Kázeň z evanj. večerných Služieb Božích v Bratislave (Zborová sieň, Legionárska 6)
2. Petra 1, 2 – 11: „2 Milosť a pokoj nech sa rozhojňuje medzi vami poznávaním Boha a Ježiša, nášho Pána! 3 Ako nám Jeho božská moc v poznaní Toho, ktorý nás povolal svojou slávou a cnosťou, darovala všetko potrebné pre život a zbožnosť, 4 obdarujúc nás vzácnymi a veľkými zasľúbeniami, aby sme nimi mali účasť na božskej prirodzenosti a ušli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť; 5 tak aj vy podobne vynaložte všetko úsilie a pridávajte k viere cnosť, k cnosti poznávanie, 6 k poznávaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti pobožnosť, 7 k pobožnosti milovanie bratstva a k milovaniu bratstva lásku. 8 Lebo ak sú pri vás všetky tieto vlastnosti a rozmáhajú sa, nebudete nečinní a neplodní ani v poznávaní nášho Pána Ježiša Krista. 9 Kto nemá tieto vlastnosti, je slepý, lebo v zaslepenosti zabúda, že bol očistený z dávnych hriechov. 10 Preto o to viac, bratia, usilujte sa upevniť svoje povolanie a vyvolenie, lebo keď to urobíte, nepotknete sa nikdy, 11 a tak skôr budete mať prístup do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.“
Milí bratia, milé sestry!
Predstavte si, že ste bohatí a môžete dávať drahé darčeky. Svojej dcére by ste dali nádherné večerné šaty, ušité na mieru. Synovi by ste darovali krásne značkové náramkové hodinky. Vnukovi špičkový počítač. Tie dary by ste im dali, lebo obdarovaných máte veľmi radi.
A teraz si predstavte, že obdarovaní by si dary vôbec nevážili. Dcéra by si obliekla večerné šaty do práce v záhrade, syn by vzácne hodinky strčil dozadu do zásuvky stola a vnuk by so špičkovým počítačom narábal nanajvýš nešetrne. Boli by ste nesmierne sklamaní. Právom. Veď s cennými darmi sa takto nezaobchádza. Cenné dary si treba vážiť.
My však nie sme v situácii darcu, ale skôr v situácii príjemcu. Skrze svojho Syna Ježiša Krista nám Pán Boh dal mimoriadne cenný dar. Odovzdal nám ho v našom krste. Je to dar našej spásy. Apoštol Peter tento dar opísal mnohými obdivuhodnými slovami, ktoré sme počuli z 2Pt 1. kapitoly. Hovorí: „2 Milosť a pokoj nech sa rozhojňuje medzi vami poznávaním Boha a Ježiša, nášho Pána!“ Pán Boh nám dal svoju milosť, nepočíta nám naše hriechy. Boh nám dal aj svoj pokoj; sme zmierení s Bohom, môžeme žiť v úprimnom spoločenstve a harmónii s nebeským Otcom. To má vplyv aj na naše vzťahy s ľuďmi.
Peter niekoľkokrát hovorí o „poznaní Boha“: vďaka Pánovi Ježišovi a Jeho evanjeliu spoznávame, kto je Boh a ako veľmi nás miluje. Hovorí aj o „moci“ a „sláve“; prostredníctvom nich nás Boh povolal za svoje deti – akoby nás adoptoval. A potom Peter píše (v. 4): Prostredníctvom moci a slávy nás Pán obdaroval „vzácnymi a veľkými zasľúbeniami, aby sme nimi mali účasť na božskej prirodzenosti“ a unikli porušiteľným žiadostiam sveta. Tieto „vzácne a veľké zasľúbenia“ nie sú nič iné ako večný život, večná blaženosť v nebi!
Skrze Krista nám Boh „zasľúbil“ dar večného života. Túto úžasnú budúcnosť nám umožnil tým, že nám odpustil naše viny: unikli sme porušiteľným túžbam sveta. Vďaka Bohu za nesmierne cenný dar!
Bolo by úplne nesprávne, keby sme tento Boží dar podceňovali. Bolo by to ako keby sme si darované večerné šaty obliekli keď pôjdeme pracovať do záhrady, alebo značkové hodinky nechali zmiznúť hlboko v zásuvke stola alebo nešetrne zaobchádzali so špičkovým počítačom. Peter píše (v. 9), že každý, kto takto zaobchádza s Božím darom, „je slepý, lebo v zaslepenosti zabúda, že bol očistený z dávnych hriechov.“ Tápe v tme – je na nesprávnej ceste! Zabudol, že šliape po svojom najcennejšom majetku!
Verím, že nik z nás to nechce, inak by sme tu dnes asi neprišli. S darom našej spásy chceme zaobchádzať opatrne, vážiť si ho. Nadchádzajúce obdobie pôstu nám dáva príležitosť nanovo zamýšľať sa nad tým, ako si môžeme správne vážiť dar spásy? Ako s ním primerane zaobchádzať?
Predveľkonočné obdobie pôstu je časom, keď viac ako inokedy počúvame o utrpení a smrti Pána Ježiša za nás. Pôst je obdobím, v ktorom by sme si mali nanovo uvedomiť hodnotu nášho vykúpenia i to, ako ďaleko sme od správneho používania Božieho daru. Napokon je to aj čas, v ktorom sme volaní dobrovoľne sa zriekať niečoho, čo nám môže zakrývať pohľad na vzácny Boží dar. Peter to vyjadril slovom „zdržanlivosť“. Spomína ju v reťazci niekoľkých pojmov, ktoré nás všetky vedú k správnemu zaobchádzaniu s Božím darom. Píše (v. 5 – 7): „Vynaložte všetko úsilie a pridávajte k viere cnosť, k cnosti poznávanie, 6 k poznávaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti pobožnosť, 7 k pobožnosti milovanie bratstva a k milovaniu bratstva lásku.“ Ak to zhrnieme, znamená to, že by sme mali žiť tak, aby celý náš život formovala viera. Dar spasenia by sme nemali nechať zapadnúť prachom vzadu v zásuvke, ale mali by sme ho využívať každý deň, v neposlednom rade aj v počínaní si k ľuďom. Na to môže poslúžiť aj zdržanlivosť – odriekanie si napríklad rozptýlenia v televízii či na internete, čím získame čas pre svojich blížnych. „Zdržanlivosť“, ku ktorej nabáda apoštol Peter, má čo dočinenia s pôstom. Ide o nájdenie správnej miery pre všetko: pre naše hospodárenie s časom, pre jedlo a pitie, pre míňanie peňazí a tak ďalej. Bolo by požehnané, keby sme týždne nadchádzajúceho pôstneho obdobia využili na to, aby sme našli správnu mieru v tých oblastiach, kde sme ju stratili.
Nielen pri príprave na Veľkú noc je veľmi dôležité, aby sme sa s Božím darom intenzívne zaoberali. Otvárali sa Božiemu slovu, počúvaniu evanjelia či tu, na Službách Božích, ďalších podujatiach v zbore i doma v tichu pri našej každodennej pobožnosti. Ak dovolíme, aby v nás Božie slovo bohato prebývalo, naša viera dostane potrebnú výživu a posilní sa. Budeme správne zaobchádzať so vzácnym darom spásy. Budeme znova a znova upevňovaní vo viere. A to, ako píše Peter, má veľké zasľúbenie: „10 Preto o to viac, bratia, usilujte sa upevniť svoje povolanie a vyvolenie, lebo keď to urobíte, nepotknete sa nikdy, 11 a tak skôr budete mať prístup do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.“ Amen.
S použitím myšlienok Matthiasa Kriesera:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
