Kázeň z evanjelických večerných Služieb Božích v Bratislave (NK)
Matúš 9, 9 – 13: „Keď Ježiš odchádzal odtiaľ, videl človeka menom Matúš sedieť na colnici, a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho. Potom sedel v jeho dome za stolom, a ajhľa, prišli mnohí colníci a hriešnici, stolovali s Ježišom a s Jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, povedali Jeho učeníkom: Prečo váš majster je s colníkmi a hriešnikmi? Ježiš to počul a odpovedal: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí. Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť; lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“
Milí bratia a milé sestry!
Včera (21. 9.) bolo v kalendári meno Matúš. Matúš je aj jednou z postáv Novej zmluvy. Jeho meno (z hebrejčiny: „Boží dar“), nachádzame v zoznamoch Ježišových dvanástich učeníkov (Mt 10, 3; Mk 3, 18; L 6, 13; Sk 1, 13). V niektorých textoch Sv. písma býva označovaný ako Lévi, syn Alfeov (Mk 2, 14 – 15; L 5, 27 – 29).
Matúš pracoval ako colník – mýtnik – vyberač poplatkov. Pôsobil pravdepodobne v meste Kafarnaum, ležiacom v Galilei – v severnej časti Ježišovej pozemskej vlasti. Byť colníkom vtedy znamenalo pre finančný zisk – kvôli peniazom kolaborovať s nepriateľskou mocou. Rímski okupanti mohli stanoviť dane ako sa im zachcelo. Domáce obyvateľstvo ich preto nenávidelo. Colníci (publikáni) patria do zlej spoločnosti. Evanjeliá opakovane spomínajú spolu s (notorickými) hriešnikmi (Mt 9, 10; L 15, 1; L 19, 2.7). Peniaze, ktoré colníci spravovali (Matúš bol jedným z nich), pokladali Židia za nečisté, keďže pochádzali od utláčateľov Božieho ľudu. Od colníkov bolo zakázané prijímať príspevky pre pokladňu chudobných, nemali prístup k čestným funkciám (napr. zvolených sudcov). Hoci colníci boli finančne a hmotne dobre zabezpečení, kvôli spolupráci s Rimanmi nimi ľudia opovrhovali. Veď colníci vyberali viac ako mali, obohacovali sa na úkor pocestných. Takí, ako Matúš, boli spoločensky znemožnení, izolovaní, odkázaní na to, aby sa stýkali len s rovnakými ľuďmi ako oni sami.
Pán Ježiš však zo spoločenstva so sebou nevylučuje nikoho. Nevyhýba sa hriešnikom. Jeho výzva k nasledovaniu bola pre Matúša zároveň aj vyslobodením. Už nemusel sedieť v colnej búdke medzi účtovnými knihami ako pavúk v strede svojej pavučiny.
Prečo si niekto vyberie povolanie, ktoré ho vedie do spoločenskej izolácie? Možno, že keď si Matúš zažiadal o uprázdnené miesto colníka, už nemal čo stratiť. Zrejme si prestal rozumieť s ľuďmi. Rozhodol sa spraviť z núdze cnosť a na svojej osamelosti ešte zarobiť.
Čo si Matúš myslel o Ježišovi, nevieme. Hoci sa zdá, že všetko sa odohralo v jedinom momente, pri Matúšovom obrátení mohlo ísť o dlhší proces. Obrátenie je ako pretrhnutie sa hrádze. Muselo sa tam nazhromaždiť veľa nepokoja, mnoho túžby po zmene. Ježiš prelamuje onú hrádzu, keď Matúšovi hovorí: „Nasleduj ma!“
Ježišova výzva prichádza pre Matúša ako unikátna a zrejme neopakovateľná možnosť. Každopádne Matúš jej porozumie a uchopí ju.
Pán Ježiš sa natoľko nehľadel na to, čo Matúš robí alebo nerobí. Videl jeho vnútro: nepokoj, prázdnotu za všetkým tým bohatstvom. Videl aj jeho strach, ktorý Matúšovi bránil urobiť si odstup od toho, ako žil. Ježiš povolal Matúša, aby sa stal Jeho nasledovníkom. Vytrhol – vyslobodil ho z doterajšieho behu života.
Matúš vstal a nasledoval Ježiša (Mt 9, 9). V duchovnom zmysle vstal z mŕtvych. A také znovuzrodenie treba osláviť.
