Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (NK)
Marek 3, 31 – 35: „31 Tu prišla Jeho matka a Jeho bratia; zostali vonku a poslali po Neho. 32 Zástup, ktorý sedel okolo Neho, Mu povedal: Ajhľa, Tvoja matka a bratia i sestry sú vonku a hľadajú Ťa. 33 A On im odpovedal: Kto je moja matka a moji bratia? 34 A poobzerajúc sa po tých, čo sedeli okolo Neho, povedal: Ajhľa, moja matka a moji bratia! 35 Lebo kto činí vôľu Božiu, ten mi je bratom aj sestrou aj matkou.“
Milí bratia a milé sestry!
Blízky – tak spravidla označujeme niekoho, kto patrí do nášho príbuzenstva, do najbližšej rodiny.
Naproti tomu blížny je každý človek.
Keď sa dostaneme do ťažkostí, je prirodzené, že pomoc hľadáme predovšetkým u našich najbližších – v rodine, u svojich blízkych príbuzných. A keď rodina volá, sme tu – či už potrebuje našu pomoc alebo sme pozvaní na rodinnú oslavu.
Z Písma počujeme, že keď rodina volá, Ježiš prekvapivo nepríde. Z domu, v ktorom práve bol, do ktorého sa k Nemu zhromaždil zástup, nepríde k svojej mame a bratom (por. Mt 13, 55 – 56), ktorí zostali vonku a poslali po Ježiša. Ten vysloví slová, ktoré môžu znieť až príkro: „Kto je moja matka a moji bratia? … Kto činí vôľu Božiu, ten mi je bratom aj sestrou aj matkou“ (Mk 3, 33 . 35).
Je Ježiš chladný či azda až nepriateľský voči rodine? – Nie je. Aby sme porozumeli, čo znamenajú Jeho slová: „Kto je moja matka a moji bratia? … Kto činí vôľu Božiu, ten mi je bratom aj sestrou aj matkou“, je potrebné všimnúť si ich kontext (Mk 3, 20 – 35).
Ježišova mama a bratia nemajú zlý úmysel. Robia si veľké starosti. Odhodlajú sa prísť z Nazareta do Kafarnaumu, lebo sa im donieslo, čo Ježiš robí. Namiesto, aby pokračoval v tesárskom remesle, ktorému sa vyučil u svojho pestúna Jozefa a ako tesár – stavebný remeselník staval domy, sa Ježiš stal potulným kazateľom. Zvestuje, že Ho poslal Boh, aby ľudí spasil, vykúpil. Uzdravuje ich a vyháňa z nich zlých duchov. Ježišovi príbuzní, z toho, čo o Ňom počuli, usúdia, že sa pomiatol. Mienia zakročiť a zobrať Ježiša domov. Jeho matke a bratom pripadá, „že postúpil z rozumu“ (Mk 3, 20 – 21), že je posadnutý Bohom.
Špeciálna odborná komisia teológov vyslaná za Ježišom z Jeruzalema je zas presvedčená, že Ježiš je posadnutý diablom. Zákonníci aj Ježišova rodina dospeli k rovnakej diagnóze: Ježiš nie je v poriadku.
Vedeckej komisii zákonníkov Ježiš ostro odpovie, že keby satan povstal proti sebe, nemôže obstáť (por. v. 26). Povedané inak, je to ako keby si niekto najal nájomného vraha a dal mu objednávku, aby tento vrah zlikvidovať samého seba a až potom si prišiel po odmenu… Alebo nedáva zmysel, aby silný majiteľ domu aj s ochrankou pomáhali nakladať korisť tomu, kto sa vlúpal do ich príbytku, (por. v. 27).
Ježišovi príbuzní vyčkávajú tkp. so zvieracou kazajkou v ruke, keďže si myslia, že Ježiš sa zbláznil. Chcú zasiahnuť. Zabrániť najhoršiemu. Zachrániť, čo sa ešte zachrániť dá. Hodlajú Ježiša ochrániť pred Ním samým, aby si – podľa nich vo svojom duševnom zmätku – neublížil. Nechávajú si Ho zavolať, no On nepríde. Naopak, o „tých, čo sedeli okolo Neho, povie: Ajhľa, moja matka a moji bratia!“ (V. 34).
Boží Syn sa označí ako brat „tých, čo sedeli okolo Neho“. To nie je nadbytočná poznámka. Kontrastuje s tým, že Ježišova matka a bratia „sú vonku“ (v. 32). Sú inde. Ježiš sa pre nich stal cudzincom, Jeho zmýšľanie sa im, stalo cudzie.
