„Dnes, ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia.“

Židom 3, 15

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on email
Email
Share on print
Vytlačiť

Dezert, smerovník a pouličná lampa

Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (NK)

Modlitba: Pane, ďakujeme za príležitosť stíšiť sa, počúvať a prijímať Tvoje slovo. V ňom k nám prichádzaš a si nám blízky. Prosíme, posilňuj nás svojím slovom a svojou blízkosťou v dňoch sviatočných i všedných – v našich každodenných úlohách a službe. Daruj nám myseľ sústredenú na Teba, Tvoje slovo, Tvoju prítomnosť. Amen.

Žalm 119, 103 – 105: 103 Aké sladké sú Tvoje reči mojim ďasnám a nad med mojim ústam! 104 Z rozkazov Tvojich zmúdrievam; preto nenávidím každý lživý chodník. 105 Sviecou mojim nohám je Tvoje slovo a svetlom mojim chodníkom.

Milí bratia a milé sestry!

Ako evanjelickí kresťania vyznávame, že Písmo sväté Starej a Novej zmluvy nám je prameňom viery a pravidlom života. Ním sa má posudzovať všetko učenie a učitelia v cirkvi.

Biblia je inšpirovaná Svätým Duchom (2Pt 1, 21), je spoľahlivá a poskytuje nám najdôležitejšie kritérium pre posudzovanie všetkých názorov a učení. Je dobré, ak si opakovane pripomíname, čím pre nás Božie slovo je a ako pôsobí. Nie je mŕtvou informáciou, ale živou a účinnou. Dar Božieho slova je témou tejto Nedele Po Deviatniku. Na základe troch veršov zo 119. žalmu si všimnime tri obrazy, ktoré ilustrujú, ako pôsobí Božie slovo:

  1. Božie slovo pôsobí ako chutný dezert,
  2. Božie slovo pôsobí ako smerovník,
  3. Božie slovo pôsobí ako pouličná lampa.

Po prvé, 119. žalm hovorí: Aké sladké sú Tvoje reči mojim ďasnám a nad med mojim ústam!“ Božie slovo je ako lahodný dezert. Dobre chutí a zároveň sýti. Odpovedá na otázku: „Čomu môžeme veriť?“ Odpoveď na ňu je pre našu vieru mimoriadne chutná a výživná. Tou odpoveďou je útecha evanjelia, že hoci sme hriešni, Pán Boh nás nadovšetko miluje. Zmilúva sa nad nami, pomáha nám, uzdravuje nás, dáva nám to najcennejšie, čo má: svojho drahého Syna! Táto útecha je sladká ako med rozplývajúci sa v ústach.

Mnohí kresťania si v priebehu svojho života mimoriadne obľúbili niektoré slová z Písma, pretože sa osvedčili ako útecha a pomoc v konkrétnych obdobiach ich života. Pre nejedného to je 23. žalm „Hospodin je môj pastier“ s jeho zasľúbením: Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou; Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú.“ (Ž 23, 4)

Iní si v núdzi pripomínajú verš zo Ž 36, 7: „Ľuďom i zvieratám pomáhaš, Hospodine!“ Ak Pán Boh pomáha aj zvieratám, ktoré sú nižšie ako my, o to viac pomôže nám, ľuďom. – To je útecha sladká ako med!

Zase ďalším je útechou verš Ž 73, 25: Kohože mám na nebi? A keď som s Tebou, netúžim po zemi.“ Nepotrebujeme úplne pochopiť svet. Mnohé životné hádanky môžu zostať nevyriešené. Hlavné je, že máme Pána Ježiša Krista. Možno aj ty milý brat, drahá sestra, máš svoj vlastný osobitný upokojujúci verš z Božieho slova. Len nech sa ti znova a znova rozplýva na jazyku ako sladký med! Posilňuj ním svoju vieru!

