Vidí nás ako prvý / Správna odpoveď

Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (NK)

Lukáš 19, 3 – 5: (Zacheus) „3žiadal si vidieť Ježiša, ktorý to je. Ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. 4Pobehol teda vopred a vyliezol na divý figovník, aby Ho videl, lebo mal ísť tadiaľ. 5Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel hore na neho a povedal mu: Zacheus, zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať.“

Milí bratia na milé sestry!

V Biblii opakovanie čítame, že ľudia túžili Ježiša vidieť, stretnúť sa s Ním (J 12,20n; Mt 13,16n; J 1, 41n). Tak to bolo aj u Zachea: „žiadal si vidieť Ježiša“ (L 19,3). Zacheus bol človekom kontrastov:

Postavou malý, no dostal sa najvyššie na poste zamestnancov, ktorí v okolí mesta Jericho vyberali od Židov poplatky pre rímskych okupantov. Neraz vyberal oveľa viac (bežné vraj bolo o 100 – 200% viac), ako bola stanovená tarifa. Ľudia ním preto pohŕdali a videli v ňom zradcu a zlodeja.

Na jednej strane bol profesijne zdatný a schopný, na druhej strane kvôli práci pre pohanov – nepriateľov Židov a pre nepoctivosť – nebol vo svojom meste ani vážený, ani obľúbený.

Bol bohatým v chudobnej krajine. Do jeho však domu neprichádzali hostia a na ulici ho nik nepozdravil. Bol chudobný na priateľov. Zacheus bol majetný bohatý chudák. V očiach Židov beznádejný prípad. Stratený v očiach slušných ľudí a podľa nich stratený aj v očiach Božích.

Chcel vidieť Ježiša. No nebolo to jednoduché. Keď ľudia stáli na okraji cesty a čakali na Ježiša, pôsobilo im ohromné potešenie, že Zachea nepustili medzi seba, neumožnili mu vidieť Ježiša. Dali mu pocítiť, aký malý a slabý v skutočnosti bol.

Zacheus si vedel pomôcť. Vyliezol na strom. Urobil sa väčším akým bol. Jeho vyvýšená pozícia na strome vystihovala jeho život. Navonok bol vyššie ako ostatní, avšak osamelý, vyradený.

Chcel vidieť Ježiša, no Ježiš Ho vidí ako prvý. Pre Ježiša nik nie je stratený prípad. Ježiš neprejde asi pomimo Zachea. Vidí ho takého, aký naozaj je: osamelý a izolovaný. Výzvou: „Zacheus, zostúp rýchlo“, Ježiš volá Zachea na pôdu skutočnosti. V nej je Zacheus, v porovnaní s inými, malý a nepatrný. No zároveň je povzbudený Ježišom, aby sa viac neskrýval, ale bol sám sebou. Pre Ježiša je taký vzácny, že Ježiš mu hovorí: „V tvojom dome musím dnes zostať.“ V Oriente platilo: Ten s kým jem – stolujem, je môj priateľ.

Meno Zacheus znamená Hospodin pamätá. A hoci Zacheus pri svojich prechmatoch na Hospodina nepamätal, Boh je verný a pamätá aj na beznádejný prípad.

Nepoznáme motív, prečo chcel Zacheus vidieť Ježiša. Podstatné je, že Ježiš Ho vidí ako prvý. On vyhľadáva hriešnika, oslovuje ho stáva sa jeho hosťom. Ježiš ukazuje, že pre Neho nik nie je stratený prípad.

Zacheus rýchlo zostupuje a s radosťou prijíma Ježiša. Je tu ktosi, kto sa s ním nehanbí byť za bieleho dňa, kto chce prísť k nemu – ľuďmi pohŕdanému, najhoršiemu hriešnikovi z celého Jericha.

Pán Ježiš chce mať miesto v dome Zacheovom, ale aj v našom dome. Veď Zacheus žije aj v nás. Spomeňme si len na rozličné nepoctivosti v našom živote. Na momenty, keď v myšlienkach či slovami mlátime druhých hlava – nehlava. Keď síce blížnych neokrádame o peniaze, ale berieme im radosť zo života. A to je tiež zlodejstvo. Kus Zachea – zacheovskej povahy žije aj v nás. Preto potrebujeme Osloboditeľa, Záchrancu, ktorý by nás vyslobodil zo zla v nás samých, z nášho hriechu, z našej stratenosti. Veď podobne ako Zacheus i my sme stratení. Nie sme tam, kde patríme – tam, kde to od nás Pán Boh čaká.

Pán Ježiš Zacheovi nič nevyčítal, nič od neho nepožadoval. No Zacheus vie, že v Ježišovej blízkosti nemôže zostať taký, aký doposiaľ bol. Nevyhovára sa na neprajné okolie, na tých, ktorí sa mu posmievali, že je krpec a on im chcel ukázať, že kýmsi je, že čosi znamená. Nevraví: Nie je to so mnou až také zlé, je veľa horších odo mňa. Štvornásobne vracia to, v čom druhých oklamal. Štvornásobnú náhradu predpisovalo rímske právo ako trest za krádež. Keď ju Zacheus ponúka, verejne sa tým vyznáva zo svojich hriechov. Nemôže, nechce viac žiť tak ako dosiaľ. Vie, čo ho od Pána Boha a od ľudí oddeľuje, čo mu chýba k pravému životu.

Nehovorí: Voľakedy v budúcnosti, keď budem mať menej práce, keď budem bližšie smrti, sa zmením. Nechá sa Ježišovou láskou meniť hneď. Vraví: „Pane, polovicu svojho majetku dávam chudobným a ak som niekoho oklamal v niečom, vraciam to štvornásobne.“ Teraz dávam, teraz vraciam čo som nepoctivo získal. Zacheus správne odpovedá na Ježišovo spasiteľné konanie. Vie, že nestačí ísť za Ježišom iba v myšlienkach, len v srdci. Viera sa musí prejaviť aj navonok. Nemá zostať súkromnou záležitosťou, izolovanou od ľudí. Ako ten, ktorý prijal od Ježiša svetlo milosti a odpustenia, chce Zacheus sám niesť toto Ježišovo svetlo ďalším.

Ježiš Kristus prišiel na svet, aby spasil hriešnikov, aby postavil nás, stratených, na to miesto, na ktorom nás chce mať Pán Boh. – Aby hľadal a spasil, čo bolo zahynulo. Stálo Ho to Jeho čistý, svätý život, ktorý na kríži obetoval z lásky k nám. Zvestuje nám to aj Večera Pánova. Prijmime v nej Kristovu lásku, Jeho odpustenie i silu niesť Pánovo svetlo ďalším.

Na začiatku príbehu bol Zacheus majetný bohatý chudák. Zakomplexovaný, milujúci peniaze, nečestný, zapredávajúci svoju meno i vieru.

Na konci príbehu sa vďaka Ježišovmu milosrdenstvu zo Zachea stáva chudobný boháč. Stretnutie s Ježišom zmenilo jeho postoj k majetku i ľuďom. Hmotne sa stal chudobnejší, zato bohatý na radosť, pokoj, priateľstvo a lásku. Bohatý na porozumenie, že veľkosť človeka nespočíva v tom, koľko má a čo dosiahol, ale v tom, že nemusí žiť ako stratený prípad, ale smie prinášať druhým svetlo nádeje. Len otvoriť srdce Kristovi – prijať Ho do svojho domu. A nielen slovami, ale aj spôsobom života Mu ďakovať, že prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo. To sa učme, v tomto vzrastajme aj v novom školskom roku. Amen.