Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (NK)
Modlitba:
Milosrdný Bože, ďakujeme Ti za všetko. Keby sme mali podrobne vymenovať, čo vnímame a prijímame ako dar od Teba, trvalo by to hodiny.
Tešíme sa z toho, že vo viere môžeme deň čo deň prežívať množstvo veľkých, malých, drobných i celkom nepatrných obdarovaní.
Vyznávame, že Ty si ich pôvodcom.
Ich sprostredkovateľmi a konečnými distribútormi sú zvyčajne naši blížni. My im môžeme slúžiť a obohacovať ich darmi od Teba. Je to vzácny potenciál, ktorý zušľachťuje život sprostredkovateľov aj príjemcov Tvojej milosti a Tvojho požehnania.
Chválime Ťa, Bože, za nepretržitý prúd dobrých vecí, hmotných i nehmotných, viditeľných i skrytých, ktoré zaplavujú náš život ako voda potrebná pre polia.
Vážime si Tvoju starostlivosť a učíme sa stále jasnejšie chápať Tvoju požehnanú prítomnosť v našich životoch. Zvesťou slova a pôsobením Svätého Ducha v nás roznieť vieru. Amen.
(Voľne podľa Mliloslava Lapáčka)
Marek 8, 6: (Ježiš) „Rozkázal teda zástupu posadiť sa na zem. Potom vzal tých sedem chlebov, dobrorečil, lámal a dával učeníkom, aby ich podávali, a oni ich rozdávali ľudu.“
Milí bratia, milé sestry, drahí seniori!
Keď v dôvere prídeme za Pánom Ježišom, čo aj veľmi komplikovanej situácii, zaujme sa nás. Sťa by preberal zodpovednosť za to, že k sme k Nemu prišli. Ježiš vie, že potrebujeme nielen Božie slovo pre dušu, ale aj pokrm pre telo.
Pána Ježiša nič neobmedzovalo, aby urobil zázrak len raz. Keď to bolo potrebné, zopakoval ho. Preto je príbeh o tom, ako Ježiš nasýtil zástupy v Biblii zaznamenaný viackrát. Rozdiel je v tom, že keď išlo o zástup 5-tisíc mužov okrem žien a detí (Mt 14, Mk 6, L 9, J 6), Pán použil 5 chlebov, 2 ryby a nazbieralo sa 12 košov odrobín. Inokedy, keď išlo o nasýtenie 4-tisíc mužov (Mt 15, Mk 6), Pán Ježiš použil 7 chlebov, niekoľko rýb a nazbieralo sa 7 košov zvyškov.
Rovnaké bolo, že Ježiš vzdával Bohu vďaky za to, že pokrm je dispozícii a následne ho dal učeníkom, aby ho rozdávali ľuďom.
Ono zvláštne, predivné stolovanie prebiehalo viackrát. Je to neprepočuteľná narážka na Večeru Pánovu (VP), pri ktorej sa schádzame opakovane a – podobne ako pri nasýtení zástupov – aj pri VP znejú slová, že Pán „dobrorečil, lámal a dával“ chlieb.
V príbehoch o nasýtení sa opakujú aj pochybnosti – nedôvera učeníkov, ako bude možné z tak mála jedla nasýtiť toľkých ľudí. Učeníci by sa sami do takéhoto „podniku“ nepustili. Ľudí by poslali domov hladných.
Proti tejto nedôvere a pochybnostiam sa Pán Ježiš stavia tak, že zakaždým dobrorečí nad tým málo jedlom pre mnohých – ďakuje, že chleby a rybičky tu sú. Lepšie niečo, ako nič. Pre Ježiša ani to málo, ľudsky videné to „nič“, nie je nič. Ježiš za to takpovediac „nič“ ďakuje. Zázrak bol v tom, že aj keď chlebov a rybičiek bolo málo, stačilo to. Hoci učeníci pomáhali len zo svojich chabých síl, dávali temer doslovne z ruky do úst, vydržali až do konca. Ľudia jedli a nasýtili sa. Je v tom princíp, ako to je s Božou pomocou. Začať zo svojho, dať k dispozícii, čo máme a Pán nás podrží, spôsobí, že vydržíme až do konca. Dáva pokrm srdciam, výživu na cestu.
Nedávno (27. – 30. 9. 2026) som sa zúčastnil na ekumenickom podujatí, v rámci ktorého sme navštívili aj kláštor benediktínov v Sampore na Strednom Slovensku. Ide o nové, nádherne vybudované priestory s kostolom, rehoľným domom, domom pre hostí, záhradou a malým hospodárstvom. Na otázku, kto výstavbu financoval, sme dostali odpoveď, že to bolo prevažne z malých darov (5,-€, 20,-€ …). Z veľa malých darov vzniklo obdivuhodné dielo.
