Výklad z biblickej hodiny pre dospelých, Bratislava, Legionárska 6
Matúš 19, 16 – 26: „16 A hľa, pristúpil k Nemu ktosi a spýtal sa: Dobrý Majstre, čo dobrého robiť, aby som mohol mať večný život? 17 Odpovedal mu: Čo sa ma spytuješ o dobrom? Jeden je dobrý, Boh. A ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania. 18 On sa spýtal: Ktoré? Ježiš riekol: Tieto: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, 19 cti otca i matku, miluj blížneho ako seba samého. 20 Mládenec Mu odpovedal: Toto všetko som zachovával od svojej mladosti; čo mi ešte treba? 21 Riekol mu Ježiš: Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj majetok, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebesiach; potom príď a nasleduj ma! 22 Keď mládenec počul túto reč, odišiel zarmútený, lebo mal mnoho majetku. 23 Nato riekol Ježiš svojim učeníkom: Veru vám hovorím, že bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. 24 A nadto vám hovorím: Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva nebeského. 25 Keď to učeníci počuli, veľmi užasli a povedali: Kto teda môže byť spasený? 26 Ježiš sa zahľadel na nich a odpovedal: U ľudí je to nemožné, ale u Boha je všetko možné.“
Milí bratia a milé sestry!
Sympaťák
Ako by Biblia opísala bohatého mladíka, keby bola napísaná v súčasnosti. Možno nejako takto: Človek v rozkvete života. K tomu sympaťák. Má dobrý imidž. Elegantné oblečenie. Prvotriedny mobil. Parádne auto. V peňaženke zlatú platobnú kartu, aj solídnu hotovosť. Zdá sa, že je so sebou spokojný. Žiadneho zo svojich obchodných partnerov nepodviedol, miluje svoju rodinu, snaží sa žiť čestne a príkladne. Má pred sebou skvelú kariéru. Jeho rodičia môžu byť na neho hrdí.
To „zvláštne čosi“
Akurát tento mladík príde za Ježišom s otázkou: „Dobrý Majstre, čo dobrého robiť, aby som mohol mať večný život?“ (Verš 16) Je prekvapivé, že vôbec prišiel. Mal všetky dôvody byť spokojný so svojím životom. Azda v kruhoch, v ktorých sa pohybuje, neplatí: Kto je dobrý, kto sa pridŕža spoločenských noriem, kto žije ako zbožný človek, automaticky dostáva to „zvláštne čosi“ v živote?
Tento mládenec vníma, že jeho príkladný život – fakt, že od mladosti zachovával Božie prikázania, nepostačuje. Niečo – to „zvláštne čosi“ – mu chýba. V živote musí byť predsa niečo viac ako ráno vstať, dobre vykonávať prácu, usilovať sa konať všetko správne a večer ísť spať. On teraz chce odpoveď od Ježiša, ktorý zjavne má toto „zvláštne čosi“, od Majstra (učiteľa Božieho zákona), na ktorom je niečo osobité a príťažlivé.
Nesplnené očakávanie či nejde o zdvorilostné frázy
Alebo mladý muž čaká, že Ježiš ho potľapká po pleci a povie mu: „Je to s tebou OK – super, len tak ďalej!“
Čo rozhodne nečaká, je „nezdvorilá, neohrabaná“ odpoveď, akú počul od Ježiša: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj majetok, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebesiach; potom príď a nasleduj ma!“ (Verš 21)
Mládenca Ježišove slová zarmútia. Chcel sa pozhovárať s dobrým Majstrom, no zastal nie pred akýmsi nezáväzným poradcom, ale pred Božím Synom Pánom Ježišom, ktorý odmieta mládencov kompliment. Pri stretnutí s Ježišom nejde o vymieňanie si zdvorilostných fráz, ale o to, či chceme byť sami svoji (por. 1. Korintským 6, 19) – sami sebe normou, alebo chceme byť ľuďmi podľa Božieho srdca. – Tými, ktorých si Pán bude používať ako svoje nástroje v tomto svete, tými, ktorí Ho oslávia svojím telom i duchom.
