„Nezakladáme svoje prosby na svojich zásluhách pred Tebou,
ale na Tvojom hojnom milosrdenstve.“

Daniel 9, 18b

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on email
Email
Share on print
Vytlačiť

Moc Pánova pri nás

Kázeň z evanjelických večerných Služieb Božích v Bratislave (Lamač)

Matúš 8, 23 – 27: 23Keď vstúpil na loď, nasledovali Ho učeníci. 24A hľa, veľká búrka strhla sa na mori, takže vlny prikrývali loď, a On spal. 25I pristúpili, zobudili Ho a povedali: Zachráň nás, Pane, hynieme! 26Odpovedal im: Čo sa strachujete, ľudia malej viery! Nato vstal, pohrozil vetrom a moru i nastalo veľké utíšenie. 27A ľudia sa divili a hovorili: Aký je to človek, že Ho aj vetry aj more poslúchajú?“

Milí bratia a milé sestry!

Tento príbeh nie je predovšetkým o počasí. O veľkej búrke a jej konci. Chce prehovoriť do našich životov. Do situácií našich životných búrok.

Po prvé hovorí, azda až prekvapivo, že búrky života sú očakávateľné. Máme s nimi počítať.

Príbeh nasleduje hneď po veršoch o bezvýhradnom nasledovaní Ježiša (por. Matúš 8, 19 – 22). Predstavou mnohých je, že viera v Krista je akýsi utišujúci, upokojujúci prostriedok, nejaké duchovné sedatívum. Pritom keď Ježiš vstúpi do lode, príliš dlho nezostane pokoj. Náhle sa strhla búrka. V originálnom texte Novej zmluvy je (grécky) výraz seismos, ktorý znamená zemetrasenie. Viacerí z učeníkov boli pôvodne profesionálni rybári. Nenasadli by do lode, keby búrka bola „na spadnutie“ už na začiatku plavby.

Mali skúsenosti. Galilejské jazero má síce pomerne malú rozlohu, je 21 km dlhé a 11 km široké, avšak dosahuje hĺbku až 45 m a leží približne 210 m pod hladinou Stredozemného mora. Keď sa nad okolitými vrchmi rozpútala búrka, zmenila hladinu jazera tak, že vlny dosahovali výšku až 6 metrov. Evanjelista píše, že vlny prikrývali loď. To už nielenže stúpal adrenalín, ale rástol i strach posádky, že sa loď potopí. Nie celej, jeden z jej členov totiž spal.

A práve na Neho sa ďalší členovia posádky obracajú.

Po druhé nám príbeh hovorí, na Koho sa máme v búrkach žitia obracať. Sú situácie, keď nám je tento príbeh obzvlášť blízky. Aktualizuje sa v našom živote. Máme dojem, že sme na konci so silami. A navyše Boh spí, tak ako spal v loďke Ježiš. Ani burácanie vĺn a nápory víchra Ho nezobudia.

Namieste je otázka, ako môže Ježiš spať, keď je loď plná vody? Ak to prenesieme do našej súčasnosti: Bože, ako môžeš spať, keď národy bojujú proti sebe, keď je zem plná násilia a nespravodlivosti? Bože, ako môžeš spať keď správy o násilí, nešťastiach a prírodných katastrofách sú prakticky na dennom poriadku? Ježiš, ako môžeš spať, keď ľudia zomierajú od hladu a nedostatku liekov a nevyliečiteľných chorôb? Ježiš, ako môžeš spať, keď Tvojou cirkvou zmietajú rozličné kauzy?…

Koľkokrát sme mali dojem: Boh sa odmlčal. Ježišovi je jedno, ako sa nám vodí. Spí si spánkom spravodlivého. Ostatne, prečo nie, veď On jediný z ľudí je spravodlivý (por. 1. Petra 2, 22 – 23).

Učeníci vidia, sami si nepomôžeme a obracajú sa na Ježiša, budia Ho. Ich viera je malá, sám Ježiš ju tak označí, ale prinajmenšom vedia, aké má Ježiš „telefónne číslo“. Koľkí ho dnes už zabudli? Alebo ani nezistili, že také číslo jestvuje. Príbeh nám teda hovorí, na Koho sa máme v búrkach žitia obracať.

po tretie, príbeh nám hovorí, kto je Ježiš?

On je Ten, kto nám rozumie. Kto pozná, čo je telesná únava a vyčerpanosť po náročnom dni. Vie, čo znamená byť človekom. Pozná naše starosti.

On je tiež Ten, kto je zvrchovaným Pánom a poradí si aj s tým, s čím si my nedokážeme poradiť.

V starovekých predstavách bolo more sídlom zlých mocností. A skrotiť zúriace živly, bolo výsadou Boha. Ak Ježiš utišuje búrku, tým nám Písmo sväté zvestuje, že On je Pánom, ktorému je daná všetka moc na nebi i na zemi. A je v tejto moci i láske k nám ten istý dnes ako pred dvetisíc rokmi (por. Židom 13, 8).

Príbeh nám hovorí, kto je Ježiš – kto je zvrchovaným Pánom. Víťazstvo nie je v našej dokonalosti, mravnosti či zbožnosti – hoci o všetko to sa máme usilovať. Víťazstvo je v moci Toho, kto nás miluje, s ktorým smieme byť na jednej lodi.

Každý pokrstený je od svojho krstu s Kristom na jednej lodi. A keby sa zdalo, že On sa odmlčal, spí, o ničom nevie, že situácia je beznádejná, smieme vo viere zažívať to, ako On mení búrky a vládne nad tým, čo nám naháňa strach.

Pánova moc je pri nás. Dôverovať jej, dôverovať Ježišovi Kristovi, nás nabáda 4. nedeľa po Zjavení i tento evanjeliový text. Rozhodne nie je referátom o jednom z Ježišových divov, ale povzbudením a pozvaním k viere v Toho, ktorému je všetko poddané. – Ktorému život nikoho z ľudí – ani tvoj život – nie je ľahostajný. Amen.

S použitím viacerých prameňov:

Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár

Viac na preskúmanie