Po druhé, 119. žalm hovorí: 104 Z rozkazov Tvojich zmúdrievam; preto nenávidím každý lživý chodník.“ Božie slovo pôsobí ako smerovník, ukazovateľ cesty, ktorý nás robí múdrymi, lebo nám ukazuje jedinú správnu cestu (por. J 14, 6). Nesprávne cesty môžeme a máme zanechať. Božie slovo odpovedá na otázku: „Čo máme robiť?“ Nie však takým spôsobom, že by nám predpisovalo každučký krok. O jednotlivých krokoch na svojej ceste životom musíme premýšľať sami. Na to nám Pán Boh dal rozum. Božie slovo nám ukazuje správnu cestu ako smerovník. Je to cesta lásky, pravdivosti, úprimnosti, cesta zodpovednosti pred Bohom a ľuďmi.

Sme zodpovední za svoje správanie. Už mladej generácii je potrebné objasňovať, že jestvuje hierarchia hodnôt – ich rebríček. Na jeho konci sú materiálne hodnoty. Sú chránené zákonmi právneho štátu. Zákony nesmú odporovať ústave – základnému zákonu, ktorý uvádza najdôležitejšie hodnoty. Zastrešujúce hodnoty možno nájsť v Desatore Božích prikázaní. Sú smerovníkom, ktorý nás robí múdrymi; vyžadujú ochranu života, ochranu manželstva, rodiny, majetku a pravdy. Nad všetkým stojí prvé prikázanie: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!“ (2M 20, 2 – 3)

Uvedomiť si svoju zodpovednosť pred Bohom a ľuďmi, je najdôležitejší ukazovateľ. V Biblii ho nachádzame formulovaný tak, ako ho zhrnul sám Pán Ježiš: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej duše a z celej mysle a z celej sily. Milovať budeš blížneho ako seba samého.“ (Mk 12, 30.31) To sa potrebujeme naučiť ako jednotlivci, ak si chceme v živote múdro počínať. Aj národ, ak má prekvitať, nie upadať, sa musí naučiť: Milujte Boha a milujte svojich blížnych; buďte si vedomí svojej zodpovednosti pred Bohom i ľuďmi.

Už roky sa u nás snažíme o zásadné reformy v školstve. Ak zabudneme na lásku k Bohu a k blížnym, snahy o zlepšenie vzdelávania zostanú márne. Práve Božie slovo je smerovník, ktorý ukazuje správnu cestu a chráni nás pred zablúdením.

Po tretie, 119. žalm hovorí: „Sviecou mojim nohám je Tvoje slovo a svetlom mojim chodníkom.“ Božie slovo funguje ako pouličná lampa. Pozor: nie ako slnko, ale ako pouličná lampa. Slnko všetko rozjasňuje, pouličná lampa iba osvetľuje cestu. Tak je to aj na ceste života: Božie slovo osvetľuje len to, čo je dôležité, a mnoho iného – napravo i naľavo – zostáva skryté v tme.

Božie slovo odpovedá na otázku: „V čo môžeme dúfať?“ Sľubuje: Môžete dúfať, že ste na ceste do večného života s Pánom Ježišom Kristom, na ceste do večnej slávy. Božie slovo je ako pouličná lampa. Boh sám je slnkom (por. Ž 84, 12a). V tomto svete máme len svetlo pouličnej lampy. Vo večnosti uvidíme slávu slnka. Svetlo pouličnej lampy nám sľubuje, že sme na ceste k veľkému svetlu. „Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený“, povedal Pán Ježiš (Mk 16, 16). Stal sa svetlom našim nohám. Cesta nasledovania Ježiša, ktorá sa začína krstom – cesta viery, je cestou do večnosti v Božej blízkosti. Platí, že tí, ktorí chcú po nej kráčať, sa nesmú vyhýbať svetlu. Nesmieme pred Bohom skrývať nič temné a zlé. Božie slovo – Božia pouličná lampa, všetko vynáša na svetlo. Musíme si priznať naše viny, otvorene ich vyznať a odovzdať Bohu, inak nemôžeme kráčať v Jeho svetle. Ak to robíme, On rozžiari naše srdcia a dovedie nás k dokonalému svetlu – do večnej blaženosti. Vďaka Bohu za dar Jeho slova, za to, ako Božie slovo pôsobí! Amen.

S použitím myšlienok M. Kriesera:

Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár

Viac na preskúmanie

Povolené a zakázané

Kázeň z evanjelických večerných Služieb Božích v Bratislave (NK) 1. Korintským 10, 23 – 33: „23 Všetko je dovolené, ale nie všetko prospešné. Všetko

Čítať viac »