ono je prameňom viery. Počúvajme ho nielen na Vianoce. Cez Božie slovo nám Pán Boh dáva a posilňuje vieru. Tak môžeme dostať ten pripravený kľúč Kristovho vzkriesenia.

Nezabudnime, že Boh chce dať kľúč aj nám – k nášmu životu. Ježiš je kľúčová postava Vianoc. Dovolíš, aby sa Ježiš stal kľúčovou postavou aj tvojho života?

Čo to znamená?

1. Pozornosť – otvoriť oči a uši, aby sa slová ktoré v Biblii čítame a z nej počúvame dostali do našej hlavy.

2. Premýšľanie – otvoriť myseľ, aby Kristove slová nešli jedným uchom dnu, druhým von. Premýšľajme a usilujme sa pochopiť, čo nám chce náš Pán a Spasiteľ povedať. 

3. Rozhodnutie – otvoriť srdce. Nejde predovšetkým o city, ale o vôľu, rozhodnutie, vernosť a vytrvalosť. Nestačí pochopiť, treba aj ochotu chcieť konať podľa poznaného.

Z Božej strany je vykonané všetko. Preto sa nebojme sa žiť svoju vieru, hovoriť s Ježišom aj o malých veciach. Neobťažujeme Ho tým. On je otvorený pre každého a pre všetko.

Ak veríme, že v narodenom Ježišovi nám posiela Boh Záchrancu, dáva nám to aj silu kráčať bezpečnejšie cestou života. Pomáha nám to „rozlišovať dôležité od nedôležitého“. Biblia, hoci bola napísaná dávno, obsahuje najmodernejšie posolstvo na svete. Kresťanstvo ukazuje: Každý má rovnakú hodnotu, každý má rovnakú šancu. Neexistuje lepšie posolstvo. Ak sme ochotní veriť Ježišovi – konať podľa Jeho slov, klenotnica Božích darov nám nezostane zamknutá.

Pán Ježiš Kristus vraví: „Mám kľúče od smrti a podsvetia.“ Ak Mu patríš, smieš mať istou spásy. Patríš Mu, ak ťa pri krste prijal za svoje dieťa a ak v Ježiša veríš. On neponechá svoje vlastníctvo v smrti. Nedá mu večne zahynúť. Ježiš je kľúčom k večnému životu. Kto Mu verí, tomu odpustí. Toho sa zastane v deň súdu, keď nám nebudú nič platné, naše skutky, tituly, svetské úspechy, platné bude len viera v Spasiteľa. V toho, ktorý schudobnel pre nás, aby ste my zbohatli Jeho chudobou. Viera v Ježiša – Spasiteľa nás zbavuje strachu zo smrti, lebo Ježiš má kľúče smrti.

Čo znamená, že Ježiš „má kľúče podsvetia“? Existuje vôbec peklo? Božie slovo dosvedčuje, že tak, ako existuje nebo, existuje aj peklo. Keby peklo neexistovalo, aký význam by mala radosť z príchodu Spasiteľa?

Nebo je tam, kde ľudia žijú v spoločenstve s Bohom a v Ním darovanom pokoji a harmónii. V pekle sú ľudia bez Boha, bez Jeho pokoja. Peklo je večné odlúčenie od Boha, nepreklenuteľná vzdialenosť od Božieho kráľovstva. No môžeme zažiť peklo už tu, na zemi, ak sa nedokážeme vyhnúť zlu, násiliu. Peklo na zemi je hrozná situácia, v ktorej sa ľudia zlomia a z ktorej akoby nebolo východiska. Ježiš má kľúč podsvetia, vrátane pekla na zemi. Tam, kde ľudia už nemôžu nič urobiť, môže Ježiš postihnutých dostať von. Niekedy žasneme nad ľuďmi, ktorí majú odvahu pomáhať tým, ktorí sa ocitli v beznádejných situáciách. Konajú to, lebo Pán Ježiš je živý Boh a má prístup aj tam. Pre Ježiša na tomto svete neexistujú beznádejné situácie.

Ježiš je kľúčom. On odomyká život. Poznanie, ktoré potrebujeme, aby sme skutočne prišli k Bohu, je u Neho. Bez kľúča nám zostane klenotnica Božích darov zamknutá a poklad v nej nám nedostupný.

Ježiš je aj cestou k plnosti života. On chce dvere k takémuto životu odomknúť každému, kto sa Ním nechá obohatiť – kto verí Jeho slovu a vďačne prijíma Jeho lásku.

Ježiš je kľúčová postava Vianoc. Dovolíš, aby sa Ježiš stal kľúčovou postavou aj tvojho života? Amen.

Modlitba:
Bože,
dal si nám pre čas týchto sviatkov zvesť svojho pokoja.
Toľko ľudí si praje, aby to bolo tak,
aby vo svete bol pokoj, aby vo svete bol mier,
aby vo svete bola spravodlivosť,
aby nárek nešťastných bol vypočutý,
aby sa skončilo každé nepriateľstvo.
Bože, Tvoj Syn sa stal človekom,
aby ľudská túžba po pokoji raz bola naplnená.
My o tom v malovernosti pochybujeme,
Ty však predsa tvoríš pokoj.
Veď nás k nemu, Bože.
Amen.

(Jaroslav Vítek: Přijmi nás ještě i dnes, vyd. EMAN, Benešov 2014)

S použitím myšlienok Burgharda Affelda a Eckeharda Graubnera:

Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár