Boh nám nezahýba, ani v myšlienkach

Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (NK)

2. Mojžišova 20, 14: „Nescudzoložíš!“

Milí bratia a milé sestry!

Desatoro sú pravidlá, ktoré Pán Boh vydal preto, aby sa Jeho ľudu v zasľúbenej krajine žilo lepšie. Boh nám žehná. Chce nám dobre, aj v oblasti sexuálneho života. Veď On je Stvoriteľ, konštruktér ľudského života, vrátane manželstva a intimity. Kto už lepšie rozumie autu ako jeho konštruktér? A kto lepšie chápe otázky sexuálnych vzťahov ako Boh, ktorého myšlienkou je život, manželstvo i sex? Sex nevynašiel vydavateľ Playboya či iného z časopisov tohto typu, ale Boh, v ktorého veríme. On vložil do človeka pohlavný pud, ktorý chlapca zdvihne od počítača, aby šiel na rande, aby sa uchádzal o dievča. Muži by bez pohlavného pudu robili len biznis, jedli, pili, chodili na futbal, hokej či viedli vojny… Náš ľudský život je však klbkom vzťahov. Uskutočňuje sa vo vzťahu k Bohu, k ľuďom. Tieto vzťahy upravujú dobré Božie ustanovenia. Sú to teda jasné vzťahy. A hoci sme my ľudia majstrami v tom, ako tieto jasné vzťahy zakaliť, ako v nich spôsobiť rozklad,

1. Božie pravidlá sú optimálne – najlepšie aj pre oblasť sexuality

2. Sexualitu nemáme tabuizovať, ale o nej citlivo vyučovať v cirkvi

Žiaľ, boli časy, keď kresťanská cirkev sexualitu tabuizovala, ba hlásala nepriateľstvo k sexu. Reformátori to kritizovali. Vysoko vyzdvihli úlohu manželstva. Správne porozumeli, že cirkev – Ježišom Kristom vykúpený Boží ľud – je miestom, kde treba otvorene a citlivo vyučovať aj o  tom, čo Biblia hovorí o manželstve a sexuálnom živote. Mnohí ľudia padli do hriechov proti 6. Božiemu prikázaniu. Nevedia, že milovať je chcieť dobro pre milovaného. Opakom je žiadostivosť, ktorá spôsobuje že druhého použijeme ako prostriedok k niečomu. Stáva sa, že manželky sú zneužívané vlastnými manželmi, ktorí si myslia, že si s nimi môžu robiť, čo chcú. Nemôžu. Človek má svojho manželského partnera milovať, nie používať.

Ak je čosi časté, bežné, to ešte neznamená, že je to aj normálne. Aj vplyvom toho, čo ľudia vidia na obrazovkách televízorov či počítačov, mnohí nevedia, že telesné spojenie nevydatej ženy a neženatého muža nie je normálne, ale je hriech smilstva, a že ak podľahnú nevere ženatí muži čí vydaté ženy, ide o hriech cudzoložstva. Sú ľudia, ktorí upadli do týchto hriechov aj preto, že im o intímnom živote z biblickej perspektívy nikto nepovedal. Poučenia o otázkach súvisiacich so sexualitou potom čerpajú inde ako v cirkvi.

Keď niekto namietne: Čo je Boha do môjho intímneho života? – Sex je predsa súkromnú záležitosť, neuvážil, čo hovorí. Kresťanstvo sa týka života. Je prirodzené, že sa vyjadruje aj k sexuálnej oblasti. Bolo by vážnou chybou pripustiť, aby sa k otázkam sexuality vyjadroval iba bulvár či sociálne siete. Je chybou, ak o týchto záležitostiach my kresťania mlčíme. Avšak aj keď mlčíme, vychovávame. – Dávame tichý súhlas tým, ktorí sa neboja zarmucovať Boha a pohŕdajú Božím slovom, aby tak robili za nás.

Je dobre, že ECAV nemlčí. Synoda ECAV na Slovensku 1. júna 2024 prijala Biblicko-teologické stanovisko našej cirkvi k otázkam sexuality: Je verejne dostupné a hodno sa s ním oboznámiť: https://www.ecav.sk/aktuality/oznamy/stanovisko-ecav-k-otazkam-sexuality

3. Boh je láska, no láska nie je Boh

Náš Boh je Láska (1J 4, 8). Prvé Božie slová človeku zaznamenané v Biblii súvisia s láskou i sexom. Je náležité čítať ich v súvislosti: „Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril, ako muža a ženu ich stvoril. Potom ich Boh požehnal a riekol im: „Ploďte a množte sa, a naplňte zem“ (1M 1, 28). – Teda: majte sa radi, ľúbte sa – aj fyzicky, tešte sa zo sexu a užívajte si ho – a nech vás pribúda. Túto výzvu neadresoval Boh egoistom túžiacim pestovať sebectvo v dvojici, ale manželom, ktorí majú byť otvorení prijať deti. Tie sú požehnaním i úlohou. Boh neničí radosť, ani radosť sexuálnu; praje ju ľuďom. Boh je Láska, no láska (sex k nej patriaci) sa nemá stať Bohom. Láska nie je Boh.

