Kázeň z evanjelických večerných Služieb Božích v Bratislave (NK)
téma kázne: V Ježišovi nám Boh jasne ukázal cestu
5. Mojžišova 18, 14 – 15 (v 5M 18, 9 – 15): „9 Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, neuč sa konať podľa ohavností tamojších národov. 10 Nech sa nenájde u teba taký, čo by syna alebo dcéru prevádzal ohňom, ani veštec, ani vykladač znamení, ani hádač, ani čarodejník, 11 ani zaklínač, ani vyvolávač duchov, ani jasnovidec, ani kto by sa vypytoval mŕtvych. 12 Lebo je Hospodinovi ohavný každý, kto robí tieto veci. Pre tieto ohavnosti ich vyháňa Hospodin, tvoj Boh, spred teba. 13 Buď bezúhonný pred Hospodinom, svojím Bohom. 14 Lebo tieto národy, ktoré máš vyhnať, počúvajú vykladačov znamení a veštcov. Tebe to však Hospodin, tvoj Boh, nedovolil. 15 Hospodin, tvoj Boh, vzbudí ti proroka, ako som ja, z tvojho prostredia, spomedzi tvojich bratov; toho poslúchajte .“
Milí bratia a milé sestry!
V r. 1947 boli vytvorené hodiny súdneho dňa. Symbolicky predstavujú pravdepodobnosť globálnej katastrofy spôsobenej človekom – ľudstvom. To, ako blízko je svet ku katastrofe, predstavuje určitý počet minút či sekúnd do polnoci, vyhodnocovaný každý rok v januári. Hlavnými faktormi, ktoré ovplyvňujú hodiny, sú riziko jadrovej vojny a zmena klímy, ale aj zneužitie sily technológií a dezinformácie. Podľa týchto hodín v r. 2025 delilo ľudstvo od globálnej katastrofy symbolických 89 sekúnd. Pre porovnanie: od roku 1947, keď boli hodiny vytvorené, sa čas do súdneho dňa skrátil o 5 minút a 31 sekúnd.
Vojna za hranicami našej krajiny, nepokoj na Blízkom východe, avíza zabratia Grónska Spojenými štátmi americkými vskutku vzbudzujú otázky a obavy.
Nechceme podceňovať globálne hrozby. Faktom však je, že o tom, kedy nastane koniec sveta už zaznelo mnoho predpovedí. Len medzi r. 1990 – 2012 bolo 5 predpovedaných termínov konca sveta. Ani jeden sa nesplnil. Najbližšie predpovedaný dátum je 13. 4. 2036…
No podstatné je, čo hovorí Pán Ježiš: „O tom dni a o hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli, ani Syn, ale jedine Otec“ (Mt 24, 36).
5. kniha Mojžišova, z ktorej sme čítali, spomína Boží ľud. Ten, po oslobodení z otroctva v Egypte, mal čoskoro vstúpiť do Kanaánu – zasľúbenej krajiny. V nej, podobne ako my v súčasnosti – bol obklopený mnohými ľuďmi, ktorí Boha, svet aj svoj život chápali po svojom, nepoznali lásku a moc živého Boha.
