Malachiáš 3, 1: „Ajhľa, posielam svojho posla , aby pripravil cestu predo mnou, a vtedy zrazu príde do svojho chrámu Pán, ktorého hľadáte a posol zmluvy, v ktorom máte záľubu. Ajhľa, prichádza! – vraví Hospodin mocností.“
Milí bratia a milé sestry!
Ako svojich poslov Pán Boh používa anjelov, ale aj ľudí. Ľudskí poslovia sa v Starej zmluve nazývajú „proroci“. Mohli by sme ich nazvať aj Boží hovorcovia. Ústami prorokov sa Pán Boh ľuďom prihováral. Proroci nielenže predpovedali, čo sa má udiať. To bola iba jedna z ich funkcií. K ďalším patrilo, že oznamovali Božiu vôľu – spásu aj trest. Vyučovali a napomínali Boží ľud. Boli svedomím národa – poukazovali na to, čo je v Božích očiach zlé, čo ľudia potrebujú napraviť.
Proroci tvoria dlhý rad počas mnohých storočí. Posledný v tomto rade sa volá Ján (Krstiteľ). Niektorí proroci pred ním ohlásili jeho príchod. Napríklad prorok Malachiáš (cca 515 – 450 pr. Kr.). Prostredníctvom neho Pán Boh povedal: „Ajhľa, posielam svojho posla, aby pripravil cestu predo mnou.“ Týmto Božím poslom bol Ján. Mal pripraviť cestu Bohu – pripraviť všetko, keď Boh príde na svet v ľudskom tele. Ján to aj urobil. Kázal: Pripravujte cestu Pánovi! Odstráňte zo svojho života všetko, čo sa Bohu nepáči! Proste Ho o odpustenie svojich hriechov! Na znak zmeny vášho zmýšľania (na znak vášho pokánia) sa dajte pokrstiť. Ján v rieke Jordán pokrstil mnohých ľudí, preto ho voláme Ján Krstiteľ.
Ján oznámil: „Za mnou príde mocnejší ako ja“ (Mt 3, 11) – Spasiteľ, „Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta“ (J 1, 29). Tak Ján pripravil cestu pre Božieho Syna – Ježiša.
Počúvajme Jána a pripravujme cestu pre Ježiša! Veď Pán Ježiš chce prísť aj k nám, do našich sŕdc. Keď Ježiš prichádza k nám, prichádza k nám sám Boh. Náš život sa rozjasní, lebo naše hriechy môžu byť odpustené. Smieme mať pevnú nádej večného života.
Je dôležité, aby sme počúvali Božích poslov. Malachiáša, Jána Krstiteľa i ďalších prorokov. A najmä samého Ježiša a Jeho nasledovníkov, apoštolov. Veď len tak k nám príde Pán Boh. Múdre ľudské myšlienky a zbožné city nám Boha neprinesú. Iba Boží poslovia a Božie slovo Mu môžu pripraviť cestu do našich sŕdc – tak, ako to Malachiáš predpovedal o Jánovi: „Ajhľa, posielam svojho posla, aby pripravil cestu predo mnou.“
Malachiáš prorokoval, že Pán a posol novej zmluvy, teda Boží Syn Ježiš Kristus, príde do svojho chrámu. To sa po prvý raz naplnilo keď bol 40-dňový Ježiš predstavený v chráme (L 2, 22nn). „Ajhľa, prichádza!“, tak znie Božie slovo vyslovené prostredníctvom Malachiáša. Zaznelo v čase, keď židovský národ už veľmi dlho a túžobne očakával Bohom poslaného Záchrancu – Mesiáša. Aj v tej dobe ľudia túžili po milujúcom a pokoj prinášajúcom Záchrancovi, ktorý vyslobodí svoj ľud zo všetkého utrpenia. – Tak, ako my kresťania dnes túžime po Božej láske. Túto lásku sľubuje Pán Boh svojim verným vždy znova a znova.
