„Ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré veci pominuli, nastali nové.“

2. Korintským 5, 17

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on email
Email
Share on print
Vytlačiť

V tú noc, keď bol zradený

Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (NK)

1.Korintským 11, 23 – 25: „Lebo ja som prijal od Pána, čo som vám aj odovzdal: Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, a keď dobrorečil, lámal a riekol: Vezmite, jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás [vydáva]; to čiňte na moju pamiatku! Podobne po večeri (vzal) aj kalich a riekol: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi: to čiňte, kedykoľvek budete piť na moju pamiatku!“

Milí bratia a milé sestry!

Jedna z najkrajších nocí roka je štedrovečerná. Viažu sa k nej mnohé spomienky z nášho detstva. Spája sa s ňou aj veľa pekných chvíľ s našimi blízkymi.

No sú aj inakšie noci. Noci plné strachu a opustenosti. Noci nevernosti, nelásky a zrady. Takou bola aj noc prvého Zeleného štvrtku. Nielenže priatelia nechajú v „štichu“ svojho priateľa, nielenže učeníci opustia svojho Učiteľa, ale zradený bol sám Boh. On prišiel k nám v tú prvú tichú noc – v ľudskom tele – aby bol s nami. Prišiel ako jeden z nás, aby sme sa Ho nemuseli desiť. Učil nás žiť, milovať blížnych, odpúšťať – uzdravovať zranené vzťahy. A predsa sám bol zranený i zradený. Za svoju lásku sa nedočkal vďaky. Poviazali Ho a jeden zo strážcov veľkňazovej dvorany udrel Ježiša po tvári (Ján 18, 22).

Koľko faciek sme dali my Ježišovi? – Svojou nedôverou Bohu, neochotou odpúšťať si, sebectvom a ľahostajnosťou?

Facka onoho strážcu nám pripomína naše zlyhania, naše rozchody s Bohom. Naše zrady na láske Ježiša Krista k nám.

Áno, jestvuje nielen tichá noc Štedrého večera, ale aj noc zrady, noc odpadnutia.

Avšak jestvuje aj div nad všetky divy, keď Pán Ježiš, v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a dával.

Tieto slová ustanovenia Večere Pánovej boli vyslovené v tú noc, keď bol náš Pán zradený. – Keď vedel, že bude zajatý, zradený, súdený, opľutý, posmievaný, zbičovaný a hrozným spôsobom zabitý – v tú noc berie do svojich rúk chlieb a vraví: Moje telo za teba vydané. V tú noc zrady berie kalich, požehnáva ho a hovorí: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Krvi, ktorá sa vylieva na odpustenie tvojich i mojich hriechov.

Pán Ježiš Kristus odpúšťa našu nevernosť cez svoju vernosť k nám. Na facky nedôvery, neposlušnosti, ľahostajnosti, sebectva, zrady, ktoré sme Mu dali, odpovedá svojím: Za teba!

Zomieram namiesto teba, v tvojom záujme, kvôli odpusteniu tvojich hriechov, aby si mal/mala možnosť nového začiatku.

Nezavrhol nás, ale dovolil, aby bol zavrhnutý, potupený a zabitý namiesto nás.

Nesúdi nás, ale obdarúva nás obetovaním svojho nevinného životadarom najcennejším. Na odpustenie našich hriechov, aby sme mohli žiť v novom, kvalitatívne lepšom vzťahu s Bohom i ľuďmi.

Ježiš dal svoju Večeru do spojitosti s novou zmluvou. A tak má byť každé naše prijímanie Večere Pánovej príležitosťou, aby sa nová zmluva i pri nás stávala skutočnosťou. – Aby sa Božia vôľa stávala aj našou vlastnou vôľou, keď ju budeme plniť nie z túžby po odmene, ani zo strachu pred trestom, ale preto, že v Božej vôli, v poslušnom nasledovaní Pána Ježiša Krista spoznáme jedinú zmysluplnú možnosť života.

Nech nás dary Večere Pánovej, ktoré budeme prijímať – láska za nás obetovaného Pána Ježiša Krista, ktorá je ich podstatou – premieňa na Boží obraz. Robí náš charakter čo najviac podobným charakteru Pána Ježiša Krista. Amen.

S použitím: Ernst Volk (in: Feste Burg 1998 /9. 4./ Freimund-Verlag, Neuendettelsau 1997); Ján Grešo (in: zborník Viditeľné slovo, s. 137; vyd. Tranoscius Liptovský Mikuláš 1998):

Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár

Modlitba: Zradili môjho Ježiša.
Nielen pred dvetisíc rokmi Ho zradili.
Nielen v Getsemane Ho zradili.
Nielen Judáš, jeden z učeníkov, Ho zradil.

Pane,
veľakrát, predvčerom, včera a dnes zrádzajú Teba.
V mojej vlasti Ťa zrádzajú, ja som to, kto Ťa zradil.
Nie bozkom som Ťa zradil, ako Judáš,
ale zanedbal som skutky viery.
Nie týmto pozdravom som Ťa zradil: „Zdravím Ťa, Majstre!“,
ale prešiel som vedľa brata
a neprihovoril som sa mu niekoľkými priateľskými slovami.
Pane, nedovoľ, aby som ukončil svoj život ako Judáš.

Zapreli môjho Ježiša.
Nielen v predvečer ukrižovania Ho zapreli.
Nielen na dvore najvyššieho kňaza Ho zapreli.
Nielen Peter Ho v strachu zaprel.

Pane,
ako často som Ťa zaprel, hanbil som sa za Teba.
Koľkokrát mi ľudia vzali odvahu k vydaniu svedectva,
koľkokrát som sa obával plameňa sveta.
Pane, pomôž mi, oľutovať a obrátiť sa, ako Peter!

Ukrižovali môjho Ježiša.
Nielen tí, čo kričali: „Ukrižuj Ho!“
Ukrižovali Ťa.
Nielen Pilát svojim rozsudkom.
Ukrižovali, nielen vojaci, ktorí Ťa zranili.

Pane,
môjho sebavedomia a povýšenosti
nie je menej ako u tých Židov,
môj strach – postaviť sa za pravdu – je väčší, ako Pilátov,
moja malovernosť Ti spôsobuje hlbšie rany,
ako klince rímskych žoldnierov.

Ó, Ježiši,
ktorý si sa takto modlil: „Otče, odpusť im!“,
odpusť aj mne.
Vtedy môj hriešny, starý život bude ukrižovaný a zomrie,
aby bol s Tebou vzkriesený môj nový, svätý život. Amen.

Zdroj: Johnson Gnanabaranam: Kristovo utrpenie – dnes (in: Môj Ježiš dnes, samizdat, nedatované)

Viac na preskúmanie