Mládenec od Ježiša odišiel zarmútený. Predať všetko, čo má a rozdať to chudobným? … Má len tak pustiť celú svoju existenčnú základňu, svoje finančné istoty do budúcnosti a rozdať ich núdznym? Má sa vzdať domu, koča (dnes auta), komfortu, na ktorý je zvyknutý – a to len preto, aby šiel s Ježišom do neistoty? Nechápavosť a sklamanie mladého muža sú pochopiteľné. Odchádza od Ježiša zarmútený.
A čo ja? – Čo ty?
Práve k tejto otázke nás príbeh z evanjeliu chce doviesť. A čo ty? – Čo ja? Povieme si: Čože už len ja mám spoločného s týmto mladíkom? S mojím platom či dôchodkom sa s ním nijako nemôžem porovnávať. Nepatrím k spoločenskej smotánke. Ide v tomto texte vôbec o mňa?
S reakciou mladého muža sa však vieme stotožniť. Prečo by sa mal zrieknuť svojich možností? Nezriekať sa ich, sa nám zdá celkom prirodzené. Biblia však nezamlčuje, že mládenec odišiel od Ježiša zarmútený. (Verš 22) Nešlo len o emócie. On odmietol najväčšiu ponuku.
prepásol najlepšiu príležitosť svojho života
Dal prednosť čomusi inému. Sám síce vnímal, že ani jeho príkladný život nepostačuje (por. Efezským 2, 8 – 9), aby dostal to „čosi viac“ – „čosi zvláštne“ v živote. Naopak, jeho príkladný život a jeho bohatstvo tomu stoja v ceste. Niežeby bol azda príkladný život sám o sebe chybou. Vonkoncom nie. Je správne, keď sme svetlom ďalším (por. Matúš 5, 16). No mládenec sa na to, že zachováva Božie prikázania, priveľmi spolieha. Na seba, na to, že je dobrý veriaci, sa spolieha väčšmi než na Boha. Podobne, niežeby boli bohatstvo a peniaze sami o sebe zlé. Nie sú ani dobré, ani zlé. Otázka je ako – na čo ich používame.
Začína byť jasné, že v tomto texte ide naozaj aj o teba, o mňa. Sme uzrozumení, keď nám Ježiš hovorí: „Nasleduj ma a nechaj ležať všetko, čo ti v tom bráni“? Čo nám bráni nasledovať Ježiša?
Na čom visí naše srdce?
V príbehu o bohatom mládencovi nie je hlavné ani bohatstvo, ani mladosť. Ježiš tu nerieši otázku majetku, ale na čom visí moje – tvoje srdca? Čoho by sme sa pre Ježiša neboli ochotní zriecť? – Môže ísť o záležitosti, ktoré „musíme stihnúť“, lebo som si ich už dávno naplánovali? O človeka, na ktorom nám záleží viac, ako na Pánovi a Jeho vôli. Alebo máme strach, že sa budeme musieť vydať do neistoty a zanechať všetko to príjemné, na čo sme si zvykli? Či ide o obavu, čo si o nás budú myslieť druhí – že nás budú pokladať za nenormálnych, keď budeme úplne dôverovať Ježišovi. Alebo si v ceste nasledovania Ježiša Krista stojím ja sám, moje ego, sebastredné ja, ktoré mi šepká: Si všetko, čo máš?
Nech je to tak či onak, isté je, že ak nám je čosi dôležitejšie ako Pán Ježiš, potom – podobne ako mládenec – míňame to „čosi zvláštne“, „čosi viac“, „čosi rozhodujúce“ – čím je večný život.
Tu, na BH sa to ešte ako tak počúva, ale inak? Aj sami Pánovi učeníci boli užasnutí nad Ježišovými slovami, nad Jeho podmienkami pre vstup do nebeského kráľovstva. Keď podľa Neho „ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva nebeského“ (Verš 24).
Akú šancu vôbec máme?
Ak by sa tu Ježišov príbeh končil, tak žiadnu. No Ježiš, vďaka Bohu, pokračuje: „U ľudí je to nemožné, ale u Boha je všetko možné.“ (Verš 26) Tým Pán Ježiš ukazuje cestu od našich ľudských nemožností k nevyčerpateľným Božím možnostiam. On nás nechce nadmieru preťažiť. To, čo chce, je darovať nám svoju milosť. Aby sme dar Božej milosti mohli prijať, potrebujeme mať voľné ruky. – Nesmieme sa pevne držať iných vecí. Musím byť od nich slobodný, ak chcem žiť novým životom, ako Bohom obdarovaný. Zriekať sa oplatí, lebo u Boha nič nie je nemožné.
