Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (Lamač/NK)
2. Tesalonickým 2, 17: „Nech vám On sám potešuje srdcia a utvrdzuje ich v každom dobrom skutku a slove!“
Milí bratia a milé sestry!
Na Pamiatku zosnulých ešte viac ako inokedy myslíme na tých našich drahých. Ich úmrtím zostalo prázdne miesto v našich príbytkoch, no najmä v našich srdciach. V takýchto situáciách je blahodarné počuť potešujúce slovo. Slovo, ktoré nám urobí dobre. Dodá nám vnútornú silu, ktorá prinesie ovocie – prejaví sa v slovách a činoch.
Jeden farár spomínal na pohľadnicu, ktorú dostal pred mnohými rokmi. Mal ju vo svojej Biblii a neraz čítal text, ktorý bol na nej. Vzhľad pohľadnice už poznačili časté dotyky jej majiteľa. Celkom osobné riadky, ktoré mu adresoval pisateľ pohľadnice spolu s veršom z Biblie, adresáta pohľadnice už neraz povzbudili a pomohli mu vierou hľadieť na Pána Ježiša Krista (por. Židom 12, 2), na evanjelium. Posilnili ho, aby sa dokázal vyrovnať s neľahkými okolnosťami, ktoré mu Pán dal do života, zakotviť vo viere v Spasiteľa a nanovo nasadiť svoje sily a energiu pre Boha a pre ľudí.
Čítali sme z 2. listu apoštola Pavla Tesalonickým kresťanom. Tesaloniky sa nazývajú aj Solún. Práve zo Solúna prišli na naše územie v r. 863 vierozvestcovia Konštantín a Metod. Boli veľkým povzbudením pre kresťanov na území vtedajšej Veľkej Moravy.
Aj Pavel, ktorý založil cirkevný zbor v Tesalonikách, tamojších kresťanov povzbudzuje. Upomína ich na Boha, ktorý im dal život a ktorý im chce darovať aj odpustenie hriechov, slobodu a večnú spásu. Pavel stavia ľuďom pred oči Boha, ktorý v Ježišovi Kristovi ukázal svetu svoju lásku a vernosť. Veriacich v Tesalonikách apoštol napomína, aby sa verne pridŕžali Pána Boha a Jeho slova a nechali sa „nakaziť“ Božou láskou.
Pavel však nezostal len pri svojich slovách a pri svojich dobrých želaniach. Po tom, ako píše o niektorých spomienkach, po slovách útechy a zasľúbení, sa modlí za cirkevný zbor v Tesalonikách. Pre kresťanov v ňom má slová požehnania. Žehná im, nech im sám Pán Boh potešuje srdcia a utvrdzuje ich v každom dobrom skutku a slove!
Ani naša viera, ani naša útecha nespočíva na ľudských základoch. Je to Boh, kto si nielen kresťanov v Tesalonikách, ale aj nás vyvolil a povolal. Postavil sa nám do cesty, vzal nás za ruku a daroval nám svojho Ducha a napĺňa nás svojou útechou.
Sám Pán Ježiš nás má potešiť, a posilniť v každom dobrom skutku i slove. Áno, Pán Boh je pôvodcom všetkej útechy, všetkého potešenia. A keď Boh teší, sme potešení. Boh, ktorý má vo svojich rukách nebo i zem, aj život každého z nás. Boží Syn Ježiš porazil smrť a pripravil nám večný príbytok (por. Ján 14, 2 – 3). Mohlo by Mu v tom azda zabrániť to, keď sú naše srdcia naplnené smútkom a bolesťou?
Pán Boh povedal a stalo sa (por. Žalm 33, 9). V Kristovi tu je pre nás. Na to sa smieme spoľahnúť. A v dôsledku toho môžeme aj my nasadiť svoje sily pre Boha, aj pre ľudí okolo nás.
Sám Pán Boh chce cez nás konať – v každom dobrom slove i vo všetkých dobrých činoch. On dal milosť aj nám a kiež poteší naše srdcia a upevní nás vo všetkom dobrom.
Boh potešuje, posilňuje a vedie nás k tomu, aby sme sa – zakorenení v Božej láske a čerpajúc z Pánových nebeských zdrojov, stali požehnaním pre ďalších.
Nie sme sami svoji (por. 1. Korintským 6, 19b – 20), ani nemáme žiť sami pre seba. Nielen počiatok našej viery, ale aj jej rast nemajú byť otrasené útokmi zlého, pokušením, nech už prichádza odkiaľkoľvek. Božie slovo zvestované aj cez apoštola Pavla nám chce a má byť smerovníkom na ceste, pomocou vo chvíľach rozhodovania sa.
Keď Pán Boh teší, sme potešení. I pri bolesti nad stratou našich blízkych, uprostred búrok a chasu súčasného sveta, nám evanjelium zostáva zdrojom potešenia aj rastúcej nádeje. Amen.
Použitím myšlienok: Tristana Schuha (FB 2025), Dr. J. L. Hromádku (NKD 1961):
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
Modlitba:
Pane a Bože náš,
ďakujeme že si nás zhromaždil na Služby Božie.
Ďakujeme, že si sa nám prihováral.
V tieto dni s vďačnosťou spomíname na našich zosnulých.
Vyznávame, že od Teba, pochádza náš život
a k Tebe sa vracia.
Do Tvojho náručia vkladáme tých, ktorí smútia.
Odovzdávame ich do Tvojej blízkosti.
Daj im útechu pre ich zranenú dušu.
Do Tvojich rúk vkladáme všetkých,
ktorí čakajú na uzdravenie.
Odovzdávame ich do Tvojej starostlivosti.
Posilňuj ich a daj im silu pre to, čo musia znášať.
Prosíme za všetkých zomierajúcich.
Odovzdávame ich Tvojmu milosrdenstvu.
Daj im silu na cestu, ktorá je pred nimi.
Do Tvojich rúk vkladáme osamelých.
Pošli im ľudí, ktorí ich potešia a ak chceš, použi si aj nás.
Pane, kladieme Ti na srdce všetkých, ktorí duchovne blúdia.
Odovzdávame ich Tvojej láske.
Daj im pocítiť, že Ty ich hľadáš a chceš im byť blízky.
Tvojmu srdcu Pane, odovzdávame náš život i našu smrť.
Buď prítomný v našich skutkoch
a otvor naše srdcia a zmysly svojej láske,
aby z nej – z Tvojho potešenia čerpajúc –
mohli sme sa stať požehnaním pre ľudí okolo nás. Amen.
