Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (NK)
Oslovenie na úvod služieb Božích:
V mene Boha: Otca i Syna i Ducha Svätého.
Bratia a sestry, Martin Luther napísal, že robiť pokroky v duchovnom živote znamená začínať vždy znova. Nielen nadchádzajúci nový rok, ktorý začíname v Božom mene, ale aj každý nový deň, je dobrým darom od nášho Pána. Darom, ktorý môžeme vyučiť na Božiu slávu, ale aj premrhať. Kiež pri nás v čím väčšej miere platí to prvé.
Vďaka Pánovi za nové začiatky.
Modlitba pred kázňou:
Milosrdný svätý Otče, daruj nám
múdrosť, ktorou by sme Ťa poznávali,
rozum, ktorým by sme Ťa chápali,
horlivosť, ktorou by sme Ťa hľadali,
trpezlivosť, s ktorou by sme Ťa očakávali,
oči, ktoré by Ťa uvideli,
srdce, ktoré by o Tebe premýšľalo
a život, ktorý by Ťa zvestoval –
to všetko v moci Ducha nášho Pána Ježiša Krista. Amen.
(Benedikt z Nursie, * 485 – † 545)
Úvod ku kázni: Jednej kolegyňa z ČR (Hana Ducho) spomína, že jej syn má v škole čosi ako teplomer správanie. Každé dieťa v onej škole má svoj kolíček na bielizeň. Ráno je kolíček všetkých detí na políčku Začíname. Podľa správania detí kolíček putuje na zvislej stupnici buď nahor alebo nadol. Za dobré správanie sa môže dostať až na najvyššiu úroveň označenú Skvelá práca! Za zlé počínanie si kolíček klesá – a to cez varovné pole Zamysli sa nad sebou až na samé dno s nápisom Znova a lepšie. Každé nové ráno je v tej škole novým začiatkom. Znova a lepšie. Koľkokrát v živote sme tam už mali svoj pomyselný kolíček? Koľkokrát sme boli odhodlaní robiť veci znova a lepšie! (NKD, ČCE, 8. 1. 2026) Keď sa o to snažíme z vlastných síl, nedarí sa nám to.
Ako dobre, že je tu Pán Boh. Počujeme Jeho slovo:
Zjavenie Jána 21, 5: (Boh hovorí): „Ajhľa, činím nové všetko.“
Milí bratia, milé sestry, drahí hostia!
Na počiatku roku máme predstavy, plány, túžby, vízie o tom, čo nový rok prinesie. Mnohí, dokonca aj mladí ľudia, sa dívajú na budúcnosť pesimisticky. Badať to aj na úbytku pôrodnosti. Za posledné 4 roky klesla na Slovensku o 18%. Ľudia sa boja priviesť deti do zložitého sveta. Je nemálo tých, ktorí svet budúcnosti vnímajú ako mizerné miesto.
Keď vidíme budúcnosť pochmúrne, má to vplyv nielen na náš osobný život, aj na život demokraciu. Tá funguje iba vtedy, ak ľudia veria, že – napriek jej nedokonalosti – je v demokracii možná dobrá budúcnosť.
Slová: „Ajhľa, činím nové všetko“, ktoré sme počuli, sú biblickým heslom pre nový rok 2026, do ktorého sme z Božej milosti vstúpili. Pochádzajú z poslednej knihy Písma svätého nazvanej Zjavenie. V nej Ján spísal prorocké videnia, ktoré mu odhalil Boh. Vízie zjavené mu Bohom adresoval Ján cirkevným zborom v Malej Ázii. Píše: „Ajhľa, činím nové všetko.“ Obzor sa rozjasňuje, otvárajú sa dvere, objavuje sa nová zem a nové nebo.
Ján nie je naivný rojko. Nepísal vo svete, v ktorom bolo všetko ružové, ale zo situácie utrpenia, násilia, útlaku, prenasledovania pre vieru. Vtedy, na konci 1. stor. po Kristovi, vyžadoval rímsky cisár Domitianus od svojich občanov, aby ho uctievali ako boha. Pre kresťanov to bolo nepredstaviteľné. Odmietali to. Nechceli uctievať človeka ako boha. Pre nich existoval len jeden Boh. Ten, ktorý sa stal človekom v Ježišovi. Cisárovi v Ríme sa to vôbec nepáčilo. Začal ich prenasledovať.
Ján bol pre svoju vieru v Pána Ježiša poslaný do vyhnanstva na ostrov Patmos. V tejto situácii však vyhlásením: „Ajhľa, činím nové všetko“, Ján upriamuje pohľad prenasledovaných kresťanov na Boha, slová ktorého sú živé a plné stvoriteľskej sily od počiatku sveta. Ján vidí svet vo svetle Boha, ktorý na počiatku všetko stvoril. V 1. kap. Biblie sa píše: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.“ … „A Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré“ (1M 1, 1; 1, 31). A na konci Biblie je správa o novom stvorení, v ktorom Boh „zotrie každú slzu z očí, a smrti už viac nebude, ani smútku, ani plači, ani bolesti už viac nebude“ (Zjav 21, 4). Nebudú vojny. Nebude hlad. Nebude už nespravodlivosť. Nastane nový svet, v ktorom všetky slzy v očiach vyschnú.
