Kázeň z evanjelických Služieb Božích s VP v Bratislave (Lamač/NK)
Matúš 4, 1 – 11: „1 Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. 2 Keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí bol postil, nakoniec vyhladol. 3 Tu pristúpil pokušiteľ a povedal Mu: Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! 4 On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích. 5 Nato vzal Ho diabol do svätého mesta, postavil Ho na okraj nástrešia chrámu 6 a povedal Mu: Ak si Syn Boží, zhoď sa; veď je napísané: Anjelom svojim prikáže o Tebe a zachytia Ťa na ruky, aby si si nohu neurazil o kameň. 7 Ježiš mu povedal: Opäť je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha! 8 A zase vzal Ho diabol na veľmi vysoký vrch, ukázal Mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu 9 a povedal Mu: Toto všetko Ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať. 10 Tu mu povedal Ježiš: Odíď, satan, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a len Jemu samému budeš slúžiť! 11 Vtedy Ho diabol opustil, a hľa, pristúpili anjeli a posluhovali Mu.“
Milí bratia, milé sestry!
V uplynulú stredu sme vstúpili do pôstneho obdobia. Ono nám pripomína že život veriaceho je zápas o vernosť Pánu Bohu, že veriť neznamená, že sa nám problémy a ťažkosti vyhnú. To je zrejmé aj príbehu o pokúšaní Pána Ježiša.
Po tom, ako bol Ježiš pokrstený, ako sa otvorili nebesá, zostúpil na Neho Duch Boží a z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo“ (Mt 3, 16 – 17) počujeme, že „Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal“ (Mt 4, 1). Teda už na samom počiatku Ježišovho verejného pôsobenia sa diabol snaží zmariť Pánovu cestu, dielo spásy, ktoré Ježiš prišiel konať. Vskutku, veriť znamená zápasiť so zlým, zápasiť o vernosť Bohu, nášmu nebeskému Otcovi.
Nielen pre nás, aj pre samého Ježiša bolo stretnutie s pokušiteľom nebezpečné. Diabol totiž ráta s labilitou a slabosťou tých, na ktorých sa zameria. Aj k Ježišovi prichádza v situácii, keď je Ježiš vo veľkej nevýhode: 40 dní sa postil a je vyhladnutý. Nejde len o podlý pokus dostať niekoho, kto je hladný na jedlo, ktoré by potreboval. Pokušiteľovu zákernosť môžeme zhrnúť do slov: Ukáž sa! Prejav sa! Presvedč sa, či naozaj funguje to, čo zaznelo z neba – že si milovaný Boží Syn! Podaj o tom dôkaz! Je pokušením žiadať spoľahlivé uistenie – dôkazy, namiesto spoliehania sa na Boha, dôverovania Mu – Jeho slovu. Ježiš bol takto pokúšaný od počiatku svojej cesty za spasenie nás ľudí až do jej konca. V Mt 27, 39 – 43 čítame, že keď visel na kríži, „ 39 tí, čo chodili tadiaľ, rúhali sa Mu, potriasali hlavami 40 a hovorili: Hej, Ty, čo boríš chrám a za tri dni ho vystavíš, zachráň sa, ak si Syn Boží, a zostúp z kríža! 41 Podobne sa Mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími hovoriac: 42 Iných zachraňoval, a seba nemôže zachrániť! Je izraelským kráľom, nech teda zostúpi teraz z kríža, a uveríme v Neho! 43 Dúfal v Boha, nech Ho teraz vyslobodí, ak chce; veď hovoril: Syn Boží som!“ Áno, Ježiš bol pokúšaný od počiatku svojej cesty záchrany ľudí až do jej konca. Z Jeho života vieme, že Ježiš neprišiel ohurovať, dokazovať, že robí väčšie divy ako rozprávkový Harry Potter. Prišiel, aby nám ukázal a prešliapal cestu, ktorou Ho môžeme nasledovať. Pokušiteľovu ponuku odmieta. Ježiš mu vraví, že človek nežije tým, že je biologicky zaistený, nasýtený, ale z toho, čím ho sýti Boh.