Aj vtedy to urobil prostredníctvom Malachiáša. Hneď prvé posolstvo v jeho prorockej knihe znie: „Miloval som vás, hovorí Hospodin“ (Mal 1, 2). Ale ľud a najmä kňazi sa pýtali: „Čím si nám dokázal lásku?“ (Mal 1, 2) Aj dnes sa opakovane pýtajú viacerí ľudia: Ako – vo svete plnom utrpenia a hriechu – môžeme spoznať Božiu lásku? Na to Pán Boh odpovedal vtedajším Židom prostredníctvom Malachiáša: Vy sami ste zodpovední za to, že žijete vo svete plnom viny a utrpenia, lebo ste rozhnevali Boha; nežijete tak, ako to od vás očakávam. Po dlhej kázni prichádza Malachiáš k prísľubu Spasiteľa a hovorí:
Posol zmluvy, v ktorej máte záľubu, ajhľa, prichádza! Pán prichádza – ale celkom inak, ako si mnohí myslia. Neprišiel žiadny milý Ježiško, ktorý by skryl všetko utrpenie a vinu sveta pod hrubou vrstvou cukrovej polevy. Nie, príde skôr „tavič“, ktorý svojím očistným ohňom bude zohrievať znečistené drahé kovy, až kým sa nečistoty neoddelia od zlata a striebra. A príde ako „práč“, ktorý svojím lúhom – agresívnym pracím roztokom – odstráni aj najodolnejšiu špinu z odevu, ktorým je náš charakter. Príde niekto, kto odstráni vinu a utrpenie vzniknuté v dôsledku hriechov. Je to však bolestivý proces. Príde niekto, kto volá k pokániu, k sebapoznaniu a ľútosti, k pokorným prosbám o milosť a odpustenie. Boh sa cez Malachiáša pýta: „Kto znesie deň Jeho príchodu? Kto obstojí, keď sa zjaví?“ (Mal 3, 2)
Odpoveď: Iba ten, kto sa nevyhne ohňu a lúhu; len ten, kto sa nechá vyzvať k obráteniu. Ten však potom zažije radostnú skúsenosť, že Záchranca poslaný Bohom mu trvalo pomáha a vytrháva ho z bezbožnosti. Uzmierený s Bohom môže potom radostne a večne slúžiť Bohu, ako to Boh od začiatku očakával od svojich. Malachiáš oznámil: „Hospodinovi bude príjemná obeť Júdu a Jeruzalema, ako za dávnych dní, v dávno zašlých rokoch.“ (Mal 3, 4).
Meno Malachiáš znamená „môj posol“. Malachiáš predpovedal príchod ďalšej osoby, ktorú Pán Boh tiež nazýva „môj posol“. Je to priamy predchodca Mesiáša, ktorý Ho má oznámiť a pripraviť Mu cestu. Malachiáš v mene Boha oznámil: „Ajhľa, posielam svojho posla, aby pripravil cestu predo mnou.“ Tak prorokoval Malachiáš zo SZ o Jánovi Krstiteľovi – „Malachiášovi“ z NZ.
Malachiáš je posledným prorokom SZ a Ján Krstiteľ je prvým prorokom NZ – pripravuje cestu Pánovi. Ježišovi. Malachiáš tak potvrdzuje proroctvo Izaiáša, ktorý už skôr predpovedal pôsobenie Jána ako hlasu volajúceho hlasu v púšti (Iz 40, 3). Tento hlas bude volať, aby pripravili cestu Pánovi.