4. Môj manžel/manželka nie je samozrejmosť

Božie prikázanie Nescudzoložíš nám chce pomôcť uvedomiť si, že ten s kým žijem – moja manželka, môj manžel, nie je samozrejmý. Mám byť za ňu/neho vďačný. O stretnutí prvých manželov v Písme čítame (1M 2, 18 – 25), že muž sa prebudil a vedľa neho je žena. Ona sa prebudí a vedľa nej je on. Zrazu, nečakane, nesamozrejme sa dvaja ľudia stretnú. „Nie je dobré byť človeku osamote“ (1M 2, 18). Stanú sa jedným telom – čo je nesamozrejmý zázrak. Brniansky ev. farár Ondřej Macek píše, že milovanie získava na kvalite a hĺbke, keď sa po ňom neodchádza inam. Keď tí, ktorí sa majú radi prežívajú noc i deň, prácu i odpočinok, deti, starnutie, choroby, konflikty aj uzmierenie sa. Keď poznám vrásky druhého a on tie moje. Keď sme si blízkymi ľuďmi, nielen nástrojmi. Byť v dvojici je dar. Iste, dvaja sa môžu aj znervózňovať, ale aj pomáhať si meniť sa k lepšiemu, dívať sa na seba, posunúť sa rozhovore, prakticky si pomáhať. Jeden druhého môže rozosmiať, potešiť, dávať sa jeden druhému navzájom. V dvojici sme menej ohrození samotou, smútkom, prepracovanosťou i sebectvom. Naopak spojení dôverou.

V 1M 2, 25 čítame: „Obaja však boli nahí, človek i jeho žena, ale nehanbili sa.“ Nemusia sa hanbiť, nasadzovať si masky, čokoľvek predstierať. Smú vedieť, že ten druhý ma pozná, a napriek tomu zostáva po mojom boku – to je manželstvo.

Je zvláštne že tí, ktorí hlásajú neobmedzenú slobodu v oblasti pohlavného života – ak sú sami podvedení a oklamaní – bolí ich to. Voľná láska je totiž ilúzia. G. K. Chesterton napísal: „Existuje výraz, ktorý je úplne protikladným spojením dvoch slov – voľná láska; akoby ten, kto miluje bol, alebo mohol byť niekedy voľný. V prirodzenej podstate lásky je zaväzovať sa a inštitúcia manželstva iba preukázala normálnemu človeku česť tým, že ho vzala za slovo.“

5. Boh nám nezahýba – to je výzva aj k manželskej vernosti

V SZ čítame, ako Izraelci opakovane zahýbali Hospodinovi s inými bohmi, s modlami. Tlak spôsobu života okolitých pohanských národov bol pre Boží ľud obrovský a pokušenie ustáť ho, nie menšie ako dnes. A predsa, Boží ľud má ustáť to, že je iný, že je ľudom s ktorým Boh uzavrel zmluvu. Z toho vyplýva aj iné vnímanie tela, iný druh vzťahov, než aké praktizovali pohanské národy, a aké sú mnoho ráz bežné aj v súčasnosti.

Sme Božím ľudom Novej zmluvy. Pán Ježiš zdvihol latku vysoko. Podľa Neho sa cudzoložstvo neodohráva až v posteli, ale už v našej hlave. To, že nelezieme do cudzích postelí ešte neznamená, že so 6. Božím prikázaním nemáme problém. Čo sa vernosti, monogamie, rozvodu či druhého manželstva týka, Nová zmluva (Mt 5, 27 – 28 . 31 – 32) ide ešte hlbšie ako Stará zmluva. Požiadavky NZ približne zodpovedajú nárokom, ktorý SZ kladie na kňaza (3M 21, 7, 1Tes 4, 1 – 8). To je v zhode s poslaním kresťanov byť kráľovským kňazstvom (1Pt 2, 9), ktoré má rýdzosťou svojej vernej lásky, aj čistotou svojich vzťahov dosvedčovať vernú, bezpodmienečnú lásku (Zjav 1, 5) Pána Boha k nám. Čisté a verné manželstvo je výrazným znakom kresťanského života (por. aj Ef 5, 25 – 27 . 32) , podobne ako čistý život neženatých a nevydatých. Toto svedectvo, náš svet veľmi potrebuje. Šiestym Božím prikázaním nás Pán Boh volá k čistote srdca, reči aj skutkov (Mt 5, 27 – 32). Povzbudzuje nás, aby naša láska mala dlhý dych a vedeli sme si vzájomne odpúšťať. Veď ani Boh neurobí nad nami ihneď škrt, keď sa voči Nemu prehrešíme. Preto si máme stáť za slovom daným pri sobáši, ako si Pán Boh stojí za svojím. Boh nám nezahýba, ani v myšlienkach. Krízové situácie existujú v každom manželstve. Keď ich s Božou pomocou prekonáme, povedú k upevneniu manželstva.

6. Zachovaj Boží poriadok a poriadok zachová teba.

Určite aj pri najväčšej snahe zachovávať Boží poriadok, budeme potrebovať Božie odpustenie a milosť. Sám poriadok nám ich nemôže poskytnúť. Môže nás však ochrániť od zbytočných bolestných skúseností. Pravidlá sami o sebe nestvoria život. Dodržiavanie pravidiel v oblasti sexuality automaticky nezaručí verné manželstvo alebo požehnaný slobodný život. Napriek tomu platí: Zachovaj (Boží) poriadok a poriadok zachová teba. Ísť cestou Božích prikázaní – i šiesteho Nescudzoložíš, je cesta správnym smerom, cesta s dobrým cieľom. Nech nás, ktorí žijeme v manželstve, i tých, ktorí v ňom nežijú alebo sa naň pripravujú, na tejto ceste sprevádza náš Pán. Amen.

S použitím: Jan Heller (Hlubinné vrty), Eberhard Jüngel (Smrť), Ondřej Macek (Věty křesťanské víry); Maroš Lovič (potoj.sk); Tim Stafford (Sexuální chaos); Josef Veselý: Manželství na zkoušku (ET – KJ 2001):

Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár