Svedectvo o Pánovi

Výklad z biblickej hodiny pre dospelých, Bratislava, Legionárska 6

2. Petra 1, 12 – 21: „¹² Chcem vám vždy pripomínať tieto veci, aj keď ich poznáte a ste si istí prítomnou pravdou. ¹³ Ale pokladám za správne prebúdzať vás a napomínať, kým som v tomto stánku (tela), ¹⁴ lebo viem, že čoskoro zložím svoj stánok, ako mi zjavil náš Pán Ježiš Kristus. ¹⁵ Pousilujem sa však, aby ste sa rozpomínali na tieto veci vždy, aj po mojom odchode. ¹⁶ Veď sme nesledovali vymyslené báje, keď sme vás oboznamovali s mocou a príchodom nášho Pána Ježiša Krista, ale boli sme očitými svedkami Jeho velebnosti, ¹⁷ keď prijal česť a slávu od Boha Otca a z velebnej slávy Mu zaznel takýto hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom som našiel zaľúbenie! ¹⁸ Tento hlas sme počuli prichádzať z neba my, ktorí sme boli s Ním na svätom vrchu. ¹⁹ Tým pevnejšie je prorocké slovo, ktoré máme. Dobre robíte, že pozorne hľadíte naň ako na sviecu, ktorá svieti v tme, kým nesvitne a nevyjde vám zornička v srdciach. ²⁰ Uvedomte si predovšetkým, že ani jedno proroctvo Písma nepripúšťa samovoľný výklad; ²¹ lebo nikdy z ľudskej vôle nepovstalo proroctvo, ale Duchom Svätým vedení hovorili (svätí) ľudia Boží.“

1. Pripomínať a cvičiť sa v tom základnom

V úvode 1. kap. 2Pt Peter ako apoštol Ježiša Krista pripomína čitateľom svojho listu základné kresťanské pravdy. Totiž, že Pán Boh nám dal všetko potrebné pre život a zbožnosť (1, 3). A tiež, že máme pridávať k viere cnosť, poznávanie, zdržanlivosť, trpezlivosť, pobožnosť, milovanie bratstva a lásku. … Kto nemá tieto vlastnosti, je slepý, lebo v zaslepenosti zabúda, že bol očistený z dávnych hriechov (1, 5–7.9). Výborní tréneri neustále opakujú so svojimi zverencami základné prvky ich športovej disciplíny, aby ich športovci ovládali čo najdokonalejšie. Podobne my si potrebujeme pripomínať základy viery a kresťanského života a cvičiť sa v nich, pilovať ich. To je cesta k duchovnému rastu a zrelosti. Kresťanom v minulosti i v súčasnosti hrozí, že to základné nám zovšednie, že naša viera bude unavená, mdlá. Preto Peter prebúdza čitateľov pripomínaním základov a napomínaním, aby ich nestihol údel spiacich svadobných družičiek (Mt 25, 1–13) z Ježišovho podobenstva, (por. aj R 13, 11b).

2. Petrov testament

Rôzni židovskí autori verili, že spravodliví sú často vopred upozornení, že sa blíži ich skon. Peter píše svoj list naliehavo, sťa závet – testament. Čoskoro zložím svoj stánok (1, 14a). Dôraz však nekladie na svoj starecký pocit blížiacej sa smrti, ale na to, že mu poznané zjavil náš Pán Ježiš Kristus  (1, 14b). Petrovou snahou je, aby sa veriaci vracali k jeho radám aj po jeho smrti, aby cirkev neochabla a neskončila úmrtím autority, ako Peter bol (1, 15).

Podľa tradície Peter svoje spomienky na život s Pánom Ježišom nadiktoval svojmu sprievodcovi Jánovi Markovi a stali sa základom Evanjelia podľa Marka.

Mučenícka smrť ap. Petra pre vieru v Krista sa datuje cca medzi r. 65 – 68 po Kr. Podľa tradície bol Peter na svoju žiadosť ukrižovaný hlavou dolu, lebo sa necítil hoden zomrieť rovnako ako Jeho Pán a Učiteľ Ježiš.

3. Nenasledujeme vymyslené báje

Apoštol Peter patril s bratmi Jánom a Jakubom Zebedeovcami do trojice Ježišových najbližších učeníkov. S uvedenými bratmi zažil, ako sa Ježiš na vrchu premenil a tvár Mu žiarila sťa slnko. Tento príbeh bol opakovane prerozprávaný v ranej kresťanskej cirkvi. Niektorí skeptici sa však pýtali: Naozaj sa to stalo? A čo to vôbec znamená? Petrove slová, ktoré sme počuli, sú Božou odpoveďou na takéto otázky.

