Kázeň počas pôstneho modlitebného týždňa, v Bratislave (Legionárska 6)
Lukáš 22, 47 – 48 a 52 – 54 a 63 – 67;
Lukáš 23, 1 – 2 a 4 – 11 a 17 – 21 a 23b – 25:
47 Ešte hovoril, a hľa, (prichádzal) zástup, a jeden z dvanástich, menom Judáš, išiel vopred a blížil sa k Ježišovi, aby Ho pobozkal. 48 Ježiš mu riekol: Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka? [..] 52 Vtedy povedal Ježiš veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, ktorí Ho prišli zajať: Ako na lotra vyšli ste s mečmi a kyjmi, 53 a keď som každý deň býval s vami v chráme, nepoložili ste ruky na mňa. Ale toto je tá vaša hodina a moc tmy. 54 A keď Ho chytili, viedli a voviedli Ho do veľkňazovho domu. Aj Peter Ho nasledoval zďaleka. [..] 63 Mužovia, ktorí držali Ježiša, sa Mu posmievali, bili Ho, 64 zakrývali Ho a spytovali sa Ho: Uhádni, kto Ťa udrel! 65 A mnoho iných rúhavých slov hovorili proti Nemu. 66 Keď sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, zaviedli Ho do svojej rady 67 a hovorili: Ak si Ty Kristus, povedz nám. Odpovedal im: Keď vám poviem, neuveríte.
1 Nato povstalo celé to množstvo, viedli Ho k Pilátovi 2 a začali žalovať na Neho: Tohto sme pristihli, ako prevracal náš národ, zakazoval dávať dane cisárovi a hovoril o sebe, že je Kristus, kráľ. 4 Pilát povedal veľkňazom a zástupom: Ja na tomto človeku nenachádzam vinu. 5 Ale oni naliehali a hovorili: Búri ľud, keď učí po celom Judsku, počnúc od Galiley až sem. 6 Keď Pilát počul [o Galilei], spýtal sa, či je z Galiley. 7 A keď sa dozvedel, že patrí pod Herodesa, poslal Ho k Herodesovi, ktorý práve v tie dni bol tiež v Jeruzaleme. 8 Keď Herodes videl Ježiša, veľmi sa zaradoval; lebo už dávno Ho chcel vidieť, pretože počul o Ňom, a úfal sa, že uvidí nejaký div od Neho. 9 Doliehal na Neho mnohými otázkami, ale Ježiš mu nič neodpovedal. 10 Veľkňaz a zákonníci stáli (tam) a vášnivo na Neho žalovali. 11 Herodes, keď Ho so svojimi vojakmi zneuctil a naposmieval sa Mu, dal Ho obliecť do lesklého rúcha a poslal späť k Pilátovi. [..] 17 Na každé sviatky musel im totiž prepustiť jedného. 18 Tu všetci skríkli a volali: Vezmi si Ho a prepusť nám Barabbáša! 19 Ten bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu. 20 Pilát znovu prehovoril k nim, lebo chcel Ježiša prepustiť. 21 Ale oni kričali a volali: Ukrižuj Ho, ukrižuj! 23 A ich krik zvíťazil: 24 Pilát sa rozhodol splniť ich žiadosť. 25 A tak prepustil toho pre vzburu a vraždu uväzneného, ktorého si žiadali, a Ježiša im vydal po ich vôli.
Milí bratia a milé sestry!
Pri Ježišovom vjazde do Jeruzalema mnoho rúk vrhalo na cestu pod Ježišove nohy kvety, palmové ratolesti. Ľudia prestierali pred Ním svoje plášte a vítali Ho ako kráľa. Desiatky – azda stovky rúk. Aj to, čo sa s Pánom Ježišom deje potom, súvisí s rukami. Zakrátko nato však Ježiš putuje z ruky do ruky.
Nebeský Otec Ho vydal do našich ľudských rúk. Ježiš putuje z rúk do rúk. Najprv Ho Judáš vyníma z kruhu učeníkov a vydáva Ježiša najvyššej židovskej rade. Najvyššia rada vyníma Ježiša zo spoločenstva Božieho ľudu a odovzdáva Ho pohanovi Pilátovi. Ten vládcovi nad Galileou Herodesovi, Herodes opäť Pilátovi. A rímsky správca Palestíny Pilát vyníma Ježiša zo spoločenstva ľudí a vydáva ho smrti. Ježiš putuje z ruky do ruky.