Ľudia, ktorí nepoznajú živého Boha, odstrihli sa od Neho alebo sa Bohu odcudzili, sú vystavení riziku o ktorom vraví Gilbert Keith Chesterton: „To, že človek prestane veriť v Boha neznamená, že už neverí ničomu. Naopak, je ochotný veriť v čokoľvek.“ Sociologické štúdie ukazujú, že keď sa človek odpojí od cirkvi, chvíľu dokáže jeho osobná viera prežiť. No tak ako postupne bledne vedomie o význame kresťanských sviatkov, služieb Božích a rituálov (modlitba, rozjímanie nad textami Biblie, krst, Večera Pánova), ako sa vytráca záväznosť 10 Božích prikázaní a viera v Božiu lásku zjavenú nám v Ježišovi, rastie pocit nedôvery a osamelosti. Človek bez viery v živého Boha, bez viery v Spasiteľa, je vo svojom živote odkázaný iba sám na seba. A to je priťažké bremeno. „To, že človek prestane veriť v Boha neznamená, že už neverí ničomu. Naopak, je ochotný veriť v čokoľvek.“ (Chesterton)
Aj národy, ktorými bol pred cca 3000 rokmi obklopený starozmluvný Boží ľud izraelský, tkp. varili len z vody. Obracali sa k veštcom, vykladačom znamení, vyvolávačom duchov, dopytovali sa mŕtvych. V zasľúbenej krajine doliehajú na Boží ľud nebezpečné pokušenia pohanských zvykov a kultov. Sväté písmo výslovne zakazuje prevádzanie detí ohňom ako obeť pohanskému božstvu Molochovi (5M 18, 9n; 3M 18, 12 a 3M 20, 1n) a rôzne druhy veštenia (3M 19, 26 . 31; 3M 20, 27). V slobode starozmluvný Boží ľud nebol sám. Sama nie je ani súčasná kresťanská cirkev. Nebezpečenstvo pomiešania sa s pohanstvom a riziko duchovnej skazy nezmizlo ani dnes. Koľkože je aj v súčasnosti povery, koľko iných ciest, ktoré vyzerajú nábožne a duchovne, a predsa nie sú Božie?! Boh ich zavrhuje.
V televízii jestvuje samostatný kanál, kde zaznievajú novodobé veštby. Poukazuje to na dávnu túžbu človeka odhaliť clonu z budúcnosti. Veštby, mágia, ezoterika sú ľudskou snahou poznať Božiu vôľu a budúcnosť, s úsilím podriadiť Boha svojím záujmom. Všetko to je ohavnosťou pred Hospodinom. Viera v Hospodina vylučuje spôsoby poznávania Božej vôle a predvídania budúcnosti spomínané v 5M 18, 9nn. Tí, ktorí vyznávajú živého Boha sa majú od tohto oddeliť. Nie v zmysle duchovnej pýchy a povyšovania sa nad iných, ale v zmysle nerozdelenosti srdca, nebehaním za inými pánmi. Jediná cesta určená k stretnutiu sa s Bohom je Ježiš Kristus. On povedal: „Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa“ (Ján 14, 6). Aj pre nás platí biblické: „Neuč sa konať podľa ohavností národov“, ale „učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše“ (Mt 11. 29).
Izraelci vyzerali v mase pohanstva ako outsideri. Predsa práve im sa dostalo Božie zasľúbenie o povolaní proroka, ktorého obrazom je Mojžiš. Nemusia sa teda obracať na pohanských veštcov. Izraelci, aby poznali Božiu vôľu, nie sú odkázaní na veštby a čary.
Slovo o povolaní proroka (5 M 18, 15) obsahuje zasľúbenie, ktoré môžeme chápať dvojakým spôsobom. Jednak ako uistenie, že Boží ľud nikdy nebude bez proroka – bez duchovného vedenia. A jednak ako prísľub, že v budúcnosti príde jedinečný prorok, tichý, trpezlivý Boží služobník, ktorý za nás zástupne vezme na seba utrpenie a trest určený nám za naše hriechy (Iz 42, 1nn; 53, 1nn). Toto zasľúbenie sa splnilo v príchode Ježiša Krista.
Hoci v našich končinách sa počet veriacich v Krista umenšuje, predsa ani my kresťania, podobne ako Izraelci kedysi, nemusíme podliehať malomyseľnosti a neistote. Pán Boh nám vo svojom Synovi Ježišovi jasne ukázal cestu, pravdu a život. Ježiš je jedinečný a nenahraditeľný. Pri Ňom smieme a máme vytrvať v poslušnej dôvere. Amen.
S použitím: https://sk.wikipedia.org/wiki/Hodiny_súdneho_dňa; Marián Krivuš, Štefan Kiss: Svedectvo viery (Tranoscius, Lipt. Mikuláš 2012); kol. autorov: Výklady ke Starému zákonu I (vyd. Kalich, Praha v ENA 1991); Zdeňěk Somolík: výklad /2. 3./ in: Na každý den 1961 (vyd. Kalich, Praha 1960; Tobias Brendel /výklad 8. 1./ in: Feste Burg 2026 (Freimund-Verlag. Neuendettelsau 2025):
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
