Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (NK)
1. Petra 4, 10 – 11: „10 Posluhujte si ako dobrí šafári rozličnej milosti Božej, každý tým duchovným darom, ktorý prijal. 11 Keď niekto hovorí, nech hovorí ako reč Božiu; keď niekto posluhuje, nech to robí ako z moci od Boha, aby sa vo všetkom oslavoval Boh pre Ježiša Krista; On má slávu a moc naveky vekov. Amen.“
Milí bratia, milé sestry, slávnostné kresťanské zhromaždenie!
Svätíme svätodušné slávnosti. Sú našou vďakou Pánu Bohu, za zoslanie Ducha Svätého a zrodenie kresťanskej cirkvi. Aký je však rozdiel medzi kresťanom a nekresťanom? – Asi taký ako medzi loďkou a kmeňom stromu. Kmeň stromu, ktorý spadol do vody v nej bezcieľne pláva, kam ho zanesú vietor a prúd vody. Loďka má však svoj prístav i svoj cieľ. K nemu pláva, a to dokonca aj proti vetru a prúdu. Kresťan vie, odkiaľ prišiel a kam smeruje. Má kormidelníka, ktorý sa volá Ježiš Kristus. On nám veriacim dáva svojho Ducha a tak udržiava náš správny kurz.
Kde je domovský prístav loďky – teda nášho kresťanského života? Je to Božia láska, Božie slovo, Božia moc. Toto troje sa pri krste stáva východiskovým bodom kresťanského života. Božia „láska, ktorá prikrýva množstvo hriechov“ (1Pt 4, 8) sa v Ježišovi stala telom. Táto Božia láska nás v krste obmýva nás z hriechov. Vďaka nej sme vstúpili na loďku, ktorá sa má plaviť pod Pánových kormidlom. Božie slovo túto odpúšťajúcu lásku nielen zvestuje, ale vytvára aj vieru v ňu. Deje sa to pôsobením Svätého Ducha. On mocou Božieho slova vzkriesi duchovne mŕtve ľudské srdce.
Áno, kresťanský život nezačína od nás, z našej sily či snahy, ale u Boha, z moci Svätého Ducha.
Prvý list Petra vo 4. kapitole spomína tri veci, ktoré sú bytostné pre kresťanský život: 8„Buďte rozvážni a dbajte na modlitby. 8 A nadovšetko, verne sa milujte vospolok, lebo láska prikrýva množstvo hriechov. 9 Buďte navzájom pohostinní bez reptania. 10 Posluhujte si ako dobrí šafári rozličnej milosti Božej, každý tým duchovným darom, ktorý prijal.“ Modliť sa, milovať, slúžiť: tri kľúčové veci, pre úspešnú plavbu loďky nášho žitia. K prvým dvom iba krátko, tretiu si všimneme podrobnejšie.
1) Modlite sa. Ak sa niekto naučil pravidelne modliť, namiesto toho, aby sa veľa sťažoval, bude šťastnejší a spokojnejší ako ostatní a všimnú si to aj ľudia v jeho okolí. Je dôležité zostať v komunikácii s Tým, od koho pochádzame a ku Komu smerujeme.
2) Verne sa milujte láskou, ktorá prikrýva množstvo hriechov. Nejde povrchnú lásku, ale o lásku odolnú voči krízam, ktorá chce pomáhať a slúžiť, aj keď to znamená priniesť obete. Nie je precitlivená, ani urazená. Dokáže zniesť, ak je druhá osoba neláskavá, odmietavá alebo zraňujúca. Ochotne odpúšťa, prikrýva „množstvo hriechov“. Napodobňuje nepochopiteľne veľkú odpúšťajúcu lásku Spasiteľa Ježiša Krista. Zároveň si je vedomá svojich limitov, toho, že Spasiteľom nie sme my, ale Kristus.
