Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (Lamač/NK)
Kolosenským 3, 9 – 10 (v kontexte v. 5 – 12): „9 Neluhajte si vzájomne, keď ste už vyzliekli starého človeka s jeho skutkami, 10 a obliekli nového, ktorý sa obnovuje ku pravému poznaniu podľa obrazu svojho Stvoriteľa.“
Milí bratia a milé sestry!
Dovoľte začať osobnou spomienkou. Viaže sa k jedným službám Božím pre študentov a vyučujúcich Ev. bohosloveckej fakulty. Bola na nich prisluhovaná aj Večera Pánova. Istý študent prišiel na toto podujatie v rifliach. Po skončení pedagóg, ktorý služby Božie viedol, podotkol, že ak sa to v budúcnosti zopakuje, tak tým, ktorí prídu v rifliach, neprislúži Večeru Pánovu. Niekto zo študentov sa prihlásil. Podotkol, že plne súhlasí, že máme mať odev primeraný príležitosti. No predsa si nie je istý, či by Pán Ježiš obišiel pri Večeri Pánovej niekoho preto, že si obliekol rifle. Toľko spomienka.
Dnes sme radi, keď mladí prídu na služby Božie. Formálna stránka sa dostala do úzadia. A predsa na tom, že šaty robia človeka, čosi je. Sama Biblia hovorí, že je to tak. Apoštol Pavel vo svojich listoch píše, aká móda má prevládať medzi kresťanmi. Vie, že nie všetko nám pasuje, preto nám radí: Majte svoj štýl. Buďte podľa neho poznateľní. Pavel nemyslí na šaty z látky. Keď spomína, čo nosiť nemáme a čo si obliecť, mieni tým vlastnosti. Tie by mali byť pre nás kresťanov čímsi tak charakteristickým, ako je typickým odev, štýl obliekania.
Predstavme si chlapíka, ktorý sa s námahou vyškriabe z postele. „Už nikdy viac alkohol!“ To je prvá myšlienka, ktorá mu napadne, po noci strávenej popíjaním.
Niekto iný si po hádke v rodine povie: „Už nikdy viac hnev!“
Zase ďalší po tom, čo k nemu ľudia stratili dôveru: „Už nikdy viac klamstvá!“
Sme krátko pred vstupom do pôstneho obdobia. V ňom si budeme pripomínať Božiu lásku k nám dosvedčenú utrpením Pána Ježiša Krista a Jeho obeťou za nás. Božie slovo z listu Kolosenským (3, 5 . 8 – 9) nás nabáda: Zložte všetko klamstvo, hnev, vášnivosť, rúhanie sa, mrzké reči, smilstvo, zlú žiadosť, lakomstvo. Odložme ich preč ako staré, obnosené rúcho. Vyzliekli sme starého človeka (rozumejme: nie pokročilého vekom, ale to, čo sa v našom žití protiví Bohu). V krste sme dostali nové rúcho. Obliekli si nového človeka. V Galatským 3, 27 Pavel píše: „Veď ktorí ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli.“ A v Kolosenským 3, 10: „Obliekli (ste si) nového (človeka), ktorý sa obnovuje ku pravému poznaniu podľa obrazu svojho Stvoriteľa.“
Pomyslíme si: Nie je to také ľahké. Len s námahou žijeme každý deň ako pokrstení – ako tí, ktorí patria Kristovi. Iba s námahou môžeme každý deň žiť z odpustenia.
No väčšmi ako na našu biedu a nedokonalosť hľaďme na to, čo pre nás vykonal a čo sľúbil náš Pán. Podľa Jeho slova (Rímskym 6, 3 – 4 . 11) náš starý život zostáva pochovaný v krste.
Božie odpustenie je viac ako šanca, že to tentoraz zvládneme lepšie. Božie odpustenie nám umožňuje nový život (por. Zacheus: Lukáš 19, 1 – 10). Je zakorenené v Ježišovi Kristovi a v Ňom nám ho nik nemôže vziať. V Ježišovi Kristovi sme oslobodení od zla. V Kristovi môžeme formovať svoj život. Božie slovo nám v tom pomáha. Vyzýva nás, aby sme „pretriedili svoj šatník“. Mnohé veci nám už nesedia. Niektoré nám ani nepasujú. Preč s nimi!