Peter komentuje príbeh o premenení slovami: „Nesledovali sme vymyslené báje.“ Je to príbeh, ktorý sa vskutku udial. V pôvodnom texte sa namiesto slova „báje“ píše „mýty“ (μύθοις). Mýtus je vymyslený príbeh, ktorý má vyjadriť duchovnú pravdu, niečo ako rozprávka. Napríklad rozprávka o žabom kráľovi. Nikto nebude tvrdiť, že princezná raz naozaj pobozkala žabu a tá sa potom premenila na princa. Rozprávka chce vyjadriť pravdu: Možno sa vám niektorý človek na prvý pohľad bude javiť nesympatický, ba odporný, ale ak to prekonáte a všimnete si jeho skutočné vlastnosti, možno sa do neho dokonca zamilujete. Láska na 2. pohľad – to je duchovná pravda mýtu o žabom kráľovi.

Peter však hovorí: „Nesledovali sme vymyslené báje“, mýty. Zažili sme oslávenie samého Ježiša. Biblia nie je zbierkou bájí, či ľudských názorov o Bohu, ale Božia reč odovzdaná človeku prostredníctvom ľudí.

Nemecký teológ Rudolf Bultmann (†1976) sa snažil „odmytologizovať“ Novú zmluvu. Podľa neho väčšinu biblických príbehov tvoria mýty. Bultmann chcel ich duchovnú pravdu sprístupniť ľuďom 20. storočia. V skutočnosti však urobil opak toho, čo zamýšľal: NZ neodmytologizoval, ale vyhlásil ju za zbierku mýtov. Mytologizoval svedectvá Petra, Jána a ostatných apoštolov – a to v rozpore s ich vlastnými tvrdeniami.

4. Svedectvo očitého svedka

Peter tvrdí: „Nesledovali sme vymyslené báje, keď sme vás oboznamovali s mocou a príchodom nášho Pána Ježiša Krista, ale boli sme očitými svedkami Jeho velebnosti, keď prijal česť a slávu od Boha Otca a z velebnej slávy Mu zaznel takýto hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom som našiel zaľúbenie! Tento hlas sme počuli prichádzať z neba my, ktorí sme boli s Ním na svätom vrchu.“

Peter tu píše ako očitý svedok toho, čo osobne videl a počul. Na inom mieste Biblie (Sk 5, 32; por. L 24, 48) sa citujú slová apoštolov: „My sme svedkami toho.“ Podobne ako dnes, aj oných časoch bol svedok niekto, kto na súde vypovedal o tom, čo sa skutočne stalo.

Viaceré biblické príbehy obsahujú presné historické detaily. Napríklad vianočné evanjelium sa nezačína ako rozprávka: „Kde bolo, tam bolo, ale konkrétnym historickým údajom: „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet. Tento prvý popis bol vtedy, keď sýrskym vladárom bol Kyrenios“ (L 2, 1 – 2).

Apoštolovia nerozprávali mýty, ale stali sa svedkami toho, čo na vlastné oči a uši videli – počuli veľké veci Božie. Ich správy nie sú mýty či rozprávky. Oni zvestovali to, čo sa skutočne udialo – bez ohľadu na to, ako neuveriteľne tieto zázraky znejú.

5. Ježiš je Bohom zasľúbený Vykupiteľ

Ježiš je tým, čo o Ňom hovorí svedectvo Písma sv. A naopak, v Biblii sa píše to, čo je pravdivé. Aj príbeh o Ježišovom premenení sa nielen skutočne stal, ale Písmo aj vysvetľuje, čo znamená. Peter vo svojom liste neopísal celý príbeh premenenia (napr. nespomína Mojžiša a Eliáša – por. Mt 17, 1–5). Predpokladal, že čitateľom jeho listu je známy. Jednu vec z tohto príbehu však výslovne uvádza. Čítame: Kristus „prijal česť a slávu od Boha Otca a z velebnej slávy Mu zaznel takýto hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom som našiel zaľúbenie!“  

Sám Boh pri Ježišovom premenení povedal, čo to celé znamená: Tento Ježiš z Nazareta – potulný učiteľ a zázračný uzdravovateľ, je jednorodený Boží Syn – o ktorom hovorili už proroci SZ. Boží hlas vtedy povedal: „Jeho poslúchajte“ (Mt 17, 5).

