Modlitba: Nebeský Otče, prosíme požehnaj svojmu slovu medzi nami, aby sa pevne zakorenilo v našich srdciach a posilnilo našu vieru, lásku a nádej v Teba i lásku k ľuďom. Amen.
Ján 6, 37: „Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne, a kto prichádza ku mne nevyhodím ho.“
Milí bratia a milé sestry!
Odvtedy, čo Pán Ježiš povedal tieto slová, uplynulo približne 2000 rokov. Počas tejto dlhej doby k Nemu prišlo nespočetne mnoho ľudí. Aj my sa dnes môžeme pridať k tomuto prúdu.
Nie však nasilu. Slová, ktoré sme z Písma počuli povedal Pán Ježiš potom, ako sa predstavil: „Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“ (J 6, 35)
Žiaľ, tí, pred ktorými vtedy Ježiš stál, Mu neuverili (J 6, 36). Ev. Jána 6. kap. uvádza, že Ho videli, ako z nevyčerpateľnej plnosti rozdáva pokrm pre tisíce ľudí. Z piatich jačmenných chlebov a dvoch rybičiek nasýtil ohromný zástup, kde len mužov bolo okolo päťtisíc (J 6, 9 – 10). Títo ľudia videli Ježiša, Jeho mocný predivný čin, ktorým nasýtil ich telesný hlad, no predsa Mu neveria. Neprijmú Boží nevýslovný dar – najvzácnejšiu ponuku, aby sám Ježiš bol pre nich chlebom. Uspokoja sa s telesným pokrmom.
To, čo ľudia odmietajú, pritom nie sú nesplniteľné požiadavky. Nie sú to podmienky, ktoré by nás zlomili, ktoré by sme s Pánovou pomocou neuniesli. Problém je, že ľudia vtedy a mnohí i dnes odmietajú vierou sa chopiť Ježišovho vzácneho daru.
Stroskotá Božia vôľa na odpore ľudí? Je azda nebeský Otec, ktorý Ježiša poslal, bezmocný?
Pán Ježiš o tom nešpekuluje. Upiera pohľad na nebeského Otca a v kladnom slova zmysle vyznáva: „Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne, a kto prichádza ku mne nevyhodím ho.“ Ježišove slová prinášajú nádej a istotu. Aj keď sa ľudský odpor stavia proti Nemu ako železný múr, ľudia k budú k Ježišovi prichádzať. V tejto istote prebiehala činnosť Pána Ježiša. Práve tam, kde sa z ľudského hľadiska javí Ježišovo pôsobenie ako beznádejné, práve tam sa dosvedčuje, že Boh dal ľudí Ježišovi. Prídu k Nemu a kto k Nemu príde, Pán Ježiš ho nepošle preč. Nevyženie ho, nevyhodí, ak keby sa dotyčný predtým nedokázal ako ten, kto si cení Ježišovu lásku.
Stretnutie s Ježišom je u každého človeka iné. Napokon však predsa všetci zažívajú rovnakú radostnú skúsenosť, totiž, že Pán Ježiš nikoho neodmietne. Každého privíta.
Podnet k tomu, aby sme my, ľudia, išli k Ježišovi, nie je u každého rovnaký. Pastieri vo vianočnom príbehu počuli od anjela: „Narodil sa vám dnes Spasiteľ.“ Následne sa vybrali do Betlehema.
Bartimeus sa dozvedel, že Ježiš pomáha iným. Preto sa tento slepec nechal doviesť k bránam mesta Jericha. Tam hlasno zvolal: „Ježiš, Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou.“
Zacheus mal síce veľa peňazí, ale chýbal mu zmysel života. Už mu nestačila vízia, že raz bude najbohatším mužom pochovaným na cintoríne v Jerichu. Preto hľadal Ježiša.
Lýdia, ktorá ako prvá žena na európskej pôde našla Ježiša, počula o Ježišovom pozvaní od apoštola Pavla. Biblia o Lýdii hovorí, že Pán jej otvoril srdce, aby venovala pozornosť tomu, čo Pavel hovoril o Ježišovi.
Vždy, keď prichádzame k Ježišovi, máme čo do činenia s týmto skrytým pôsobením nášho nebeského Otca. On nás nenechá utopiť sa v starostiach, ale ani v radostiach nášho života. Otvára nám oči pre Ježiša, pre našu spásu. A Pán Ježiš nás neodmietne, keď k Nemu prichádzame. On nás dokonca očakáva. Ktokoľvek sme a odkiaľkoľvek prichádzame: u Neho sme vítaní. Nikoho neodmieta.
Vďaka, že aj dnes smieme počuť Jeho hlas a žiť v Jeho prítomnosti. Amen.
Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Ježiši, že aj dnes smieme byť s Tebou. Chceme v každej situácii počítať s Tvojou prítomnosťou. Zverujeme Ti aj všetkých ľudí, ktorých sme dnes stretli. Prosíme, pomáhaj nám byť pre ľudí vôkol nás svedkami Tvojho pôsobenia. Amen.
Použitím myšlienok Friedricha Walthera (FB 2026) a Wernera de Boora:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