3) Slúžte si. Tohtoročná 1. sl. svätodušná sa prelína s Nedeľou diakonie. Slová z 1Pt 4, 10: „Posluhujte si ako dobrí šafári rozličnej milosti Božej, každý tým duchovným darom, ktorý prijal“ patria k zlatým veršom diakonie. Opisujú, čo je diakonia: byť Bohom obdarovaný a preto sa venovať blížnemu. Svätodušné sviatky nie sú iba pohľadom dozadu – spomienkou na dávne udalosti vzniku kresťanskej cirkvi. Tieto sviatky pripomínajú, že Svätý Duch pôsobí aj dnes – dáva nám dáva rozličné duchovné dary. Gréčtina, v ktorej bola napísaná Nová zmluva, používa pre duchovný dar výraz charizma – pochádzajúci od slova charis, čo je označenie pre Božiu milosť. Charizmy, duchovné dary teda nie sú znakom našej duchovnej vyspelosti, že sme azda čímsi viac, ale sú darmi Božej milosti. Nemáme sa čím chváliť. Sú to dary, za ktoré patrí vďaka Bohu. Svedčia nie o našej skvelosti a šikovnosti, o Bohu, o Jeho milosti. Je ohromné, že do tejto milosti Pán Boh zahrnul aj nás. Služba kresťanov nie je o tom, aby sme sa odlišovali či predvádzali (jedno i druhé býva častým zlozvykom kresťanov), ale aby sme si v pokore a vzájomnej úcte pomáhali, navzájom sa dopĺňali. „ 11 Keď niekto hovorí, nech hovorí ako reč Božiu; keď niekto posluhuje, nech to robí ako z moci od Boha.“
Jedni slúžia viac ústami, druhí väčšmi rukami.
Hovoriť ako reč Božiu – značí kázaním, vyučovaním, povzbudzovaním, potešovaním i napomínaním približovať to, čo si myslí Pán Boh. Odkrývať Jeho vôľu.
Druhá kategória služby je konať. Pomáhať bez veľkých rečí, v Božej sile. Možno s úsmevom privítať ľudí pri vstupe kostola. Prejaviť úprimný záujem o to, čo druhý prežíva. Pripraviť občerstvenie po Službách Božích. Prispieť do zbierky na nákup potrebného pre núdznych (napr. Krabice požehnania pre Ukrajinu IV.). Zapojiť sa do asistenčnej služby – zahŕňajúcej napr. nákup potravín či liekov tým, ktorí na to nestačia.
Kresťansky slúžiť znamená nevyčnievať, no ani sa nestiahnuť, ale nechať sa viesť Svätým Duchom, ktorý riadi loďku nášho života. „Posluhujte si ako dobrí šafári rozličnej milosti Božej.“ Peter nazýva nás kresťanov „šafármi“ – správcami, t. j. zamestnancami majiteľa zodpovednými za riadenie a správu celého „podniku“. Sme – máme byť správcami všetkého, čo nám Pán Boh v našom živote zveril: našich telesných, duševných a duchovných schopností, našich peňazí a majetku, nášho času a príležitostí, našich povinností a úloh. Toto všetko máme verne používať a spravovať v súlade s Božou vôľou – s Božími prikázaniami. Konajme tak s pokorou, bez toho, aby sme strhávali pozornosť na seba – „aby sa vo všetkom oslavoval Boh pre Ježiša Krista.“ Nad všetky naše slová a činy postavme tri písmená, ktoré Johann Sebastian Bach umiestnil pod notové zápisy svojich skladieb: S. D. G., Soli Deo Gloria – Jedine Bohu sláva! Ak si to vezmeme k srdcu, potom sa
naše hovorenie i konanie stanú vskutku duchovnou službou – službou podľa Božieho srdca;
naše slová aj skutky nebudú egoistickou sebarealizáciou, ale nástrojom šírenia Božej milosti medzi ľuďmi. Amen.
S použitím: Jiří Mrázek: Když lev obchádzí – První Petrova epištola (vyd. Mlýn, Jihlava 2022), myšlienok Matthiasa Kriesera a Rainera Schmitta:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