6. Slová starej zmluvy máme vzťahovať na Ježiša

Mojžiš predpovedal príchod Vykupiteľa. Ten istý Mojžiš, ktorý sa zjavil na vrchu Premenenia. Boží hlas hovorí, čo je dôležité: Ježiš je zasľúbený Vykupiteľ a nikto iný. Venujte Mu pozornosť, poslúchajte Ho. Len tak môžete skutočne spoznať Boha. Iba v Božom Synovi môžeme spoznať, kto je Boh a aký je: žiarivý a slávny, ale zároveň aj súcitný, milujúci a milosrdný. Boží hlas v udalosti premenenia určuje rozhodujúci odkaz pre všetkých ľudí: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo; Jeho poslúchajte.“ Toto je On, môj drahý Syn, na Ňom záleží! Ver v Neho, počúvaj Ho, uč sa od Neho, nájdi ma skrze Neho, nájdi večný život skrze Neho!

Boží hlas hovorí, kto je Ježiš je. Sám Boh vysvetľuje význam tejto udalosti pri Ježišovom premenení. Tento pohľad môžeme rozšíriť na celé Sväté písmo. Peter to urobil v súvislosti so SZ – tou časťou Biblie, ktorá bola v tom čase k dispozícii v písomnej podobe. O SZ povedal: Máme prorocké slovo tým pevnejšie a vy dobre robíte, že sa naň pozeráte ako na svetlo, ktoré svieti na tmavom mieste, až kým sa nesvitne deň a vo vašich srdciach nevyjde ranná hviezda (1, 19).

Náš svet je temné miesto – plné viny a utrpenia. Rannou hviezdou je Boží Syn Ježiš Kristus. Ukazuje nám úsvit nového Božieho sveta, nového Božieho stvorenia. Ak Pán Boh povedal o Ježišovi pri jeho premenení: To je On! – potom spojil všetky proroctvá o prichádzajúcom Vykupiteľovi s týmto mužom z Nazareta. Sám Boh nám dáva istotu, že slová SZ máme vzťahovať na Ježiša.

7. Ježiš je Kľúčovou postavou biblie

Martin Luther učil, že Kristus je stredobodom Písma a že Písmo sv. treba vykladať Písmom. Preto v evanjelickej cirkvi zdôrazňujeme, že Ježiš Kristus je kľúčovou postavou celej Biblie, SZ aj NZ. Celá Biblia hovorí tom, o tom, kým je. Biblia vykladá samú seba a kľúčom k jej správnemu porozumeniu je Ježiš. V Ňom sa zjavila Božia sláva na zemi. Výklad Biblie, ktorý sa nezameriava na Ježiša, sa míňa skutočnému významu Božieho slova. Preto Peter napísal: „Uvedomte si predovšetkým, že ani jedno proroctvo Písma nepripúšťa samovoľný výklad; lebo nikdy z ľudskej vôle nepovstalo proroctvo, ale Duchom Svätým vedení hovorili (svätí) ľudia Boží.“

8. Skrze Ježiša môžeme nájsť Boha

Duch Sv. v celej Biblii svedčí o tom, že Ježiš je Boží Syn a jediný Spasiteľ, skrze ktorého my ľudia môžeme nájsť Boha.

Božie slovo je pre každého človeka rozhodujúcim spojením s všemohúcim Bohom a dobrým, večným životom. Tento odkaz sa volá Ježiš Kristus. Tento odkaz je tu aj pre mňa a pre vás.

Ak chceme nájsť Boha alebo Ho lepšie spoznať, hľadajme Ho v Ježišovi. Ako to povedal sám Pán Boh? „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo; Jeho poslúchajte.“ „V Ňom sa Božie slovo stalo telom. Všetko, čo chce Pán Boh povedať nám ľuďom, môžeme nájsť v Ježišovi. Viera teda nie je v prvom rade o prikázaniach alebo obradoch, ani o zložitých myšlienkach či obetavých skutkoch. Viera nie je ani o náboženských formuláciách, ani o povznášajúcich duchovných pocitoch, a už vôbec nie o mýtoch a rozprávkach.

9. V zásade ide o jedno: o vzťah s Ježišom Kristom

Skrze Ježiša k nám prišiel Boh, cez Neho spoznávame Boha, prostredníctvom Neho sme zmierení s Bohom, skrze Neho môžeme zostať spolu s Bohom navždy. Kristov skutočný príbeh sa nachádza v Biblii, rovnako tak aj význam tohto príbehu. Je to tak, ako to je napísané a Boh hovorí, to, čo je pravda. Amen.

Použitím: Kol. autorov: Průvodce životem: Listy Jakubův – Judův (IBS a Luxpress, Praha 1995), myšlienok: M. Kriesera, Jiřího J. Ottera: M. Šefranko, ev. a. v. farár

Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár