Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (NK)
Filipským 4, 8: „Napokon premýšľajte, bratia, o všetkom, čo je pravdivé, čo čestné, čo spravodlivé, čo čisté, čo ľúbezné, čo príjemné, o všetkom, čo je cnostné a čo chválitebné!“
Milí bratia a milé sestry!
Na začiatku školského roka žiaci zvyknú dostávať opakovacie testy. V istej škole však na začiatku školského roka dostali písomný test všetci učitelia. Obsahoval jedinú otázku: Akí žiaci by mali vychádzať z našej školy – čo by mali vedieť? Mohlo by sa zdať, že
- slovenčinár odpovie, že by mali vedieť pravopis a čítať s porozumením,
- matematikár napíše, že by deti mali vedieť dobre počítať,
- dejepisár uvedie, že by žiaci mali poznať históriu,
- informatik odpovie, že by absolventi školy mali byť počítačovo gramotní.
Ani jeden z učiteľov však ako odpoveď nenapísal predmet, z ktorého počas školského roka dáva žiakom známky. V testoch vyučujúcich stáli tieto odpovede:
Z našej školy by mali vychádzať žiaci:
- pravdovravní,
- spravodliví,
- schopní múdro sa rozhodovať,
- majúci správne životné zásady,
- vediaci si vytvoriť názor na vec,
- schopní konať priamo,
- vedieť si stáť za svojím presvedčením.
Pravdaže je dobré vedieť čítať s porozumením, ovládať matematiku, zemepis, dejepis, prírodopis, byť počítačovo gramotný a telesne zdatný. No byť pravdivým človekom s dobrými vzťahmi k ďalším ľuďom, je ešte oveľa dôležitejšie.
Čo myslíte, je ľahké naučiť sa byť úprimným, pravdivým, férovým, atď.? – Nie je. Je to úloha na celý život.
Ako ľudia veriaci, pokrstení v Božie meno, máme výhodu: Sme v Božej škole. Na to, aby sme sa učili byť pravdovravnými, spravodlivými, schopnými múdro sa rozhodovať, mať správne životné zásady, vytvoriť si názor na vec, vedieť si stáť za svojím presvedčením…, máme výborného – najlepšieho Učiteľa: Pána Ježiša Krista. Od Neho sa smieme učiť. Pre Neho nič nie je nemožné.
Z evanjelia (Marek 7, 31 – 37) sme počuli o tom, ako Ježiš uzdravil hluchého a zajakávajúceho sa muža. Vďaka Ježišovi začal počuť a hovoriť správne. Sluch a reč potrebujeme na komunikáciu, na život s ďalšími ľuďmi.
Reč je Božím darom. Dobrým slovom môžeme povzbudiť, podoprieť, pozdvihnúť, motivovať.
Naopak, zlým slovom zdeptať, ukradnúť radosť zo života.
Rečou vo veľmi podstatnej miere vytvárame pekné medziľudské vzťahy. Pomocou sluchu a reči sa správne začleňujeme do spoločenstva. To potrebuje každý človek.
Ako malí i odrastenejší žiaci v Božej škole si na začiatku školského roku uvedomujeme, že v duchovnom zmysle potrebujeme uzdravenie sluchu a reči.
Potrebujeme uzdraviť sluch, aby sme počuli Krista, počuli to, čo máme počuť.
Potrebujeme uzdraviť reč, aby sme hovorili to, čo máme hovoriť. Len tak sa môžeme naučiť to, čo je v živote najdôležitejšie: milovať Pána Boha a mať radi ľudí (Marek 12, 30 – 31). – Teda získať vlastnosti, ktoré sme už skôr spomínali.
Vskutku to nie je ľahké. Všetci sa v počúvaní i v reči prehrešujeme. V Biblii, v 1. knihe Mojžišovej 3, 21 čítame, že ľudí, ktorí zhrešili, Pán Boh zaodel (odevom z kože).
Ani Pán Ježiš sa nevyžíval vo vŕtaní sa v hriechoch iných, ale On, Baránok Boží, vzal hriechy nás ľudí na seba a zaodel nás rúchom spravodlivosti. Svedectvom o tom je Večera Pánova, ku ktorej sme i dnes pozvaní.
Od Boha sme dostali dar reči. – Možnosť s Bohom i spolu navzájom hovoriť, komunikovať. Prosme o to, aby sme tento dar múdro využívali. Už deti v škôlkach a školách si nepeknými slovami, odsudzovaním druhých, povyšovaním sa nad ďalších, dokážu veľmi ubližovať.
Božie slovo, aj to Slovo s veľkým „S“, ktorým je Ježiš Kristus, nás volajú, aby sme nerobili unáhlené závery o druhých, ale počínali si v zmysle biblických slov: Pán nalomenú trstinu nedolomí a tlejúci knôt neuhasí (Izaiáš 42, 3).
Ako správne počúvať i hovoriť? – Dajme očistiť svoje srdce Kristovi, ktorý sa z lásky k nám za nás na kríži obetoval.
Veď „z plnosti srdca hovoria ústa.“ (Matúš 12, 34b).
Celkom prakticky: Premýšľajme o všetkom, čo je pravdivé, čo čestné, čo spravodlivé, čo čisté, čo ľúbezné, čo príjemné, o všetkom, čo je cnostné a čo chválitebné! (Filipským 4, 8). Tak s Božou pomocou budeme dar reči využívať na vzájomné vytváranie porozumenia a atmosféry lásky a pokoja, na zvestovanie posolstva o Božej láske aj ďalším.
Pred časom som mal možnosť zažiť Služby Božie pri začiatku školského roka v Nemecku. Majú tam zvyk, že deti od rodičov v prvý školský deň dostávajú veľký špicatý kornút s cukrovinkami. Možno by sa zdalo, že primeranejšie by bolo školákom dať pastelky, fixky, ceruzku, pero, gumu či zmizík. Onen kornút však zámerne neobsahuje školské pomôcky. Má dôležitejšiu úlohu. – Akú? V prvý deň školy má deťom pripomínať, že rodičia ich majú radi a nezmení to ani nejaká horšia známka počas školského roka.
Nám viditeľné Božie slovo, ktorým je Večera Pánova pripomína, že Pán Ježiš nás má rád. A to aj vtedy, keď klesáme, keď sa nám nedarí, byť takými, akými máme byť. Pripomína nám, aby sme sa nedívali iba na naše slabé sily, ale hľadeli na Ježiša, pôvodcu našej viery, ktorý je vedie k dokonalosti (Židom 12, 2a). Pripomína, že tie najdôležitejšie veci sa môžeme učiť od Pána Ježiša Krista. On je najlepší Učiteľ. On nás svojimi slovami aj príkladom svojho čistého života smeruje k tomu, aby sme sa zaujímali o všetko, čo je pravdivé, vznešené, spravodlivé, čisté, milé, čo má dobrú povesť, čo sa pokladá za cnosť a je hodné chvály. Amen.
S použitím: Jana Zehnalová: Nebraňte dětem přicházet (vyd. Jiří Brauner – Kartuziánské nakladatelství, Brno 2028):
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
