Kázeň z evanjelických večerných Služieb Božích v Bratislave (NK)
Kazateľ 11, 4 – 6: „4 Kto pozoruje vietor, nebude nikdy siať, a ten, kto hľadí na oblaky, nebude žať. 5 Ako nevieš, aká je cesta vetra, ako sa tvoria kosti v lone tehotnej, práve tak nepoznáš dielo Boha, ktorý to všetko robí. 6 Zrána sej svoje semeno, večer nech ti ruka neodpočíva, lebo nevieš, ktorá vec sa vydarí, táto a či tamtá, alebo či oboje bude dobré.“
Milí bratia a milé sestry!
Autorstvo biblickej knihy Kazateľ sa pripisuje múdremu kráľovi Šalamúnovi. Nemusíme mať takú múdrosť, ako Šalamún, aby sme vedeli, čo sa stane, keď niečo pustíme z ruky. Pravdaže, spadne to na zem. Je to samozrejmé. Udeje sa tak vždy, a nikomu nenapadne za to ďakovať Pánu Bohu. Pritom by to nebolo vôbec zlé, lebo prírodný zákon o zemskej príťažlivosti vymyslel Pán Boh výborne. Je dobré, že všetko padá na zem. Môžeme si len predstavovať, ako by to bolo a čo by sa dialo, keby všetko padalo nahor – ako farebný balónik, šnúru ktorého dieťa omylom pustí!
V živote je však veľa vecí, ktoré nie sú také jasné a samozrejmé ako fyzikálny zákon pádu, zemskej príťažlivosti. Napríklad počasie: nevieme presne, aké bude. Hoci máme vzdelaných a skúsených meteorológov, stáva sa, že predpoveď počasia nevyjde. A aké počasie bude o mesiac či o rok, to nevie ani ten najmúdrejší meteorológ. Aké bude počasie, to vie Pán Boh. Nevieme Mu tkp. nahliadnuť do kariet, nieto ešte, aby sme dokázali rozkazovať vetru a dažďu.
Z Biblie sme počuli, že Pán Boh dal najavo múdremu kráľovi Šalamúnovi, že nik nevie, ktorou cestou sa vietor vydá, aké bude počasie. Podobne pred narodením bábätka nik nevie, ako presne bude dieťatko vyzerať. Šalamún napísal: „5 Ako nevieš, aká je cesta vetra, ako sa tvoria kosti v lone tehotnej, práve tak nepoznáš dielo Boha, ktorý to všetko robí.“ Nie, Pán Boh nám nedovolí nahliadnuť do svojich kariet. Niektorí ľudia to považujú za nešťastie, lebo od Boha očakávajú vždy len to najhoršie. Keby bol roľník taký pesimistický, ťažko by našiel vhodný deň na siatie, lebo by vždy myslel: Pravdepodobne bude fúkať vietor a vietor mi odfúkne všetky moje semená. Ani na žatvu nikdy nenájde správny termín, lebo s obavami hľadí na mraky a myslí si: Určite čoskoro bude pršať a celá úroda mi doslova spadne do vody. Šalamún napísal: „4 Kto pozoruje vietor, nebude nikdy siať, a ten, kto hľadí na oblaky, nebude žať.“ Takýto postoj nie je múdry. Omnoho lepšie je nešpekulovať nad tým, čo všetko sa môže pokaziť, ale s dôverou v Boha konať svoju prácu a nechať na Pánu Bohu, čo z toho bude. Preto Šalamún dal radu: 6 Zrána sej svoje semeno, večer nech ti ruka neodpočíva, lebo nevieš, ktorá vec sa vydarí, táto a či tamtá, alebo či oboje bude dobré.“
Kto má záhradu, alebo sa živí ako farmár, nech dôverou v Boha usilovne pracuje a nenechá sa znepokojovať tým, že nie vždy všetko dobre dopadne. Zistí, že veľmi často to dopadne dobre. Kvôli tomu, že má šťastie? Nie, má Boha! Pán Boh je s ľuďmi pracujúcimi v poľnohospodárstve a má dobré úmysly so všetkými ľuďmi, preto farmárom veľmi často umožňuje zbierať dobré plody. Spoločne sa z toho môžeme tešiť a aj poďakovať Bohu, ktorému za to vďačíme. To nám pripomína sviatok Poďakovania za úrody.
To spomenuté však neplatí iba pre úrodu v záhrade a na poli. Platí to pre každý druh úrody, ktorú chceme v živote dosiahnuť. Napríklad žiak chce dosiahnuť dobré známky. Kto je žiakom, študentom, nech sa usilovne učí, s dôverou v Boha sa pripravuje na písomné práce a nenechá sa znepokojovať tým, že test môže niekedy dopadnúť aj zle. Zistí, že veľmi často dostáva dobré známky. Pritom nielen jednotky sú dobré známky. Aj trojka je „dobrá“ známka. A štvorka – „dostatočná“ známka je stále dostatočná. Žiak, ktorý sa snaží, zriedka dostane päťku. Kvôli tomu, že má šťastie? Nie, má Boha! On má i so žiakmi, študentami a so všetkými ľuďmi dobré úmysly, preto im veľmi často umožňuje žať dobré ovocie. Môžu sa z toho tešiť. A tiež poďakovať Pánu Bohu tomu, ktorému za to vďačia.
