Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (NK)
Kolosenským 3, 16 – 17: „Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohato; vo všetkej múdrosti učte a napomínajte sa žalmami, hymnami, duchovnými piesňami a vďačne spievajte v srdciach Bohu! A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša; a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho.“
Milí bratia, milé sestry!
Prečo spievame na Službách Božích? – O tom by sa dalo dlho uvažovať a hovoriť. Každopádne piesne sú viac ako len bodmi poriadku Služieb Božích. Sú spoločným vyznávaním našej viery a spoločnou oslavou nášho Pána. Preto je dôležitá nielen ich melódia, ale aj text, ktorý má byť v súzvuku s posolstvom Biblie. Výbornou pomôckou pre spoločný spev sú biblické žalmy. V Ev. spevníku máme viacero piesní inšpirovaných práve žalmami, napr. č. 241 (zložená na Žalm 139), 334 (Ž 130), 333 (Ž 51), 360 (Ž 98), 488 (Ž 91), 512 (Ž 23), 605 (Ž 95).
Pri speve nejde len o dojímavú či rytmicky podmanivú hudbu. Kresťanské piesne chcú posilniť našu vieru. Spevom oslavujeme Boha – modlíme sa, ale aj zvestujeme evanjelium – radostnú zvesť. Piesne zložené v duchu zvesti Písma smerujú náš pohľad na to, čo Pán Boh pre nás vykonal. Pripomínajú nám, za čo vďačíme Pánovi Ježišovi Kristovi. Už v ranej cirkvi to veriacim kládol na srdce apoštol Pavel, keď napísal: „Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohato; vo všetkej múdrosti učte a napomínajte sa žalmami, hymnami, duchovnými piesňami.“
Povedané inak: dajme Ježišovým slovám veľa priestoru vo svojom živote. Nie len tým, že si na stenu bytu zavesíme niektorý biblický výrok. Kristovo slovo má prebývať bohato našom v srdci, v spôsobe života a organizácii času. Ak platí: „Povedzte mi, ako a s kým žijete, a ja vám poviem, kto ste“ – týka sa to aj významu, ktorý má Ježiš, viera a Kristovo slovo v našom každodennom živote a v zmýšľaní.
Ak má cirkev žiť ako skutočné Kristovo telo, nie je to možné inak, než že v nej bude bohato prebývať Božie slovo. A to vo všetkej múdrosti, t. j. s pochopením dosahu a zmyslu Božieho plánu spásy uskutočneného v Kristovi.
Život s Kristovým slovom nie je súkromnou záležitosťou. Súvisí so začlenením do spoločenstva veriacich. Slovo Kristovo nás nevolá k izolovanosti, k nezáujmu o druhých. Naopak, začleňuje nás do spoločenstva veriacich. V spoločenstve cirkvi, v rozmanitosti jej života – na miestnej i celosvetovej úrovni – sa navzájom učíme. Zdieľame to, ako Kristus medzi nami koná. Hoci si to nie vždy uvedomujeme, potrebujeme sa navzájom. Sme odkázaní jeden na druhého. Nikto nemôže dosiahnuť cieľ sám. Usmerňujeme, napomíname sa, pripomíname si, čo nám bolo z Božej milosti dané a aké dôsledky z toho plynú pre náš život. Schopnosť vzájomne sa napomínať, je meradlom duchovnej zrelosti zboru. „Napomínajte sa žalmami, hymnami, duchovnými piesňami a vďačne spievajte v srdciach Bohu.“
Pri hudbe a piesňach sa ľudia obvykle zabávajú a odreagujú, Biblia nám ukazuje iný rozmer: žalmami, duchovnými piesňami sa môžeme a máme vo všetkej múdrosti učiť, napomínať. Napomínanie sa je v jazyku Biblie je zároveň povzbudzovaním. Ja i ty, milý brat, milá sestra, máme byť pre ďalších pomocou navzájom sa povzbudzovať, aby sme zostali blízko Boha. Ako Ježišovi nasledovníci môžeme a mali by sme mať úžitok jeden z druhého, aby sa naša viera, aj viera ďalších, stávala hlbšou a silnejšou.
Pozor, nejde v prvom rade o nevyžiadané napomínanie, ale oveľa viac o praktizovanie vďačnosti a radosti: „Napomínajte sa žalmami, hymnami, duchovnými piesňami a vďačne spievajte v srdciach Bohu.“ Áno, k radosti a vďačnosti má viesť vzájomné povzbudzovanie!
Pomáhajú nám v tom biblické žalmy. Je v nich toľko bohatstva, ktoré treba objaviť! Piesne oslavy Boha v starých i nových hudobných formách sú vyjadrením radosti z Boha. Používajme ich. Duchovné piesne sú piesne vnuknuté, inšpirované Božím Duchom. Tam, kde pôsobí Boží Duch, vyrastá úprimná prekypujúca vďačnosť za všetko, čo nám Boh daroval v Ježišovi Kristovi. Táto vďačnosť sa prejavuje aj spevom a oslavou Boha.
Vplyvom Božieho Ducha sú stále oslovujúce staré piesne (napr. ES 263, 484 a i.) a vznikajú nové piesne chvály.
Písmo upozorňuje, že dôležitejšie ako hlasivky spevákov či zvuk hudobných nástrojov je postoj srdca. „Vďačne spievajte v srdciach Bohu!“ Cieľom je vďačné srdce. Vďačnosť je oddanosť Kristovi. Čím viac bude Kristus – Kristovo slovo prebývať v našom srdci – a duchovné piesne tomu pomáhajú – tým väčšmi bude naše srdce naplnené vďačnosťou. Potom sa nebudeme musieť namáhať, aby sme boli vďační, ale vďačnosť sa čoraz viac stane spôsobom života, a to aj v komplikovaných časoch. Vďačnosť ako spôsob života – to je výsledkom, keď v nás bohato prebýva slovo Kristovo. Keď Ježišove slová majú zásadný priestor v našom živote.
Keď sa apoštol spomína učenie sa a napomínanie (povzbudzovanie) žalmami, hymnami, duchovnými piesňami, môžeme pod tým myslieť Služby Božie. Na nich – v bohoslužobnom zhromaždení – získavame silu k tomu, aby sme všetko, čo konáme a hovoríme, činili čo najpodobnejšie tomu, ako by to na našom mieste konal Pán Ježiš Kristus. To je „pieseň“ vďaky, ktorou oslávime Boha – bez ohľadu, či máme alebo nemáme hudobný sluch a dar spevu. Amen.
S použitím myšlienok Hansa Wolfa Baumanna (FB 2022); Axela Nehlsena; Dr. Josefa B. Součka (Výklad epištoly Kolosenským, Kalich, Praha 1947 a NKD 1961):
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