Z NZ vieme, ako to Ján urobil: Poukázal ľuďom na ich hriechy a vyzýval ich k pokániu. Chcel, aby si ľudia vyrovnali cestu k svojim srdciam, aby tam mohol vstúpiť Spasiteľ. To, čo je príliš vysoké, príliš pyšné, musí sa stať nízkym a pokorným. Je potrebné znížiť – odstrániť, čo je v našom živote pyšne vyčnievajúce – tie oblasti, v ktorých zabúdame na Boha, a chceme si žiť po svojom… Odstrániť každý vedomý hriech. Máme sa zriecť všetkej pretvárky, nepravdy, nečestnosti, duchovnej lenivosti – pohodlnosti, ohovárania, neúctivosť voči ľuďom, nesvätenia Božích sviatočných dní. To, čo je príliš nízke – kde chýba bázeň pred Bohom a dôvera, tam sa musia vyplniť výmole symbolizujúce nezdravé pocity našej nehodnosti vznikajúce z nedôvery v Božiu pomoc. Potrebujeme uznať svoje hriešne návyky či závislosti a pokorne prosiť o Boží milostivý zásah a uzdravenie. Ján, „druhý Malachiáš“, svojím kázaním nerobil nič iné ako prvý Malachiáš. Spomeňme si: prorok Malachiáš hovoril o očistnom ohni tavičov a práčovom lúhu.
A keď prišiel Pán Ježiš, prevzal Jánovu výzvu k pokániu: Kázal: „Naplnil sa čas a priblížilo sa kráľovstvo Božie; pokánie čiňte a verte v evanjelium!“ (Mk 1, 15)
Po Ježišovom vykupiteľskom čine na golgotskom kríži, po Jeho vzkriesení a vstúpení na nebo, pokračovala tento výzva k pokániu v zvesti apoštolov a ich nasledovníkov. Aj Martin Luther zdôraznil, že „celý kresťanský život má byť ustavičným pokáním.“
Dodnes platí: Pokánie je nevyhnutné. Boh je láska, no nie bez spravodlivosti. Neexistuje žiadny milý Ježiško, ktorý by zatváral oči pred našimi hriechmi a potom nás utešoval Božou láskou. Žijeme vo svete, ktorý je poznačený hriechom a utrpením. Máme na tom svoj vlastný neslávny podiel, pred ktorým nemôžeme zatvárať oči. Všetci Boží poslovia i sám Pán Ježiš nám jasne hovoria: Aj moje / tvoje hriechy sú spoluzodpovedné za túto biedu. Robíme dobre, keď Boží rozsudok nespochybňujeme, ale prijímame ho a prosíme o odpustenie. Ak tak urobíme – a len vtedy! – zažijeme radostnú skúsenosť, čo skutočne znamená Božia láska a Ježišovo vykúpenie.
Zažijeme, že Pán nás očisťuje, zušľachťuje, odstraňuje nečistotu z nášho vnútra. Aby sa tak stalo, Ježiš sám znášal žiaru očistného ohňa, na vlastnej koži pocítil štípanie práčskeho lúhu: bola to Jeho smrť na kríži, kde bol obetovaný za hriechy celého sveta. Božia láska nie je idylická, aspoň nie na kríži. Večera Pánova nám túto cenu pripomína. A predsa to Pánova láska, ktorá nám otvárajú nebeské kráľovstvo. Božia láska, ktorá nás nikdy neopustí. Pánova láska, ktorá žiari cez smrť do večnosti – áno, ktorá tam bude žiariť tisíckrát jasnejšie. Len kto prešiel očistením v úprimnom pokání, si naozaj uvedomí, aká dobrá je Božia láska. Amen.
Modlitba: Pane a Bože náš, ďakujeme, že k nám posielaš svojich poslov. Daj nám čujné uši a otvorené srdcia pre zvesť, ktorú nám od Teba prinášajú. Ďakujeme, že nás učia viere, ktorá nestojí na ľudských myšlienkach a emóciách, ale na Tvojich zasľúbeniach, na Tvojom slove. Prosíme, priprav si prostredníctvom svojho slova a svojich poslov cestu do našich sŕdc, aby do nich vstúpil a v nich žil Pán Ježiš. Amen.
S použitím: Marián Krivuš, Štefan Kiss: Svedectvo viery ((vyd. Tranoscius, L. Mikuláš 2012), s myšlienkami Matthiasa Kriesera a Jána Podlesného:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