Ďalšou oblasťou, ktorú nemôžeme presne predvídať a ovplyvňovať, je náš vzťah k ostatným ľuďom. Napr. máme nových susedov a od začiatku by ste s nimi chceli mať priateľský vzťah. Aj tu by sme mali k veci pristupovať s dôverou a radosťou a vynaložiť na to určité úsilie. Nových susedov priateľsky privítame, možno im na privítanie darujeme malý darček, alebo ich pozveme na návštevu. Je veľká šanca, že noví susedia našu priateľskosť opätujú a vytvorí sa medzi nami kladný vzťah. Máme šťastie? Nie, máme Boha! On má s nami a so všetkými ľuďmi dobré úmysly. Preto nám často umožňuje žať dobré ovocie. Môžeme sa z toho tešiť. A aj poďakovať Bohu, ktorému za to vďačíme.
Mohli by sme uviesť ešte veľa ďalších príkladov. V mnohých oblastiach nie je dobrý výsledok – dobrá úroda, samozrejmosťou. Nedá sa ani vynútiť, a predsa nám Pán Boh veľmi často dáva takéto dary. Má s nami a so všetkými ľuďmi dobré úmysly, prekvapivo aj so zlými ľuďmi, od ktorých sa my, často sklamaní, odvraciame. Práve od Boha sa môžeme učiť, ako prejavovať lásku bez ohľadu na osobu a konať dobro aj tým, ktorí nás opakovane sklamali. My sme Pána Boha sklamali nespočetne veľakrát, a On nás predsa neustále miluje. Pán Ježiš povedal: „Milujte svojich nepriateľov!“
V súčasnosti sa nezriedka stáva, že si ľudia namýšľajú, že všetko majú vo svojich rukách. Nazdávajú sa, že keď budú konať správne, môžu vo svojom živote dosiahnuť všetko, čo si želajú, a to bez ohľadu na Boha. Podnikatelia sú neraz presvedčení, že vďaka svojej šikovnosti a výkonnosti dosiahnu úspech. Politici sa domnievajú, že záleží len na nich, či sa krajine darí alebo nie. My však vieme, že Boh Stvoriteľ, ktorý ovplyvňuje počasie, rozhoduje aj o mnohých iných veciach. A keď na Neho zabúdame, keď sme pyšní a neďakujeme Mu za dobrú úrodu a veľa ďalších dobrých darov, potom nám niekedy pripomenie, kto je skutočným Pánom. Napr. sa stane, že niečo nechá zlyhať, že zažijeme neúspechy, mizernú úrodu, pokazenú písomku alebo sklamanie z ľudí. Občas potrebujeme takéto zalomcovanie, aby sme sa naučili správne ďakovať. Ak by nám všetko dobré padalo do lona – ako padajú nadol veci kvôli zákonu zemskej príťažlivosti – brali by sme to ako samozrejmosť a zabúdali by sme ďakovali Bohu – Darcovi všetkých dobrých darov.
Jeden dobrý Boží dar je však zaručený. Pán Boh nám ho sľúbil svojimi slávnymi zasľúbeniami. Týmto darom je to záchrana skrze Ježiša Krista – večný život v Božej blízkosti. Pán sľúbil: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený“ (Marek 16, 16). Na to sa môžeme stopercentne spoľahnúť. A preto by sme Mu mali za túto večnú úrodu ďakovať najviac. Môžeme tak urobiť aj dnes prijímaním Večere Pánovej. Ona jej aj vzdávaním vďaka – eucharistiou. Ďakujme Pánovi za večný život. Veď pre všetkých, ktorí srdcom – telom i dušou – patria Ježišovi Kristovi, je večný život rovnako istý, ako je isté, že ťažký predmet pustený z ruky padá nadol. Amen.
Použitím myšlienok M. Kriesera:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
Modlitba: Všemohúci Bože, milosrdný Otče, znova si nás po celý rok, deň čo deň, obdarovával darmi, naším každodenným chlebom.
Ďakujeme Ti za Tvoju dobrotu, ďakujeme Ti za Tvoju stvoriteľskú moc, ďakujeme Ti za Tvoje dary, bez ktorých nemôžeme žiť.
Ďakujeme Ti za všetko, čo potrebujeme, aby sme mohli vypestovať a zozbierať úrodu: za osivo a hnojivo, za ľudí a stroje, za vedu a lásku.
Ďakujeme Ti za Ježiša Krista a za moc viery, ktorá z Neho vychádza.
Ďakujeme Ti za radostné srdce a pevnú dôveru v Teba, s ktorou dnes opäť stojíme pred Tebou.
Prosíme Ťa o všetkých ľudí, ktorí vo svete trpia hladom: pomôž nám nepreviňovať sa na ich utrpení, ale daj nám ochotu pomáhať im.
Prosíme Ťa o všetkých, ktorí nemajú vieru a nevedia, prečo by Ti mali ďakovať: otvor im oči a srdcia, aby Ťa spoznali, a nás zachovaj pred nevierou a nevďačnosťou.
Zverujeme Ti všetkých ľudí, ktorých milujeme alebo za ktorých sme zodpovední:
(v tichej modlitbe vyslovíme pred Bohom ich mená:)…
Prijmi ich aj nás pod svoju otcovskú ochranu, zachovaj nás v kresťanskej cirkvi a daj nám vidieť Tvoju zasľúbenú slávu. Amen.
Zdroj: Gebete für die Gemeinde (zost. Fridolf Heydenreich, Berlín, 1981)