Kniha Zjavenia je na jednej strane odvážnym vyznaním viery v Ježiša Krista a na druhej strane varovným a pastierskym listom cirkevným zborom prežívajúcim neistotu. Pripomína im – a dnes aj nám – že Boh hovorí: „Ajhľa, činím nové všetko.“
V dejinách ľudia opakovane strácali Boha zo zreteľa. Bohu to však nezabránilo, aby sa pevne držal svojej zmluvy, svojho sľubu: „Som s vami.“
Na Nový rok znie v cirkvi evanjelium o obrezaní dieťaťa Ježiša. Obriezka bola v SZ znakom začlenenia do Božieho ľudu. V kresťanskej cirkvi je jej určitou obdobou je krst. V ňom nás Pán Boh prijíma za svoje deti a vraví už tým maličkým: „Neboj sa, ja som s tebou.“
Pán Boh dodnes píše svoj príbeh s ľudstvom a jednotlivými ľuďmi, aj keď ho my zapĺňame temnými kapitolami vojnových konfliktov, nespravodlivosti, ničenia.
Navzdory tomu nám Božie slovo pripomína, možnosť nového začiatku: „Ajhľa, činím nové všetko.“ Biblia prináša svedectvo, že Pán Boh s ľuďmi mnoho ráz začínal znova. Od nového začiatku pre ľudstvo po potope sveta až po nový začiatok pre ľudí, ktorým Pán odpustil – spomeňme Zachea, ženu Samaritánku, či Petra.
Najväčším začiatkom bolo Ježišovo narodenie, Jeho život, utrpenie, smrť a vzkriesenie. Kristovo zmŕtvychvstanie je vskutku prelomom v dejinách. Znamená, že smrť nemá posledné slovo. Platí Boží sľub: „Ajhľa, činím nové všetko.“
Biblia nevysvetľuje, ako sa to deje – ani pri stvorení, ani pri znovustvorení (Zjav 21, 1). Skrátka deje sa to, pretože Boh hovorí.
Tu a teraz. Aj v mojom – tvojom živote. V našom srdci.
Necháva nás spoznať hĺbku našej hriešnosti a nedokonalosti, no pre Krista nám odpúšťa. Dáva nám do srdca túžbu po pokoji, šťastí a dokonalosti. Vnímame to? Veríme tomu?
Sľubom: „Ajhľa, činím nové všetko“, Pán Boh rozširuje náš obzor a povzbudzuje nás, aby sme žili s istotou Jeho blízkosti. Dodáva nám odvahu a dáva nádej do budúcnosti.
Boh nás nezbavuje zodpovednosti za náš život a tento svet, no oslobodzuje nás od tlaku, že musíme alebo dokážeme všetko urobiť dokonale sami. Pomáha nám nezabúdať, že nie sme bezbranní voči strachu z mocných tohto sveta.
Boh má moc uskutočniť aj to, čo sa nám javí ako nepredstaviteľné. „Beznádej nie je možnosťou“ (americká biskupka Mariann E. Budde na Cirkevnom dni v Hannoveri r. 2025). Kto dúfa, stáva sa aktívnym. Zajtrajšok je niečo, čo ty aj ja môžeme formovať.
Nie, nezastierame si oči pred krízami a problémami našej doby, ale keďže Pán Boh sľubuje: „Ajhľa, činím nové všetko“, nenecháme sa nimi paralyzovať, zobrať si nádej. Zachovávame si ju. Veď Pán Ježiš je a zostáva väčší a mocnejší ako všetko, čo nám sťažuje život. Posledné slovo ešte nepadlo – má ho Boh. On činí nové všetko. Ten deň príde. Pozrite sa pozorne. Je to, ako keby už začal! Ale to je len začiatok. Na konci všetkých čias Boh skutočne všetko obnoví. A dovtedy to po troche robí každý deň. „Hospodinove skutky lásky neprestávajú, lebo Jeho milosrdenstvo sa nekončí; obnovujú sa každého rána, veľká je Tvoja vernosť“ (Žalospevy 3, 22 – 23). Nech je nadchádzajúci rok 2026 ochutnávkou radosti z toho, čo nového chce Pán Boh v nás, s nami a cez nás učiniť. Amen.
Modlitba: Drahý Bože, ďakujeme za Tvoje životodarné slovo.
Ďakujeme Ti, že si zostal verný ľuďom, svetu, ktorý si stvoril,
aj keď sa mnohé vyvinulo inak, ako si si predstavoval.
V malých aj veľkých veciach. Aj v našich životoch.
Ďakujeme Ti, že si svoj svet nikdy neopustil.
Hoci často nevidíme Tvoje konanie a strácame Ťa zo zreteľa,
vďaka, že sa držíš svojho sľubu, že nič nemusí zostať také, aké je.
Vo svete, ani v našom živote.
Keď prehovoríš, prichádza niečo nové.
S každým úderom srdca, s každým novým ránom,
prichádza do nášho žitia iskra nového.
Nadovšetko Ti ďakujeme za Pána Ježiša Krista – Slovo, ktoré sa stalo telom.
Za dar Tvojho obnovujúceho Ducha Svätého.
Obnov nás, obnov svoju cirkev, náš národ i tento svet.
Pane a Bože náš, do Tvojich rúk odovzdávame, čo je za nami.
Tvojej láske a milosrdenstvu zverujeme veci budúce.
Prosíme, veď a sprevádzaj nás svojím slovom,
aby sme aj v novom roku kráčali po ceste,
ktorou je náš Pán a Spasiteľ Ježiš Kristus.
Amen.
S použitím myšlienok: teológov: Renate Karnstein, Sabine Preuschoff, Dieter Braun, Albrecht Adam, Daniel Freitinger:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
