Výklad z biblickej hodiny pre dospelých, Bratislava, Legionárska 6
Slovo hviezda používame nielen na označenie vesmírnych telies, ale aj o ľuďoch, ktorí „žiaria“ – či už svojím dielom alebo popularitou.
Biblia má hviezdy – a to nielen v ľudskom tele ako Ježiš, Daniel, Pavel, Mária, Ester či Dávid.
Má aj svoje zvieracie hviezdy. Takou biblickou zvieracou hviezdou je napr. osliatko, na ktorom sa Ježiš (ako na dobovom taxíku) vyviezol do Jeruzalema. Jeho príbeh patrí ku Kvetnej nedeli.
K zvieracím „hviezdam“, ba „superhviezdam“ Písma svätého by sme mohli zaradiť baránka, ale aj stratenú ovečku, ktorú našiel dobrý pastier a vzal ju na svoje ramená. – Častý motív v kresťanskom umení.
Medzi hviezdy zvieracej ríše patrí aj Bohom nastrojená veľká sociálna ryba, ktorá priviedla neposlušného proroka Jonáša späť na Božie cesty.
Zápornou – temnou zvieracou „hviezdou“ Biblie je had – pokušiteľ zo záhrady Éden.
Každopádne aj Biblia má svoje zvieracie hviezdy.
Z hľadiska častosti zmienok v biblických textoch, kohút medzi zvieracie hviezdy Písma sv. nepatrí. No je zrejme jediným tvorom zo živočíšnej ríše, ktorého vyobrazenie sa dostalo na veže kostolov.
Poďme však z výšky kostolnej veže ešte na zem, kde sa drobia skaly na piesok. Čo tým mienim? Ježiš povedal Petrovi: „Ty si Peter, a na tej skale postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ (Mt 16, 18). Skala, na ktorej hodlal Spasiteľ postaviť cirkev, sa rozsypala na prášok. A práve v situácii, keď mala preukázať svoju pevnosť – keď Ježiša vypočúvajú Jeho sudcovia.
Marek 14, 66 – 72: „66 Keď bol Peter dolu vo dvore, prišla jedna zo služobných dievok veľkňazových 67 a uzrúc Petra, ako sa zohrieva, pohliadla na neho a povedala: Aj ty si bol s tým Ježišom Nazaretským! 68 On však zaprel hovoriac: Ani neviem, ani nerozumiem, čo vravíš. Potom vyšiel na nádvorie a kohút zaspieval. 69 Keď ho uzrela služobná dievka, zase začala hovoriť tým, čo stáli okolo: Tento je z nich! 70 A on znovu zaprel. O chvíľu tí, čo stáli okolo, znovu povedali Petrovi: Veru, z nich si, lebo si tiež Galilejec. Veď aj tvoja reč je podobná. 71 Tu sa začal zaklínať a prisahať: Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte. 72 A hneď kohút druhý raz zaspieval. Vtedy si Peter spomenul na slová, ktoré mu povedal Ježiš: Skôr, ako kohút dva razy zaspieva, tri razy ma zaprieš. A dal sa do plaču.“
Peter síce za Ježišom šiel až do samého veľkňazovho dvora (Mk 14, 54). Je sympatické, že neušiel ako ďalší učeníci. Telesne šiel za Ježišom, ale skutočného nasledovania nie je schopný. Duchovne sa od Ježiša odpojil.
Kým Ježiš stojí v paláci veľkňaza, kde ho súdia, kde prežíva nepríjemné „horúce“ chvíle pred najvyšším židovským súdom, Peter zažíva príjemné teplučko: sedí medzi sluhami na dvore a zohrieva sa pri ohni.
Peter, na rozdiel od Ježiša, nie je medzi učenými, postavením vznešenými ľuďmi, ktorí by sa k nemu správali nepriateľsky.
Ježiš je medzi svojimi sudcami sťa medzi dravcami, ktorí by Ho najradšej roztrhali. Provokuje ich, že dlho mlčal a nič neodpovedal. Akoby dával najavo, kto je tu Pán. No keď sa Ho veľkňaz znova spýtal: Si Ty Kristus, Syn toho Požehnaného? Ježiš povedal: Som, a uvidíte Syna človeka sedieť na pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch. Nezaprel, vyznal, že je Bohom poslaný Mesiáš, čo znamená obvinenie z rúhania a rozsudok smrti.
Celkom inak si počína Peter. Nachádza sa medzi služobníctvom v zastrčenom kúte veľkňazovho dvora. Nik mu nehrozí ani zatknutím, ani väzením, ani smrťou. A on, pred jednoduchými ľuďmi, v skromných okolnostiach zapiera Ježiša. Chce byť inkognito. Fungovať ako tajný učeník. Ale kto nie je s Ježišom, je proti Nemu (Mt 12, 30). Z viery Petra – nádejnej skaly cirkvi – zostal iba prášok.
Zatiaľ čo Ježiš v hornej miestnosti v riskantnej situácii otvorene a pravdivo povie, kým je, Peter dolu sa vykrúca. Zapiera Ježiša i sám seba, svoje odhodlané predsavzatia byť Ježišovi verný až na smrť (Mk 14, 31). Vernosť ho opúšťa už pri poznámke akejsi slúžky. Tá nekričí: Chyťte ho! Iba utrúsi poznámku, ktorá ani nemusí byť mienená nepriateľsky. Petrov pokus byť inkognito sa zadrháva. Čím nenápadnejší sa snaží byť, tým väčšmi na seba upozorňuje. Hoci to malo znieť ako utajenie sa, napokon Peter povie pravdu: „Nepoznám toho človeka.“ Kto chce žiť ako tajný učeník, bez záväzkov bez rizika, bez nesenie kríža, vskutku Ježiša nepozná. Vyprodukuje iba hanbu.
