Adventný modlitebný týždeň, Bratislava (NK)
Ján 1, 6 – 8: „6 Bol človek, ktorého poslal Boh; menoval sa Ján. 7 Tento prišiel na svedectvo: svedčiť o svetle, aby všetci uverili skrze neho. 8 On sám nebol to svetlo, len svedčiť mal o svetle.“
Milí bratia a milé sestry!
Dôležitou osobou adventu je Ján Krstiteľ. Osobou priam neprehliadnuteľnou. Jána si hodno všimnúť. Nie preto, že sa netradične obliekal (nosil odev z ťavej srsti s koženým opaskom – Mt 3, 4a). Ani preto, že sa stravoval ako exot (pokrmom mu boli kobylky a poľný med – Mt 3, 4b). Jána si hodno všimnúť, lebo sa vedel dívať.
Kam sa dívame my?
Sme zaujatí sami sebou?
Potácame sa medzi strachom a nádejou?
Dívame sa na zlo v tomto svete plní obáv a beznádeje?
Pozrime sa na Jána. On sa nebojí. Nie je zahľadený sám do seba. Jeho pohľad nie je upútaný klamnými svetlami.
Len sa pozrime na Jána. On sám nežiari. Má na svojej tvári svetlo, ktoré ho ožaruje. Ak chceme vidieť to svetlo, obráťme sa a dívajme sa tam, kam sa pozerá Ján.
Sledujme jeho zrak. Sledujme Jánov prst. Uvidíme večné svetlo, ktoré svieti v tme. Uvidíme Božieho Baránka, ktorý sníma hriech sveta. Uvidíme Božie Slovo, ktoré sa stalo telom. A Slovo sa stalo Písmom, pretože Boží ľud Izrael starostlivo zaznamenal Božie slová a činy do knihy menom Tóra (SZ). Z tohto zdroja čerpal Ježiš vieru v živote i v umieraní. Z rovnakého zdroja potrebuje, ba musí čerpať každý, kto chce Ježišovi rozumieť.
Sledujme Jána – na čo, resp. na Koho ukazuje. Na Slovo. Boh nie je mlčiacim Bohom. Nežijeme v tichom vesmíre, ktorý naháňa strach. Boh hovorí, oslovuje nás, Jeho slovo znie až dosiaľ.
Sledujme Jána – jeho prst. Ukazuje na Ježiša, ktorý je svetlom sveta (J 8, 12). Ján „prišiel na svedectvo: svedčiť o svetle, aby všetci uverili skrze neho. On sám nebol to svetlo, len svedčiť mal o svetle.“
Žalmista vyznáva: „Tvoja Tóra je svetlom na mojej ceste (por. Ž 119, 105). Jánovo evanjelium, na rozdiel od Matúšovho a Lukášovho nerozpráva o Ježišovom narodení. Ježiš tu je ako Slovo, ako Svetlo, ako Boží Syn.
Na Neho ukazuje Ján Krstiteľ. Keď sledujeme jeho prst, uvidíme slávu, akú od nebeského Otca má jednorodený Boží Syn, plný milosti a pravdy. Ježiša, ktorý je prvý, posledný a živý.
Ján Ježiša vidí ako Božieho Baránka, ktorý sníma hriech sveta. Toto vyznanie bolo neskôr zhudobnené (Agnus Dei) a spieva sa v cirkvi pri Večeri Pánovej.
Predobrazom tohto Baránka bol baránok, krvou ktorého Izraelci označili dvere svojich príbytkov v Egypte (2M 12, 1 – 13) a krv baránka zachovala nažive izraelských prvorodených, kým prvorodení Egypťanov zomreli. Izaiáš (53, 7) spomína trpiaceho Božieho služobníka, ktorého vedú ako baránka na zabitie. A v starozmluvnom Izraeli sa v Deň zmierenia konal zvláštny obrad, keď obetného baránka, obťaženého hriechmi ľudí vyhnali do púšte (3M 16. kap.).
Týmto svedectvom o Ježišovi ako o Slove, Svetle, Božom Baránkovi Ján dosvedčuje, že Ježiš sa tu neobjavil iba tak, je súčasťou Božieho plánu, ba je na jeho samom počiatku. Bez toho neporozumieme
Ježišovmu životu a konaniu.
Modlitba: Pane, postav nám pred oči obraz Krstiteľa, aby sme sa nedívali na seba a nespoliehali na svoje sily či pomoc tých, ktorí sú prislabí a pomôcť nedokážu, ale aby sme aj v tohoročnom advente hľadeli na Teba a u Teba sme hľadali útočisko. Zmocni nás svojím Duchom, aby sme aj ďalších učili dívať sa na Teba, ako nás to učí Ján. Daj nám milosť byť svedkami o Tvojom svetle.
My sami nemôžeme žiariť vlastným svetlom. Osvieť nás svojím svetlom, ako si kedysi osvietil tvár Jána Krstiteľa. Veď Ty si svetlo sveta. Premáhaj tmu v nás svojím svetlom a dovoľ nám ukazovať Tvojím svetlom cestu tým, ktorí blúdia v temnotách. Amen.
Literatúra: Zdeněk Svoboda, Joachim Dachsel: Stan setkávání (vyd. Blahoslav v ENA Praha, 1990), Nico ter Linden: Povídá se… podle Lukáše a podle Jana (vyd. EMAN, Praha 2024):
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