Kresťanstvo rozhodne nie je sekta, ktorá sa snaží zmanipulovať ľudí a oddeliť ich od ich najbližších príbuzných.
V období ranej cirkvi sa však neraz stalo – a môže sa to stať aj dnes – že kto nasleduje Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa, môže sa stať cudzím pre vlastnú rodinu.
Keď som ako pred približne 40 rokmi ako gymnazista navštevoval v Košiciach stretnutia mládeže v tamojšom evanjelickom cirkevnom zbore, modlili sme sa na nich s jedným mladým bratom. Ten v dotazníku, ktorý ako vysokoškolský študent dostal, na otázku, či je vyrovnaný s náboženstvom napísal, že verí v Ježiša Krista. Jeho otec, ktorý mal vysoké postavenie vo veľkom podniku, mu v obave o kariéru pohrozil, že ho vyhodí z domu.
Sám Pán Ježiš zažíva rozkol so svojou pokrvnou rodinou, ktorému sa nedá vyhnúť, ak nechce poprieť sám seba a svoje poslanie. Konanie Božej vôle váži pre Ježiša viac, ako prianie Jeho blízkych príbuzných. Spriaznenosť Ducha je viac ako spriaznenosť krvi.
Možno aj niekoho z vás, alebo z ľudí, ktorých poznáte, bolí, že kvôli viere v Ježiša došlo k rozkolu s rodinou. Vtedy je dobré pamätať, že Ježiš pozná túto situáciu. A nezabudnúť, že krstom sme včlenení do novej rodiny. Boh nás prijal za svoje deti. Nie sme sami. Máme bratov a sestry v Kristovi.
Kľúčová otázka znie: Sme tí, ktorí sedia okolo Ježiša?
Alebo tí, ktorí sú vonku – ako diváci, nie nasledovníci?
Ježišova matka a bratia boli vonku: On im poslal odkaz: „Kto je moja matka a moji bratia? … Kto činí vôľu Božiu, ten mi je bratom aj sestrou aj matkou.“ Vraví: Dali ste si námahu prísť za mnou z Nazareta do Kafarnaumu, a pritom vám nestojím ani za to, aby ste si vypočuli, čo hovorím a na vlastné oči sa presvedčili, čo skutočne robím. Namiesto toho veríte tomu, že som sa pomiatol. Ak na tom trváte, potom, sú mi omnoho bližší ako pokrvní príbuzní tí, ktorí ma počúvajú a berú vážne, čo hovorím.
Na rodine záleží. Rozhodnutie veriť Ježišovi, Jeho slovám, nasledovať Ho, resp. Božie kráľovstvo je dôležitejšie ako rodinné väzby. Nepohŕda matkou, ani bratmi a sestrami, uprednostňuje však nebeského Otca.
Zopakujem kľúčovú otázku:
Sme tí, ktorí sedia okolo Ježiša? Alebo tí, ktorí sú vonku?
Ak sme vonku, smieme vstúpiť dnu – veriť Ježišovi, ktorý z lásky k nám obetoval za nás seba samého. Veriť Jeho slovám. Vstúpiť dnu, do kruhu, ktorý je omnoho širší a siaha oveľa hlbšie, ako vzácny rodinný kruh. Pán Ježiš sľubuje: „Kto činí vôľu Božiu, ten mi je bratom aj sestrou aj matkou.“
Nik z tých, ktorí sedia v kruhu okolo Ježiša, nie je pre Ježiša „Otec“. Toto miesto zostáva vyhradené pre Boha, Otca v nebesiach. Amen.
S použitím myšlienok teológov: Jiří Mrázek, Nico ter Linden, Ľudovít Fazekaš, Christian Rehr (FB 2025):
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
Modlitba: Pane Ježiši, Ty nie si nepriateľský voči rodine. Nevyzdvihol si z platnosti prikázanie: Cti si otca i matku, ani prikázanie vernosti manželke/manželovi. Pýtaš sa nás, či sme pri Tebe – vôkol Teba – Tvojho slova, alebo von. Obetoval si za nás seba samého, celý svoj čistý život. Nechceš od nás nič menej ako celé naše srdce. Nepohŕdaš matkou, ani súrodencami, uprednostňuješ však nebeského Otca. Očakávaš, že Jemu podriadime svoju pokrvnú rodinu. Keď sa Ty, Kriste, postavíš medzi členov rodiny, nerozdelíš ich, ale spojíš. Ďakujeme, že si sa stal naším bratom, že si nám umožnil stať sa Božími deťmi. Prosíme, zachovaj nás v spoločenstve s Tebou a Tvojou cirkvou. Daruj ho aj tým, ktorí zatiaľ v Teba neuverili. Používaj nás vo svojej misii. Amen.