Kikiríkajúci kohút sa môže javiť ako zlovestný vták pečatiaci Petrovu zradu. No nie je to tak.
V Biblii o kohútoch nenájdeme ani zďaleka toľko textov ako zvieracích hviezdach či superhviezdach – baránkoch či ovečkách. A predsa, práve kohút sa dostal na veže viacerých kostolov.
Kohút je v súčasnosti neprávom podceňovaný. Jeho kikiríkanie ide často na nervy turistom z miest, ktorí si chcú na vidieku oddýchnuť počas svojej dovolenky.
Na kohúta menom Maurice na francúzskom ostrove Oléron dokonca podali dovolenkujúci z mesta súdnu žalobu za jeho, vraj neznesiteľný, spev. Žalobcovia by boli najradšej, keby Maurice skončil v hrnci alebo na pekáči. Podľa podobných sťažovateľov by kohút mal byť „vypnutý“ od 20.00 do 8.00 h ráno. V sobotu, nedeľu a počas sviatkov aj od 12.00 do 15.00 h. Našťastie, súd rozhodol inak. Verdikt znel, že kohút Maurice môže kikiríkať, koľko sa mu zachce. Kikiríkanie kohúta je normálne a na vidiek patrí. – Šťastie nielen pre kohúta, ale šťastie aj pre jeho sliepočky, a dobre aj pre nás.
Kedysi bol kohút cenený ako spoľahlivý ukazovateľ času. Ľudia ešte nemali budíky a boli vďační, že sa zobudili na kohútovo prvé zakikiríkanie. Kohút bol pokladaný za vzor, ktorý treba počúvať. Nielen v súvise s blížiacim sa ránom a vychádzajúcim slnkom, ale aj pre morálny rozmer: kohút oznamuje, čo je “hore”. Vďaka nemu sa nám ujasní, ktorá hodina odbila, čomu musíme venovať pozornosť, čo musíme urobiť teraz. Možno je kohút niekedy nepríjemný, ale každopádne je spoľahlivý časomerač. A absolútne nepodplatiteľný. Nemlčí vo všedný deň, ani v sviatok. Ani ráno na Veľký piatok.
Kohút je veľký napomínateľ. Volá: Priznajte si, že ste urobili zlo, ktoré sami nenapravíte! Pochopte to, zmeňte svoje zmýšľanie, otočte sa späť k Ježišovi, nie chrbtom ku Kristovi.
Peter si nemôže nespomenúť. A začína plakať…
Petrov kohút teda nie je zlovestný tvor – vták, ktorý pečatí jeho zradu, ale posol v Božích službách, ktorý odtrúbi začiatok nového dňa. Sťa by volal: Uvedomte si čo je za hodinu a z Božej milosti a začnite odznova! Skončila noc, ktorá bola ako zlý sen a nový deň môže byť príležitosťou s Božou pomocou napraviť chyby duchovnej noci a tmy.
Na prekvapenie, Petrovi nik nebráni odísť. Nik ho nezatýka, neohrozuje. Ako by celé to jeho vykrúcanie sa, inkognito učeníctvo a zapieranie bolo zbytočné.
Ľahko sa vzdal Ježiša, no Ježiš sa svojich tak ľahko nevzdáva. Prišiel hľadať a spasiť, čo by bez Neho zahynulo. To je príležitosť pre Petra. A keď v jeho príbehu ako zaprel Ježiša v skromných okolnostiach pred obyčajnými ľuďmi spoznávame aj svoj príbeh, je to príležitosť aj pre nás.
Vďaka za kohúta, ktorý zaspieval Petrovi na veľkňazovom dvore! Bez ohľadu na to, či išlo tvory operené alebo nie, vďaka Pánovi za všetkých, ktorí túto funkciu Božích poslov plnili a plnia v našom žití. Vďaka, že kvôli tomu sa príbeh našich zlyhaní, zapretí, hriešnych zbabelých vykrúcačiek a trápnych pokusov žiť nezáväzne, ako utajený učeník, môže stať príbehom o Kristovej milosti pri nás. Je krásne, že Pán si chce používať aj ľudí ako Peter, ktorí prešli trýzňou svojich zlyhaní, lebo práve oni vedia pokorne svedčiť milosrdnom Bohu, ktorý sa zľutováva, ktorý odpúšťa.
Aj to pripomína príbeh o Petrovi a kohútovi. Pre to, že kohút symbolizuje bdelosť, ostražitosť vo viere, sa tento neúplatný spevák dostal na veže mnohých kostolov. Je tam, aby nám pripomenul dôležitosť vernosti Pánovi Ježišovi Kristovi, ale aj potrebu ľútosti nad hriechmi a nevyhnutnosť obrátenia sa k Pánovi. Aby ohlásil, že je nový deň Božej milosti pre všetkých, ktorý potrebujú duchovný budíček.
Kto z nás by ho nepotreboval? Amen.
Použitím viacerých prameňov:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