Pre diabla je príznačné nielen to, že ráta s labilitou a slabosťou tých, na ktorých sa zameria, ale aj skutočnosť, že sa nenechá ľahko odbyť. Zaútočí znovu: Ježiš, ak nechceš chlieb (symbol hmotného zaistenia), ponúkni zázrak. Ak je naozaj pravdou, že si Boží Syn, presvedč sa, že Ťa Boh ochráni. Dokáž to! Pokušiteľ pritom argumentuje slovami z Biblie, zo Žalmu 91. No biblický výrok používa účelovo a manipulatívne, len aby dosiahol svoj zámer a cieľ. Nabáda Ježiša, aby skočil z chrámovej rímsy. Keď Mu – ako Písmo sľubuje – pomôžu anjeli a nič sa Mu nestane, všetci v Ňom rozpoznajú Božieho Syna a Ježiš si môže uľahčiť námahu putovania Galileou a Judskom, všetky tie roky vyučovania a uzdravovania. Môže si ušetriť aj posmech, kruté bičovanie, bolestné utrpenie a ukrižovanie.
Jedným z našich hlavných problémov je, že sme príliš zameraní na seba. Mnohí ľudia sa vnímajú ako tí, ktorí majú nárok, zaslúžia si to či ono. Pán Ježiš nepodľahol vábeniu sebastrednosti. Odmietol druhú pokušiteľovu ponuku. Vedel, že skratkami, ktoré ponúka diabol, to nepôjde. Odráža útok zlého Božím slovom, presnejšie správne pochopeným Božím slovom, nepoužívaným účelovo a manipulatívne. Nezriekol sa cesty kríža. Nebol sebastredný. Rozpoznal, že dôležité je hľadieť nielen na seba, egocentricky pre seba požadovať špeciálnu ochranu, ktorú iní nemajú, ale dbať na Božiu vôľu. Dôležité nie je predvádzať sa, ale žiť s ľuďmi, starať sa o nich, mať ich rád a tak im dosvedčiť, že sme Boží. Odmieta diablov návrh. Vraví, že nebude provokovať Boha a sebastredne si vynucovať Jeho zásah.
Do tretice pokušiteľ už útočí celkom otvorene v zmysle: Ježiš, ak nedôveruješ Bohu, že Ti pomôže, dôveruj mne. Dám Ti všetko, čo si len vieš predstaviť, ak ma uznáš za svojho pána (por. Mt 4, 8 – 9).
Nám diabol spravidla neponúka všetky kráľovstvá sveta. Vie, že na nás platia aj menšie ponuky, prinášajúce nejaké výhody za falošnosť, za domnelo únosný kompromis, pri ktorom nás ani svedomie dlho nehryzie… Ako pri Ježišovi, aj pri nás však diablovi ide v zásade o to isté: aby sme mu sadli lep, vykročili na cestu, na ktorú nás láka, z ktorej sa sami nedokážeme vrátiť späť a zapletieme sa do čohosi, čo sme sami nechceli.
Príbeh o pokúšaní Krista nepredstavuje Ježiša ako božského supermana, ktorý nikdy nezaváha, ale ako Toho, kto musel premýšľať, v čom je Jeho poslanie, zápasiť o vernosť nebeskému Otcovi. Rozhodovať sa, či bude veriť Božiemu slovu: Si „môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo“ (Mt 3, 17), alebo vábivým manipulatívnym ponukám pokušiteľa, ktorý sa neštíti účelovo ohýbať Božie slovo. To, že Pán Ježiš obstál, vychádzalo z Jeho viery v to, čo počul od nebeského Otca po svojom krste. O Martinovi Lutherovi je známe, že v pokušeniach, ktorými v živote prechádzal, sa bránil diablovi pripomenutím si toho, Komu patrí. Napísal si: „Baptizatus sum! – Som pokrstený!“ – Teda patrím Tebe, Bože, nechcem slúžiť nikomu inému.
Pán Ježiš ustál nebezpečné stretnutie na púšti. Nás pozýva k bezpečnému stretnutiu pri Večeri Pánovej. Pozýva aj tých, ktorí vo svojich zápasoch s pokušením neobstáli, i tých, ktorým sa v Božej moci podarilo zlému odolať. A ako kedysi Ježiša obsluhovali anjeli, On nás hostí a obsluhuje pri svojom stole. Obnovuje v nás istotu, že sme milované Božie deti a tým nás posilňuje v zápase o vernosť nebeskému Otcovi. Amen.
S použitím: Martin Prudký, kázeň na Mt 4, 1 – 11 v: Provázky víry (vyd. Kalich, Praha 2015), Jiří Mrázek: Evangelium podle Matouše – ČEK k NZ, svazek 1 (vyd. CBS AVČR a UK v Praze ve spolupráci s ČBS, Praha 2011); Aleš Zapletal v Na každý den (NKD) 2024 /výklad 14. 2./, (vyd. Kalich, Praha 2023); Ladislav Havelka v: NKD 2024 /výklad 18. 2./, (vyd. Kalich, Praha 2023):
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