Pán Boh nám nastavuje zrkadlo. Keď sa doň pozrieme, vidíme nového človeka.
Každý deň sa obliekame, to jest nanovo sa rozhodujeme pre vernosť Bohu, pre život s Ním. Pán Boh sám nám podáva tie „kúsky odevu“, ktoré nám sedia, aby sme sa čím väčšmi podobali Jeho obrazu – čím viac odzrkadľovali Božiu lásku, múdrosť, Pánov charakter. K Božím kúskom odevu patrí srdečné milosrdenstvo, dobrotivosť, pokora, krotkosť, trpezlivosť (Kolosenským 3, 12).
Dobrotivosť je schopnosť dávať – nie so zaťatými zubami, ale zo srdca.
Ak zostaneme pri biblickom obraze charakterových vlastností ako kusov odevu, tak k tomu, čo patrí k štýlu kresťana, čo si máme „obliekať“, prináleží aj pokora, milosrdenstvo a trpezlivosť.
Pokora značí vidieť veci také aké sú, nepreceňovať seba samého, rozpoznať hranice našich ľudských možností. Moc smrti nás učí pokore, tomu, že tu nie sme navždy.
Milosrdenstvo znamená vziať si k srdcu starosti svojho blížneho, byť ochotný pomôcť mu v problémoch a podporiť ho v tom, čo prežíva.
Trpezlivosť znamená nepovedať prirýchlo: Toto je na mňa priveľa. Trpezlivý je, kto vydrží, unesie aj značnú záťaž.
Dobrotivosť, pokora, milosrdenstvo a trpezlivosť – to je príznačný kresťanský „odev“, to je štýl, ktorý nás má charakterizovať.
Obliecť si toto: dobrotivosť, trpezlivosť, pokoru, milosrdenstvo – k tomu je potrebná podstata. Ona je v tom, že sme vyvolení Boží, svätí – pre Pána Boha oddelení a Bohom milovaní (Kolosenským 3, 12). Blížiace pôstne obdobie nám nanovo pripomína, že sme milovaní Bohom, že Kristus položil život aj za moje – tvoje hriechy a že Pán chce v nás a cez náš život niečo dobrého konať.
Sme vyzvaní opustiť starý život. Opúšťame ho plní očakávania. Každé ráno tkp. vychádzame z „prezliekacej kabínky“ a sme zvedaví, ako nám padnú Bohom darované nové „kúsky odevu“. Vskutku, v pozadí nie je nejaký módny dizajnér ale samotný Stvoriteľ. On nás formuje na svoj obraz. Podáva nám tie „kúsky odevu“, ktoré nám dobre padnú, aby sme boli čím väčšmi na Jeho obraz – čím viac odzrkadľovali Božiu lásku, Božiu múdrosť, Boží charakter.
Apoštol Pavel (Galatským 3, 27) píše: Ktorí sme boli pokrstení v Krista, Krista sme si obliekli. Je to možné poslušnou vierou. Pán Ježiš Kristus je odevom do každého počasia, odevom, ktorý zabráni duchovnému podchladeniu, ktoré nás ohrozuje pri životných stratách a problémoch. Kristus je „ochranný plášť“ z Božej krajčírskej dielne. On jediný má moc zachovať našu vieru pred duchovným podchladením – pravda, ak neodmietneme „módu“, ktorú nám odporúča.
Vo svete sa móda mení, no čo sa týka módy kresťanov, je priam nebezpečné meniť štýl. – Odkladať Toho, v meno ktorého sme boli pokrstení. Denne si obliekajme Krista – Jeho charakter, Ježišovu lásku. Ako? Tak, že sa budeme otvárať Božiemu slovu, cez ktoré sa nám Pán Ježiš prihovára. V ňom sa dozvedáme o Božom charaktere aj o Ježišovej láske. Krista si obliekajme tak, že sa s Ním budete zhovárať v modlitbe, že nebudeme zanedbávať spoločenstvo cirkvi, že si cirkvi nájdeme miesto, kde môžeme slúžiť ďalším. Do pôstneho obdobia poďme v novom odeve, ktorý nám daroval Kristus. Amen.
S použitím myšlienok Benjamina Rehra (FB 2026) a ďalších prameňov:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