Judášovo počínanie nazývame zradou. V ďalších prípadoch, keď Pán Ježiš putuje z rúk do rúk, hovoríme zdržanlivejšie o odovzdaní, vydaní Pána Ježiša niekomu ďalšiemu. No v podstate ide o to isté. To, čo robí Judáš, nie je o nič menej zavrhnutiahodné, ako to, čo koná najvyššia židovská rada, Pilát, či Herodes. Všetci nechajú Ježiša padnúť, keď sa im zdá, že Ho majú v rukách.
No nedívajme sa iba do dávnej minulosti. Kus Judáša i Piláta je v každom z nás. Judáš, najvyššia židovská rada, Herodes i Pilát presúvajú – a mnohokrát aj my sami presúvame – svoju zodpovednosť na iných. Keď ide o Ježiša, nemôžeme presunúť svoju zodpovednosť na druhých: ani na nepriaznivú – kresťanstvu neprajnú dobu, ani na farára, ani na cirkev – na to, že v kostoloch sú aj pokryteckí ľudia. Keď ide o Ježiša, nemôžeme presunúť svoju zodpovednosť na iných, poľahky sa jej striasť. Je nám to blízke, veď už človek v záhrade Éden presúval vlastnú zodpovednosť pred Bohom na ženu a žena na hada. Pán Boh nám dal nám možnosť slobodne sa rozhodovať. Ako má však minca dve strany, tak ich má aj Bohom darovaná sloboda. Zodpovednosť je druhá stránka tejto slobody.
Každému z nás je zverená zodpovednosť: či už rodičovská, krstno-rodičovská, kazateľská, presbyterská; predovšetkým zodpovednosť teba i mňa ako Božieho dieťaťa. Mať zodpovednosť znamená, že za svoje počínanie sa budem zodpovedať tomu Najvyššiemu. Neraz máme tendenciu „vyzúvať sa“ z vlastnej zodpovednosti, presúvať ju na iných. Keď ide o Ježiša, o Božiu vec, vtedy nie je možné zbavovať sa zodpovednosti, vtedy sa musíme rozhodnúť sami. Je na nás, komu dáme prednosť: Božiemu Synovi – Ježišovi alebo lotrovi Barabášovi. Je to naša sloboda i naša zodpovednosť priznať sa celým životom k Ježišovi, k evanjeliu, alebo k niečomu inému. Je to našou zodpovednosťou za kým – kam nasmerujeme svoj život, akým svedectvom budeme ľuďom, medzi ktorými žijeme. Je našou zodpovednosťou či Pán Ježiš aj v našom prípade pôjde z rúk do rúk, či sa budeme usilovať presunúť svoju zodpovednosť za postoj k Božiemu Synovi na niekoho ďalšieho. To riešime v najrozličnejších situáciách života. V mnohých z týchto situácií sa rozhodujeme buď pre Pána Ježiša, pre dôveru a poslušnosť Božím pravidlám, alebo proti nim, proti Kristovi.
Ježiš bol vydaný ľuďom do rúk, lebo tí ktorí Mu mali uveriť a porozumieť, si Ho odovzdávali z ruky do ruky. Keď sa Ježiš na kríži modlil: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ – zažil vrchol opustenosti od ľudí i od samého Boha – vtedy svojím nevinným utrpením platil za naše viny, znášal trest, ktorý patril nám.
Ježiš bol vydaný od ľuďom do rúk, lebo Ho Pán Boh vydal. No On Ho aj vzkriesil z mŕtvych a dal Mu všetko do rúk. Jeho ruky, ktoré na kríži v láske objali celý svet, sa nás nezriekajú. Pán Ježiš nás chce viesť životom. Bol vydaný ľuďom do rúk, aby sme my neboli vydaní – ponechaní sami na seba. A celým svojím počínaním: myslením, hovorením i konaním ďakujme, že sme v dobrých Božích rukách.
Veď to, že nám ešte znie Božie slovo a volá nás k poslušnej viere, je toho jasným dôkazom. Amen.
S použitím: Carlo Maria Martini: Vydán lidem do rukou – rozjímání o Kristově utrpení, (vyd. Paulínky, Praha, 2000):
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
