Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (Lamač)
Lukáš 18, 27: „Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.“
Milí bratia a milé sestry!
V Teutoburgskom lese v Nemecku (kraj Východné Vestfálsko-Lippe) sa nachádzajú pozoruhodné skaliská. Ako monumenty sa náhle týčia pred turistami prechádzajúcimi krajinou. Tieto skalné bralá prekvapia návštevníkov svojou krásou, aj Wackelsteinom – netypickým kameňom na jednej z mohutných skál. Kameň na nej leží totiž tak šikmo, ako zle nasadená baretka. Pri pohľade naň má človek dojem, že kameň sa každú chvíľu zrúti. V skutočnosti tam takto leží stáročia. Na prvý pohľad sa poloha kameňa javí ako neudržateľná. Zdá, sa, že je nemožné, aby tam zostal čo len chvíľu. On tam však navzdory tomuto dojmu drží. Presnejšie: je držaný. K tomuto zdanlivo vratkému kameňu totiž patrí aj skalné bralo, na ktorom spomínaný kameň leží.
Spomínaný kameň sa návštevníkom ako by prihováral. Sťaby symbolizoval skutočnosť, že je možné všeličo ustáť, znášať, zniesť, vydržať, hoci sa to na prvý pohľad javí byť nemožné.
Niekedy máme pocit, že tú, ktorú situáciu už nezvládneme, že – ako onen kameň – sa o chvíľku zrútime kamsi do priepasti, no potom predsa dostaneme silu a neskĺzneme nadol.
Lebo: „Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.“ Dvadsiaty siedmy verš z 18. kapitoly Lukášovho evanjelia nás povzbudzuje, aby sme v živote viery počítali aj s tým, čo je podľa našej ľudskej mienky nemožné. Pán Ježiš vraví: „Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.“ Sľubuje nám, že Boh bude s nami. On je silou, ktorá nás nesie. Božou láskou budeme nesení aj roku, ktorý je pred nami, obsah dní ktorého nepoznáme.
„Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.“ – To nie je čarovná formulka, ktorú smieme používať zakaždým, keď odmietame prijať naše ľudské limity. Ak v Biblii čítame: „Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha“ , neznamená to, že keď sme neplavci, môžeme skočiť do hlbokej vody, a všetko bude fajn – Nebude! Výrok: „Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha“ nie je izolovanou výpoveďou bez kontextu.
Slová: „Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha“, pôvodne vyslovil Pán Ježiš pri stretnutí istým mužom. Tento chlapík (Mt 19, 20) bol mladý, ale aj úspešný a majetný (L 18, 23). Zastával popredné miesto vo svojej komunite (L 18, 18). Bol aj morálny – zachovával Božie prikázania a usiloval sa o večný život (L 18, 18.20 – 21). Priam ideál človeka, akých by sme v cirkvi potrebovali! Jeho cieľom nebolo nič menšie, ako večný život. A predsa, vnútorne bol presvedčený, že mu ešte čosi chýba. Pán Ježiš presne vedel, kde je jeho problém. Pre tohto človeka mal poklad v nebi nižšiu cenu, ako jeho majetok na zemi. My mu rozumieme, veď aj v súčasnosti nič nemať znamená v očiach sveta nebyť nikým.
Práve z dôvodu, že srdce toho muža priľnulo k bohatstvu, mu Ježiš kázal zriecť sa majetku. To, na čom človek visí, sa mu totiž ľahko stane modlou, ktorá spôsobí, že Pán Boh mu bude cudzím.
Ježišov dôraz nie je na slovách: „Predaj všetko, čo máš“, ale na: „Príď a nasleduj ma“ (L 18, 22). Nasledovať Ježiša nemusí zakaždým znamenať bezpodmienečne sa zriecť všetkého, čo máme. Ide o to, kde je náš poklad (por. Mt 6, 21). Ak bude Boh na prvom mieste, potom bude aj to ďalšie na svojom mieste. Na čo sa spoliehaš – „na čo zavesíš svoje srdce, to je tvoj Boh“ (Martin Luther).
Otázkou nie je, či sme majetní viac, menej alebo vôbec. Otázkou je, na čo sa spoliehame? Možno, že majetným a tým ktorí sú zvyknutí, že si môžu dovoliť kúpiť všetko, sa spolieha na Boha ťažšie. Táto pasáž z Biblie nie je protestom voči majetku či súkromnému vlastníctvu. Ježiš sa pýta, na čo sa spoliehame? Koľkí ľudia sa aj v súčasnosti v otázkach večnosti spolieha na seba. – Na vlastnú slušnosť, morálnosť cirkevnú príslušnosť a obetavosť. Na to, že ako mládenec od mladosti žili podľa Božích princípov.
Iste, zachovávať Božie pravidlá, byť slušným, morálnym, obetavým, patriť k cirkvi – sú cenné hodnoty. Nezriekajme sa ich. Ak však Pán Ježiš na otázku: „Kto teda môže byť spasený?“, odpovedá: „Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha“, jasne naznačuje, že do neba nevedie nijaká z ciest, ktoré obchádzajú Božiu lásku. To platí o bohatých (L 19, 1 – 10), a práve tak aj o nemajetných (L 18, 35 – 43). Spása nie je bonusom za majetkový úspech, ani zadosťučinením za nemajetnosť. Môže nám byť Bohom iba darovaná. Získať ju vlastným úsilím, je nemožné ako pre solventných, tak aj pre tých, ktorí ekonomicky nevynikajú. „Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.“ Nijaký človek sa do neba neprederie, neprestrčí. Ten, kto koná, kto nám otvára nebo, je Boh, Jeho Syn, Ježiš Kristus. Je to len Jeho milosť, keď darom, z lásky dostaneme večný život. – Keď sa to, čo je ľuďom nemožné, stane možným. Budovať v otázke spásy, večného života na sebe, na vlastnej slušnosti, morálnosti, cirkevnej príslušnosti, horlivosti, spravodlivosti či sebestačnosti, je sebaklam. Príbeh bohatého mládenca ukazuje, že aj vážne pokusy ísť cestou nezávislosti na Kristovi, nevedú do cieľa. Do večného života nevedie žiadna z ciest, ktoré obchádzajú Božiu lásku, nijaká z ciest, kde je Boh iba druho-, treťoradou hodnotou… Nebo sa nedá ani kúpiť, ani vydrieť vlastným úsilím. Môžeme ho však vďačne prijať ako nezaslúžený dar Božej lásky. Večný život v Božej blízkosti je darom Spasiteľa Ježiša Krista. On nám svojou smrťou a vzkriesením otvoril nebo.
Podľa ľudí je to nemožné. Pre niektorých príliš jednoduché, pre iných priveľmi komplikované. Avšak „čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.“ Nebo neotvára naša zbožnosť, ani naše zásluhy, ale Kristus, ktorý vzal na seba naše hriechy, aj hriech našich pokusov obchádzať Božiu lásku, odsúvať Boha z prvého miesta v hodnotovom rebríčku.
Sme držaní Tým, kto nás stvoril i vykúpil. Navzdory všetkým zákonom o prežití silnejších, Boh drží tých, ktorí sa Ho nezriekajú. Hoci sa zdá, že sa sklátia, Pán ich podrží ako skalné bralo drží už spomenutý vratký kameň. Pán podrží každého, kto túži patriť Ježišovi. Kristus je pevnou – stabilnou skalou aj v najneistejších časoch. Amen.
(V pravej časti obrázka je skala, vľavo na ktorej sa nachádza Wackelstein.)
S použitím myšlienok Norberta Stahla a ďalších prameňov:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