Prvým činom nasledovania Krista je hostina, ktorú Matúš usporiada vo svojom dome (v. 10). Podobne pohostil Ježiša aj Zacheus (L 19, 1nn). Tieto hostiny sú sťaby krátke vstupy Božieho kráľovstva to nášho sveta.
„Keď to videli farizeji, povedali Jeho učeníkom: Prečo váš majster je s colníkmi a hriešnikmi?“ (V. 11) Farizeji nereagujú na obrátenie colníka Matúša, ale na situáciu, keď príležitosť hostiny v jeho dome využilo viacerí ďalší colníci a im podobní, ktorých by nikto slušný a zbožný na svoju hostinu nepustil, no v colníkovom dome našli miesto.
Nám slovo farizej znie negatívne (v zmysle pokrytec). V Ježišovej dobe to však tak nebolo. Farizeji boli ľuďmi vážení. Vznikli ako zbožné laické hnutie, ktoré sa odmietalo prispôsobiť vnucovanému prenikaniu pohanského gréckeho vplyvu (helenizmu) do židovstva. Ich prezývka (perrišajá – oddelení) sa pôvodne vzťahovala na ich spomenutý helenizmus odmietavý politicko-náboženský postoj. Otázkou: „Prečo váš majster je s colníkmi a hriešnikmi?“ vyjadrujú pobúrenie nad okázalým porušením hranice medzi spravodlivými a nespravodlivými. Veď jesť s niekým, značilo priateliť – bratať sa s ním. Bratať sa s kolaborantmi? S prisluhovačmi okupantom? – To bolo pre farizejov nemysliteľné. Colníci z radov farizejov boli okamžite vylúčení.
„Ježiš … odpovedal: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí. Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť; lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ (V. 12 – 13) Znie to provokatívne, ako keby Ježiš tvrdil: Slušní ľudia do mojej cirkvi nepatria. Zmysel Pánových slov je však v tom, že Božie kráľovstvo, ktoré s Ježišom vstúpilo do sveta, je otvorené pre všetkých, ktorým sa Ježiš Kristus stal Pánom pánov a Kráľom kráľov. Evanjelium podľa Matúša svedčí o Božom milosrdenstve (por. podobenstvo o sluhovi, ktorému pán odpustil obrovskú dlžobu: Mt 18, 13 – 35). Je to milosrdenstvo, ktoré sa otvára všetkým (por. podobenstvo o robotníkoch na vinici: Mt 20, 1 – 16).
Už raná cirkev si kládla otázky, ako sa postaviť k tým, ktorí po vstupe do cirkvi (po krste) hrešili. Veď uveriť v Ježiša ako Pána znamená rozísť sa s hriešnym spôsobom života. Ani pre Matúša už nebolo cesty späť. Tým, že sa vzdal výnosného zamestnania, opustil aj hriešne praktiky a priľnul k novému – poctivému životu s Pánom Ježišom Kristom. Od Neho dostal nové smerovanie života. Išlo o úžasnú zmenu, keď sa z opovrhovaného colníka stal Ježišov učeník. Od Matúša sa smieme a máme učiť rozhodnosti – neotáľaniu v nasledovaní Ježiša, v poslúchnutí Jeho výziev. Colník – pokladaný za verejného hriešnika – sa stáva vzorom prijatia Božej milosti darovanej nám v Kristovi.
Pritom povyšovanie či nadradzovanie sa nad kohosi, je vylúčené. Evanjelium podľa Matúša svedčí, že učeníci sú poslaní zvestovať Krista ľuďom zo všetkých národov (Mt 28, 19 – 20). Je to úloha aj nás, súčasných nasledovníkov Pána Ježiša Krista. Buďme v nej horliví. Neváhajme poslúchnuť Ježišove výzvy, ako nám v tom dal príklad Matúš.
Kľúčové je, že Pán Ježiš prichádza ako lekár k chorým. Nejde Mu o to, aby na svete sformoval „svätý pozostatok“ verných, zatiaľ čo všetkých ostatných nechá zahynúť. Ako Pán Ježiš, tak aj my chápme svoje poslanie ako hľadanie zblúdených, navracanie stratených a nasmerovanie Lekárovi tých, ktorí si zbabrali život. Pánova cirkev je – a má byť vo svete prítomná ako dom návratu, do ktorého smie kedykoľvek vkročiť každý, kto otvorí Kristovi svoje srdce. Amen.
S použitím myšlienok teológov Jiří Mrázek, Nico ter Linden, Miloslav Hájek:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
