Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (NK)
Modlitba:
Vďaka za toto krásne ráno, vďaka za každý nový deň.
Vďaka, za to, čo je už za mnou, ako ťažký sen.
Vďaka za moje pracovisko, vďaka za každý drobný zdar,
Vďaka za hudby krásu čistú aj za piesne dar.
Vďaka, že môžem Teba chváliť, vďaka, že Ducha dáš mi tiež.
Vďaka, že nablízku i v diaľke ľudí miluješ.
Martin Gotthard Schneider, ES č. 607, 1. 3 . 5
Lukáš 19, 37 – 38: „37 Keď sa približoval k úpätiu Olivového vrchu, začal celý zástup učeníkov mocným hlasom radostne chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli. 38 Volali: „Požehnaný, ktorý prichádza ako kráľ v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“
Milí bratia, milé sestry, drahí hostia!
Možno si spomínate na milý seriál o 2 králikoch z klobúka kúzelníka Pokustóna. Jeden sa volal Bob, druhý Bobek – tomu sa nikdy nechcelo vstávať. Bob ho však vždy nanovo nabádal: „Vstávať a cvičiť!“ Bobek sa pýtal: „A prečo?“ Na čo mu Bob odvetil: „Pretože je ráno!“
V súvise s dnešnou nedeľou zvanou Kantate – Spievajte, vyvstáva otázka: „Prečo máme spievať Bohu na chválu?“
Už v Starej zmluve prorok Jóel (3, 5a) v Božom mene vyhlásil: „Každý, kto vzýva meno Hospodinovo, bude zachránený“. Nová zmluva túto vetu viackrát opakuje (Sk 2, 21; R 10, 13) a vzťahuje ju na Pána Ježiša. „Vzývanie“ je podstatnou súčasťou našej kresťanskej viery. Viery, ktorá nie je svetonázor alebo náboženstvo, ktoré uchovávame ako súkromnú záležitosť v izbietke svojho srdca.
Veriť v Ježiša znamená v prvom rade prosiť Pána Ježiša o všetku pomoc, chváliť Ho a v tomto postoji dosiahnuť spasenie.
V texte z L 19, 37 – 38, ktorý zaznel pred kázňou nájdeme, ako takéto vzývanie a chválenie Pána prebieha. Text hovorí o chválení Boha Ježišovými učeníkmi, keď Pán Ježiš vstupoval do Jeruzalema. Zástup učeníkov vtedy volal:
„Požehnaný, ktorý prichádza ako kráľ v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“
Ježišovi učeníci Ho spoločne chválili ako skupina. – Vytvorili spevácky zbor. Podobne konáme ako kresťanská cirkev na službách Božích a až dodnes. Vzývame trojjediného Boha, prosíme Ho o pomoc voláme: Kyrie a Hosanna. Oslavujeme Ho: Haleluja a Amen. Veľmi často to robíme spevom. Chválospev učeníkov z L 19. kap. odhaľuje päť dôvodov, prečo vzývame Pána a spievame Mu na chválu.
1/ Pána chválime, lebo prišiel do nášho sveta. Čítali sme: „Požehnaný, ktorý prichádza.“ Nemáme vzdialeného a nedostupného Spasiteľa, ale takého, ktorý prišiel – zostúpil do našej ľudskej biedy a žil medzi nami. Máme Spasiteľa, ktorému nie je cudzie nič ľudské, ktorý na seba vzal bremeno našich hriechov. Máme Spasiteľa, ktorý neprišiel iba na krátku návštevu, ale zostáva s nami aj po svojom vzkriesení a vstúpení na nebo „po všetky dni až do konca sveta“ (Mt 28, 20). Nikdy nie sme osamelí a opustení, ale smieme a máme vedieť, že Pán Ježiš je prítomný. Preto spievame (ES 9, 3):
„Človeče, neboj sa zlého! Vykupiteľa máš mocného,
v zápase s hriechom pomáha;
aj s odvekým nepriateľom víťazstvo je so Spasiteľom,
ktorý každé zlo premáha.
Spievaj žalm radosti, sláva na výsosti Hospodinu
za spasenie, vykúpenie, ktoré nám dal v Kristu Pánu!“
2/ Pána chválime, lebo je naším Kráľom. Písmo hovorí: „Požehnaný, ktorý prichádza ako kráľ v mene Pánovom!“ Jeho titul „Mesiáš“ („Kristus“) je v prvom rade kráľovským titulom. Tešme sa, že sme Božím ľudom ktorý svojmu Kráľovi jasá na slávu, že môžeme žiť pod týmto kráľom v Božom večnom kráľovstve pokoja. Chceme Mu preukazovať potrebnú úctu. To znamená, že sa snažíme dodržiavať Jeho prikázania a správať sa podľa nich. Veď „to je láska k Bohu, aby sme zachovávali Jeho prikázania“ (1J 5, 3a). Viera nie je to len o tom, že o tomto kráľovi čosi vieme, ale, že Pána vzývame a ctíme ako svojho Kráľa. Preto na Jeho slávu spievame (ES 6, 2):
„Niekdy Ti stlali palmy, ratolesti, kvety;
ja chcem Ti spievať žalmy, tak Ti vyjsť v ústrety.