Konzekvencia
Otázkou zostáva, či chceme byť dôslední. Mladý muž sa pýtal na správnej adrese – u Ježiša: Dostal od Neho odpoveď. Prečo podľa nej nekoná? Prečo je nekonzekventný?
Slovo konzekvencia pochádza z latinského „consequi“ – čo značí „nasledovať“. Aj my sa neraz obraciame na Pána Ježiša so svojimi otázkami a dostaneme na ne odpoveď. No namiesto, aby sme vyvodili dôsledky, konzekvencie – namiesto nasledovania Krista, sa ako bohatý mládenec otočíme na podpätku a ďalej žijeme tak, ako predtým.
Vyvodiť dôsledky, môže byť nepohodlné. Isté však je, treba sa nielen pýtať, ale z Pánovej odpovede vyvodiť aj dôsledky pre život. Ak sa nám zdá, že v tomto texte vôbec nejde o nás – veď poväčšine nie sme bohatí, každopádne nie nadpriemerne bohatí, je namieste objasniť,
čo všetko môže zahŕňať pojem bohatý?
Bohatý je človek, ktorý je presvedčený, že je sebestačný, že silou rúk či umu si zadováži všetko potrebné; vystačí si sám vo všetkých okolnostiach. A keby nie, tak potom sa obráti na Boha. Bohatý je, kto nedôveruje, že Pán Boh sa o Neho dokáže postarať. Nepozná, či zabudol na zasľúbenie: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto (potrebné pre život) vám bude pridané“ (Matúš 6, 33).
Bohatý je, kto zháňa aj to, čo nepotrebuje, len aby sa zabezpečil pred starobou a chorobou a uniká mu, že raz sa i tak bude musieť postaviť pre tvár živého Boha (2. Korintským 5, 10).
Boháčom je i človek, ktorý chce – žiadostivo túži mať vždy viac a viac, kto vidí len seba, no nevidí blížneho (por. 1. Jánov 3, 17 – 18; Lukáš 16, 19 – 21).
Bohatý je aj ten, kto má duchovný dary – a každý z nás od Pána prijal veľké duchovné hodnoty – ale neslúži, nepodelí sa s nimi, jeho viera je sebecká. Bohatý je i ten, kto má komu odpustiť – môže odpustiť, ale neodpustí.
Sú druhy bohatstva, ktoré si neveľmi všímame: bohatstvom je aj náš čas, naše ruky, nohy, ústa, ktoré si Pán Boh vie použiť na šírenie svojho kráľovstva: Bohatstvom je aj náš úsmev, naša prívetivosť a pohostinnosť, knihy či hudobné nahrávky, ktoré môžeme ľuďom požičať a takto im dať kus lásky.
Všetci sme v istom slova zmysle bohatí.
bohatstvo má slúžiť
Buďme však dôslední, konzekventní vo svojej viere. Mládenec chápal svoje bohatstvo ako to, čo patrí jemu a je výhradne jeho vecou, ako ho použije. Ježiš mu ukazuje, že ak svoje bohatstvo – a prízvukujem, nejde len o financie, ale aj o schopnosti, o obdarovania, talenty – ochotne nedáme do služby, potom, podobne ako mládenec, to „niečo zvláštne“, „čosi viac“, „čosi rozhodujúce“ – čím večný život je, míňame.
K evanjelickým hitom pieseň: „Ježiši, drahý poklad môj, spasenia môjho základ, zdroj“ (ES 453, 1). Kiež to, nie je len
„nábožná pesnička“, ale pravda v našich životoch. Amen.
S použitím: Ulrike Klein (Bibelarbeit: Verzichten in: Mitarbeiterhilfe CVJM 6/94;A. Faudenom: Počuli sme slovo Pánovo (vyd. Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, Rím 1979) a s myšlienkami Jozefa Šelingu a Ľudovíta Fazekaša:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
