Kázeň z evanjelických večerných Služieb Božích v Bratislave (NK)
1. Kronická 29, 14: „Veď od Teba je všetko, takže z Tvojej ruky sme Ti dali.“
Milí bratia a milé sestry!
Evanjelium 1. nedele po Sv. Trojici hovorí o bohatom mužovi, meno ktorého nepoznáme a o chudobnom Lazarovi, telo ktorého bolo plné vredov (L 16, 19 – 31). Hoci Lazarovi by stačili aj zvyšky z boháčovho hojne prestretého stola, nik mu ich nedal.
Aj z toho vidíme, že dávanie nie je iba vecou solventnosti – že dávať môže iba ten, kto má mnoho. Nie. Dávanie je oveľa väčšmi skutkom štedrosti a najmä činom vyznania.
Keď ako kresťania dávame, uznávame tým, že všetko, čo máme, pochádza od Pána Boha. On je darcom každého dobrého daru.
V Starej zmluve čítame, že keď Boží ľud izraelský priniesol štedré dary na stavbu Božieho domu, kráľ Dávid sa modlil: „12Bohatstvo a česť sú od Teba, Ty panuješ nad všetkým. Vo svojej ruke máš silu a moc, v Tvojej ruke je, či učiníš niekoho veľkým a mocným. 13Tak teda, Bože náš, ďakujeme Ti a chválime Tvoje slávne meno. 14Veď ani ja ani môj ľud by sme neboli schopní priniesť toľké milodary. Veď od Teba je všetko, takže z Tvojej ruky sme Ti dali.“ (1. Kronická 29, 12 – 14). – Keďže všetko od Teba pochádza, dali sme Ti vlastne z Tvojho.
Dávidove slová nie sú výrazom skromnosti, ale pravdivosti, pravdy: Všetko, čím sme a čo máme je dar. A keď z prijatého daru darujeme späť, oslavujeme Božie meno.
Kresťan, ktorý ochotne dáva, nežije v ilúzii, že niečo má, že je vlastníkom. „Nič sme nepriniesli na svet ba nepochybné je, že ani nič odniesť nemôžeme.“ (1. list Timoteovi 6, 7)
Kresťan, ktorý dáva vie, že je iba „hosťom a pútnikom“ na tejto zemi (por. Žalm 39, 13b) a že jeho dni sú pominuteľné ako tieň. Práve preto chce využiť čas a dary, ktoré mu boli zverené na to, čo má večnú hodnotu. – Na službu Bohu a ľuďom.
Dávanie sa tak stáva aktom dôvery. Nedávame Bohu, pretože musíme, ale preto, že smieme. Pretože veríme, že keď dávame, nebudeme ukrátení. Veď Hospodin je náš – tvoj i môj dobrý pastier, nebudem(e) mať nedostatku (Žalm 23, 1). Keď dávame, môžeme byť súčasťou niečoho väčšieho ako sme my sami. Smieme sa podieľať na Božom diele, stávať sa súčasťou Božej misie. A v tom je radosť, vďačnosť aj pokora.
Dávajúci kresťan je človek, ktorý chápe, že to najväčšie, čo môže ponúknuť, nie sú peniaze, hmotný majetok, ale otvorené srdce. A práve to Pán Boh prijíma najradšej. Finančný príspevok či dar v kontraste s kristovským dávaním seba za druhých vyzerá ako spôsob ľahkého dávania z prebytku. Ba niekedy dokonca ako riešenie výčitiek hryzúceho svedomia.
Kristus nielen dával, ale vydával seba za druhých, vyslobodzoval ich, zachraňoval z tmy a previedol do svetla. Keďže sme postavení do Božieho svetla, nemáme zabúdať na činy Božej lásky. Naopak, máme ich v moci Božieho Ducha vnášať do života svojich blížnych, do sveta, v ktorom žijeme.
V Evanjeliu podľa Lukáša (19, 26) čítame: „Každému, kto má, bude dané; kto však nemá tomu vezmú aj to, čo má.“ To nie je výzva k nešetrnosti, ale podnet, dívať sa na svoj život Božím pohľadom. Nehľadieť na život so strachom z toho, že naše zdroje sú obmedzené, s obavou, že máme málo, so stresom, že ešte aj o to málo by sme mohli prísť. Na život môžeme hľadieť ako na bohatstvo zverené nám samým Pánom Bohom, ako na darovanú možnosť, v ktorej je prísľub zhodnotenia.
Pán Ježiš hovorí: „Každému, kto má, bude dané; kto však nemá tomu vezmú aj to, čo má.“ Čo máme mať? Máme mať vieru. Dôveru v Boha. Potom, budeme vidieť svet Božími očami v celom jeho bohatstve. Nie ako miesto nedostatku a biedy, ale ako priestor, v ktorom sme bohato zahŕňaní Božou milosťou (por. piesne ES č. 607, 230). Ako miesto, kde Pán Boh rozdáva plným priehrštím a my môžeme bez strachu dávať ďalej.
Pravdaže, nás Pán netlačí nikoho do rozdania seba samého až do úplného vyhorenia či sebazničenia. Láska k blížnemu má byť bezpodmienečná, avšak nie seba zničujúca.
Božia logika je, že dávaním sa získava. Strata sa stáva ziskom. „Dávajte a bude vám dané. Mieru dobrú, natlačenú, a vrchom nasypanú dajú vám dom lona; lebo akou mierou meriate, takou vám bude namerané“ (Lukáš 6, 38). Kto rozdáva z toho, čo mu Hospodin, dobrý pastier dal, môže opakovane zažiť, že nebude mať nedostatku.
Každý deň je novou, Kristom nám darovanou príležitosťou, aby sme uskutočňovali Pánov program. Aby sme žili pre Boha a blížnych. Aby sme sa o trošku viac sa podobali Ježišovi, ktorý sa kvôli nám rozdal.
Veď veríme, v Pána, o ktorom Sväté písmo vyznáva: „Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, schudobnel pre vás, aby ste vy zbohatli Jeho chudobou.“ (2 list Korintským 8, 9). Amen.
S použitím: NKD 2026:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