Samozrejme, teší nás, keď je všetkého veľa. Keď máme v cirkevnom zbore dosť peňazí na potrebné opravy, na chod cirkevného zboru a pre jeho službu. Je potešiteľné, keď je veľa milodarov a sú veľké ofery. Radujeme sa, keď je v kostole veľa ľudí, keď je dosť ochotných spolupracovníkov, ktorí slúžia, spievajú, hrajú, modlia sa, čítajú biblické texty, sú činní v diakonii, v službe s mladou generáciou, v praktickej pomoci.
Tešíme sa, keď je veľa sobášov, krstov, konfirmandov, aj dobrôt pri zborovom obede. Je krásne, keď všetko tkp. dobre „beží“. Ale…
Príbeh o nasýtení mnohých z niekoľkých chlebov a rybičiek, aj sviatok Poďakovania za úrody nás učia byť vďačnými aj za málo. Pán Ježiš nám dáva príklad a ukazuje, že je dôležité ďakovať aj za málo. Ďakovať aj za málo tých, ktorí úprimne veria. Ďakovať aj za malý počet krstov, za tých málo modlitebníkov, za málo ľudí na službách Božích, za málo peňazí, ďakovať, ak je pri zborovom obede málo zákuskov či za menšiu úrodu.
Pán Ježiš nehľadí predovšetkým na počet a množstvo. Aby nasýtil mnohých, vystačil si s málom.
A my? Ako to je s nami? Vieme Bohu dôverovať a začať sa deliť sa aj s málom toho, čo máme? Učeníci v takej situácii poslúchli Pána Ježiša, keď ich poslal. Šli a delili sa s tým, čo im bolo dané. Vedeli, že je to málo, avšak dôverovali Pánovi Ježišovi. A bolo dosť pre všetkých, jedli a nasýtili sa. Ba zostalo aj mnoho zvyškov – 7 košov.
Sedem značí plnosť. 7 košov zvyškov predstavuje Boží prísľub pre otvorené spoločenstvo, ktoré je ochotné prijímať medzi seba aj ďalších.
Božie slovo aj Poďakovanie za úrody nás smerujú k vďačnosti – za veľa, ale učia byť vďačnými aj za málo. Nabádajú neklesať na mysli, kvôli tomu, že toho alebo onoho nie je mnoho. Vedú k tomu, aby sme aj zo svojho nedostatku, vedomí si vlastnej nedostatočnosti pred Pánom, dokázali pozdvihnúť oči k nebu a dôverovať, že Pán sa nás zaujme. Dá nám, čo potrebujme najviac: Jeho – Božie požehnanie.
Pán Ježiš nasýtil hladných chlebom a rybami. On, ktorý je chlebom života. On, ktorý bol v katakombách a na hrobkách mučeníkov v ranej cirkvi zobrazovaný ako ryba, pretože prenikol vodami smrti. Po grécky – v jazyku, ktorým bola napísaná Nová zmluva, sa ryba povie „ichthys“. IXTHYS je akronym, výraz zložený zo začiatočných písmen viacerých slov: Iésús CHristos Theú hYios Sótér, čo znamená Ježiš Kristus Boží Syn Spasiteľ. – Záchranca – nielen od nedostatku, ale z našich hriechov. Záchranca od smrti večnej a moci diabolskej. To je silné a dôvery plné vyznanie. Pripojme sa k nemu slovami i životom. Amen.
Modlitba: Drahý Pane, stojí za to pripomínať si dobré dary od Teba – či už preto, aby sme nespyšneli a nepripisovali zásluhy sami sebe, ale tiež aby sme neprepadli strachu a beznádeji. Vďačnosť nie je iba zdvorilosť, ale duchovný postoj – všímanie si Tvojej prítomnosti aj v obyčajných veciach. Ďakujeme Ti a tešíme sa z toho, keď máme dostatok. Prosíme, daruj nám vieru, aby ani vtedy, keď máme málo, nereptali, nezmalomyseľneli, ale vedeli Ti byť za málo vďační. Veď Ty sa staráš o nás i celý svet. Posilni nás k ochotnému deleniu sa s tým, čo z Tvojej dobroty prijímame. Veď Ty, Kriste, si sa nám daroval celý a Tvoja svätá Večera nám svedčí o Tvojej nesmiernej láske k nám. Amen.
S použitím myšlienok teológov: Sebastian Schurig (FB 2026), Jiří Mrázek, Nico ter Linden, Ľudovít Fazekaš:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
