Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (Lamač/NK)
2. Korintským 6, 14a . 16b – 18: „ 14 Neťahajte cudzie jarmo s neveriacimi, lebo čo má spravodlivosť spoločné s neprávosťou? … 16 My sme predsa chrám Boha živého, ako povedal Boh: Prebývať budem v nich a prechádzať sa, a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom. 17 Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán; nečistého sa nedotýkajte, a ja vás prijmem, 18 budem vám otcom, a vy budete mi synmi a dcérami, hovorí všemohúci Pán.“
Milí bratia a milé sestry!
Schádzame sa v 3. nedeľu pred záverom cirkevného roku. V nedeľu, ktorej témou sú Znamenia konca času.
Čítame o nich napríklad v 2. liste Timoteovi 3, 1 – 5: „V posledných dňoch nastanú ťažké časy. Ľudia budú totiž sebeckí, milovníci peňazí, chvastaví, spupní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bezbožní, neláskaví, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, divokí, bez lásky k dobru, zradcovia, nerozvážni, nadutí, milovníci skôr rozkoší ako Boha. Budú sa tváriť pobožne, ale silu (pobožnosti) budú popierať. Aj od tých sa odvracaj.“
Podobná výzva zaznieva aj z 2. listu Korintským 6, 17: „Vyjdite spomedzi nich (t. j. spomedzi neveriacich) a oddeľte sa, hovorí Pán.“
Ako to však urobiť? Ako takéto oddelenie sa prakticky zrealizovať? Veď vo svete, v ktorom žijeme, sa môže stať, že vôkol nás je viac nekresťanov ako kresťanov. Stretávame sa s nimi v susedstve, na pracovisku, v kruhu známych, ba neraz aj v rodine. Oddeliť sa – znamená to, že s nimi máme prerušiť kontakt? Stiahnuť sa? Úplne sa od nich izolovať? – To by bolo priam nemožné. Museli by sme sa zrejme vysťahovať kamsi do neobývanej oblasti.
Čo mal teda apoštol Pavel na mysli? Pomôže nám to objasniť slovný zvrat: „Nesmieme vyť spolu s vlkmi.“ Čiže: nemáme sa pridávať k tým, ktorí sa rúhajú Bohu a Božím veciam. To je zrejmé. No nemáme ani mlčať iba preto, aby sme u ostatných v žiadnom prípade nevzbudili nepríjemný dojem. Oddelenie, ktoré sa od nás vyžaduje, spočíva v tom, že keď treba, máme smelo, jasne a zreteľne vyjadriť svoj postoj, obhajovať našu kresťanskú vieru. Zaiste nie hrubo, ale láskavo. Ochotne, pozorne a empaticky počúvať, aby sme porozumeli, z čoho vychádza posmech či kritika kresťanstva. A s láskou, priateľsky odpovedať, argumentovať. Niektorí sa tým budú cítiť povzbudení, aby nám pomohli či pridajú sa na našu stranu. To je skúsenosť mnohých.
Biblia nás cez apoštola Pavla jasne povzbudzuje k vyznávaniu viery. Sme síce hriešnici a každému z nás je čo vytknúť. Avšak vďaka tomu, že Pán Boh nás v krste prijal za svoje deti a vďaka viere v Spasiteľa a Pána Ježiša Krista sme nielen hriešnikmi, ale z Božej milosti aj pozemskými chrámami Božími. Boh prebýva v nás so svojou silou a láskou. To, že patríme Bohu, nám dáva sebavedomie. Nemusíme sa za to hanbiť a asi sa so svojou vierou skrývať.
Oddeliť sa teda nie je ústup, ale ofenzíva. Je to pre všetkých počuteľný a viditeľný zápas proti postojom nevery.
Vieru, Božie slovo však len ťažko môžeme obhajovať, ako ho dobre nepoznáme. To neznačí len poznať biblické veršíky – hoci aj to je dobré a dôležité – ale byť schopní kresťanské princípy aplikovať v rôznych situáciách života.
V predstave niektorých ľudí je cirkev priestorom, kde ich deti zažijú zábavne strávený čas. Cirkev nemá konkurovať animátorom voľného času. Sme tu preto, aby sme sa stávali súcejšími učeníkmi Pána Ježiša Krista a k nasledovaniu Ježiša a učeniu sa od Neho pozývali aj ďalších.
Je ľahšie získať ľudí na zábavu a pizzu, no ako cirkev sme tu preto, aby sme ich získavali pre Krista. K tomu patrí, že ich budeme učiť Božím pravdám a tiež zdravo kritickému mysleniu z biblickej perspektívy. To pomáha rozlišovať, čo je v súlade s Božím slovom a Božou vôľou a čo je proti nim.
Písmo sväté nás v 1. liste Petra 3, 15 – 16 nabáda: „Každému, kto by vás bral na zodpovednosť pre vašu nádej, buďte stále pripravení vydať počet, pravda, v tichosti a s bázňou, majúc čisté svedomie.“ Teda poskytnite dôvody pre svoju vieru, svedectvo o nej – a to taktným, láskavým spôsobom, aby bol presvedčivý aj pre ostatných a oni mohli premýšľať o Kristovi a prijať Ho. Napríklad nebojme sa ľudí spýtať na ich presvedčenie či vieru, prečo veria tomu, čomu veria.
Pravdaže, sotva kto by sa chcel zhovárať s niekým, kto neustále káže, či dokonca moralizuje. Naším cieľom nie je otĺkať druhým pravdu o hlavu, ale zdieľať Božiu pravdu ako vôňu Kristovu, nie ako zápach samospravodlivosti. Ide o to, aby Pravda, ktorou je Ježiš (Ján 14, 6), mala nás. Neveriaci okolo nás, nie sú naši nepriatelia. Sú ľuďmi, ktorí boli zvedení do omylu. Sú rukojemníkmi klamných myšlienok. Keď sa spoločnosť zahráva s definíciou pravdy, zahráva sa so samotnými základmi reality, sveta, v ktorom žijeme.
Za tých, ktorí nemajú záujem o Krista, sa modlime, aby sme našli spoločný východiskový bod pre rozhovor. Aby verili nie vlastnej verzii Boha a sveta, ale tej, ktorú predstavuje Biblia – kniha, za vznikom ktorej je Boh – autor sveta i života každého človeka. Mať uprostred tmy svetlo, aj to Božie v chápaní skutočnosti, je užitočné. Prosme o múdrosť Božie svetlo správe používať, aby sme ním druhým slúžili, nie ich dráždili, oslepili či znechutili. Amen.
Modlitba: Bože, prosíme, daruj nám správne slová a schopnosť múdro konať, keď sa stretáme s tými, ktorí v Teba neveria. Naplň nás láskavosťou, empatiou. Osláv sa cez naše slová i činy. Amen.
S použitím: Wolfgang A. Jünke (výklad 29. 10. in: Feste Burg 2026, Freimund Verlag 2025); Hillary Morgan Ferrer: Apologetika mámy medvědice (vyd. Nakladatelství Daniel Pospíšek, Znojmo 2022):
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