Kiež chvála srdca môjho dnes je sťa ratolesť
na slávu mena Tvojho, ktorou Ti vzdávam česť!“
3/ Pána chválime ako pravého Boha. Je napísané: „Požehnaný, ktorý prichádza ako kráľ v mene Pánovom!“ Za slovom „Pán“ sa ukrýva Božie meno. Vyhradené nie je len pre Boha Otca. Veď sme pokrstení v meno Otca, Syna i Ducha Svätého. V tomto mene je obsiahnutá sila večného a všemocného Boha. Božie slovo na mnohých miestach svedčí o Ježišovi, že Mu patrí najvyšší a božský titul „Pán“. V staroveku tak titulovali rímskeho cisára. Vraveli: „Cisár je Pán“ (rozumej Boh). Kresťania naproti tomu vyznávali: „Ježiš je Pán“. V liste Filipským (2, 9 – 11) čítame: „Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno, ktoré je nad každé meno, aby sa v Ježišovom mene skláňalo každé koleno tých, čo sú aj na nebi aj na zemi aj pod zemou, a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán.“ To je ono volanie k Pánovi, ku ktorému sa pripájame a spievame (ES 35, 1 – 2):
„Boh je Boh jediný, Stvoriteľ všetkého,
On, a nikto iný, my veríme v Neho.
Svedčí zem i nebo, že všetko stvorenstvo
dielom je rúk Jeho.
V Krista, ktorý Otca zjavil slovom-činom,
On hriechov nás zbavil a je Božím Synom:
v Pána jediného, Spasiteľa sveta,
my veríme v Neho.“
4/ Pána chválime ako Spasiteľa, ktorý zmieril nebo a zem. Každú nedeľu sa vraciame k vianočnému spevu anjelov, ktorí spievali: „Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!“ (L 2, 14). Boh prostredníctvom Ježiša nastolil pokoj medzi nebom a zemou, medzi sebou a nami, hriešnymi ľuďmi. Ježiš sňal vinu hriechu, aby už viac neoddeľovala nebo a zem. Boží Syn nám priniesol kus neba na zem. Robí to aj dnes prostredníctvom svojho slova a sviatostí, aby sme raz mohli prísť do nebeského domova. Tak sa deje Božia vôľa „ako v nebi, tak i na zemi“, ako prosíme v Otčenáši. Radostne spievame (ES 153, 1):
„Vstaň, srdce a s radosťou pozri, čo sa stalo,
už nad nočnou temnosťou svetlo moc získalo,
môj Spasiteľ doteraz ležal v tmavom hrobe,
veľkonočný prišiel čas a On vstal v tej dobe.“
5/ Pána chválime lebo oslavovať Boha je zmyslom nášho života. „Sláva na výsostiach!“ je životné krédo všetkých, ktorí vzývajú Pána nielen ústami, ale aj srdcom. Tak ako nádherný šperk slúži na slávu zlatníkovi, ktorý ho vyrobil, je naším poslaním ako Božích stvorení chváliť Majstra celým naším životom. Žijeme, aby sme chválili Pána, a to aj hudbou a spevom:
„Ďakujte, Bohu vzdajte česť, kresťania na zemi,
tak, ako Pánovi nebies spievajú anjeli.“ (ES 341, 1)
Oslavovať Boha je zmyslom nášho života – našou úlohou. Amen.
S použitím myšlienok M. Kriesera:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
Modlitba:
Pane, spievame, kiež je náš spev modlitbou,
Pane, modlíme sa, kiež je naša modlitba spevom.
Veď každé slovo, ktoré spievame
a ktorému sa spevom alebo počúvaním vydávame,
je slovom na Tvoju slávu,
lebo v našej oddanosti sa nám prihovoríš Ty sám,
všetko ostatné v nás mlčí,
naše myšlienky ustupujú do úzadia,
utíchajú stáli sprievodcovia nášho ja,
prehovoríš Ty, ktorému sa oddávame,
Ty, náš Bože, Ty, Bože nášho života,
ktorý čakáš na našu oddanosť,
ktorému v našej oddanosti patrí naše srdce.
Pane, spievame, kiež je náš spev modlitbou,
Pane, modlíme sa, kiež je naša modlitba spevom.
Piesňou na Tvoju slávu, ktorá nesie náš život
a dodáva mu nový rozmer. Daj, Pane, aby sa tak stalo.
Zdroj: Gebete für die Gemeinde (zost. Fridolf Heydenreich, Berlín, 1981)
