Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (NK)
1.Korintským 11, 23 – 25: „Lebo ja som prijal od Pána, čo som vám aj odovzdal: Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, a keď dobrorečil, lámal a riekol: Vezmite, jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás [vydáva]; to čiňte na moju pamiatku! Podobne po večeri (vzal) aj kalich a riekol: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi: to čiňte, kedykoľvek budete piť na moju pamiatku!“
Milí bratia a milé sestry!
Jedna z najkrajších nocí roka je štedrovečerná. Viažu sa k nej mnohé spomienky z nášho detstva. Spája sa s ňou aj veľa pekných chvíľ s našimi blízkymi.
No sú aj inakšie noci. Noci plné strachu a opustenosti. Noci nevernosti, nelásky a zrady. Takou bola aj noc prvého Zeleného štvrtku. Nielenže priatelia nechajú v „štichu“ svojho priateľa, nielenže učeníci opustia svojho Učiteľa, ale zradený bol sám Boh. On prišiel k nám v tú prvú tichú noc – v ľudskom tele – aby bol s nami. Prišiel ako jeden z nás, aby sme sa Ho nemuseli desiť. Učil nás žiť, milovať blížnych, odpúšťať – uzdravovať zranené vzťahy. A predsa sám bol zranený i zradený. Za svoju lásku sa nedočkal vďaky. Poviazali Ho a jeden zo strážcov veľkňazovej dvorany udrel Ježiša po tvári (Ján 18, 22).
Koľko faciek sme dali my Ježišovi? – Svojou nedôverou Bohu, neochotou odpúšťať si, sebectvom a ľahostajnosťou?
Facka onoho strážcu nám pripomína naše zlyhania, naše rozchody s Bohom. Naše zrady na láske Ježiša Krista k nám.
Áno, jestvuje nielen tichá noc Štedrého večera, ale aj noc zrady, noc odpadnutia.
Avšak jestvuje aj div nad všetky divy, keď Pán Ježiš, v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a dával.
Tieto slová ustanovenia Večere Pánovej boli vyslovené v tú noc, keď bol náš Pán zradený. – Keď vedel, že bude zajatý, zradený, súdený, opľutý, posmievaný, zbičovaný a hrozným spôsobom zabitý – v tú noc berie do svojich rúk chlieb a vraví: Moje telo za teba vydané. V tú noc zrady berie kalich, požehnáva ho a hovorí: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Krvi, ktorá sa vylieva na odpustenie tvojich i mojich hriechov.
Pán Ježiš Kristus odpúšťa našu nevernosť cez svoju vernosť k nám. Na facky nedôvery, neposlušnosti, ľahostajnosti, sebectva, zrady, ktoré sme Mu dali, odpovedá svojím: Za teba!
Zomieram namiesto teba, v tvojom záujme, kvôli odpusteniu tvojich hriechov, aby si mal/mala možnosť nového začiatku.
Nezavrhol nás, ale dovolil, aby bol zavrhnutý, potupený a zabitý namiesto nás.
Nesúdi nás, ale obdarúva nás obetovaním svojho nevinného života – darom najcennejším. Na odpustenie našich hriechov, aby sme mohli žiť v novom, kvalitatívne lepšom vzťahu s Bohom i ľuďmi.
Ježiš dal svoju Večeru do spojitosti s novou zmluvou. A tak má byť každé naše prijímanie Večere Pánovej príležitosťou, aby sa nová zmluva i pri nás stávala skutočnosťou. – Aby sa Božia vôľa stávala aj našou vlastnou vôľou, keď ju budeme plniť nie z túžby po odmene, ani zo strachu pred trestom, ale preto, že v Božej vôli, v poslušnom nasledovaní Pána Ježiša Krista spoznáme jedinú zmysluplnú možnosť života.
Nech nás dary Večere Pánovej, ktoré budeme prijímať – láska za nás obetovaného Pána Ježiša Krista, ktorá je ich podstatou – premieňa na Boží obraz. Robí náš charakter čo najviac podobným charakteru Pána Ježiša Krista. Amen.
S použitím: Ernst Volk (in: Feste Burg 1998 /9. 4./ Freimund-Verlag, Neuendettelsau 1997); Ján Grešo (in: zborník Viditeľné slovo, s. 137; vyd. Tranoscius Liptovský Mikuláš 1998):
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
Modlitba: Zradili môjho Ježiša.
Nielen pred dvetisíc rokmi Ho zradili.
Nielen v Getsemane Ho zradili.
Nielen Judáš, jeden z učeníkov, Ho zradil.
Pane,
veľakrát, predvčerom, včera a dnes zrádzajú Teba.
V mojej vlasti Ťa zrádzajú, ja som to, kto Ťa zradil.
Nie bozkom som Ťa zradil, ako Judáš,
ale zanedbal som skutky viery.
Nie týmto pozdravom som Ťa zradil: „Zdravím Ťa, Majstre!“,
ale prešiel som vedľa brata
a neprihovoril som sa mu niekoľkými priateľskými slovami.
Pane, nedovoľ, aby som ukončil svoj život ako Judáš.
Zapreli môjho Ježiša.
Nielen v predvečer ukrižovania Ho zapreli.
Nielen na dvore najvyššieho kňaza Ho zapreli.
Nielen Peter Ho v strachu zaprel.
Pane,
ako často som Ťa zaprel, hanbil som sa za Teba.
Koľkokrát mi ľudia vzali odvahu k vydaniu svedectva,
koľkokrát som sa obával plameňa sveta.
Pane, pomôž mi, oľutovať a obrátiť sa, ako Peter!
Ukrižovali môjho Ježiša.
Nielen tí, čo kričali: „Ukrižuj Ho!“
Ukrižovali Ťa.
Nielen Pilát svojim rozsudkom.
Ukrižovali, nielen vojaci, ktorí Ťa zranili.
Pane,
môjho sebavedomia a povýšenosti
nie je menej ako u tých Židov,
môj strach – postaviť sa za pravdu – je väčší, ako Pilátov,
moja malovernosť Ti spôsobuje hlbšie rany,
ako klince rímskych žoldnierov.
Ó, Ježiši,
ktorý si sa takto modlil: „Otče, odpusť im!“,
odpusť aj mne.
Vtedy môj hriešny, starý život bude ukrižovaný a zomrie,
aby bol s Tebou vzkriesený môj nový, svätý život. Amen.
Zdroj: Johnson Gnanabaranam: Kristovo utrpenie – dnes (in: Môj Ježiš dnes, samizdat, nedatované)
