Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (NK)
Matúš 6, 22 – 23: „22 Sviecou tela je oko. Preto ak je tvoje oko čisté, celé tvoje telo bude plné svetla; 23 ale ak je tvoje oko skazené, celé tvoje telo bude plné tmy. Ak už aj svetlo, ktoré je v tebe, je tmou, akáže je potom sama tma?“
Milí bratia a milé sestry!
Dva príklady na úvod: (1) Keď som bol dieťa a obával som sa priznať, že som spravil čosi zlé, otec mi povedal: „Pozri sa mi do očí.“ Dobre vedel, že oči odzrkadľujú stav človeka. Dieťa, ktoré klame, nevydrží priamy pohľad do očí rodiča. (2) V príbuzenstve mám osobu, ktorá podstúpila úspešnú operáciu šedého zákalu. Pred ňou si už temer nedokázala zažať elektrické svetlo, sotva bola schopná nájsť vypínač. Po operácii to nielenže pre ňu bola hračka, ale opäť mohla čítať. Z bezradného smutného slepca sa stal šťastný vidiaci človek.
V slovách, ktoré sme počuli pred kázňou, nešlo Pánovi Ježišovi o diagnostiku očí ani o oftalmológiu. Išlo a ide Mu o ľudskú dušu. Ježiš nemal na mysli telesné oči, ale vnútorný zrak – „oči duše, srdca“. Jeho slová sú podobenstvom. Nadviazal ním na židovských rabínov. Tí učili, že duša človeka je vnútorné svetlo – lampa osvecujúca celého človeka. Nadviažuc na to Ježiš povedal: „Ak už aj svetlo, ktoré je v tebe, je tmou, akáže (veľká) je potom sama tma?“ Apoštol Pavel v liste Efezským (1, 18) prosí, aby Boh … osvietil oči vášho srdca“. V knihe „Malý princ“ spisovateľ Antoine de Saint-Exupéry uvádza vetu, ktorá sa stala príslovím: „Dobre vidíme iba srdcom.“
Porozumieť význam Ježišových slov pre nás nám pomôže otázka: Ako sa náš život stane jasným a krásnym? Pán Ježiš odpovedá: Keď ho osvetlí Božie svetlo!
Od našej prirodzenosti je v nás tma a ak dovnútra nepreniká žiadne svetlo zvonku, tma tam i zostane. Podobáme sa pivnici, v ktorej je príšerný neporiadok. Starý nábytok, kusy dreva a uhlia, škatule od vysávača, televízora, nepojazdný bicykel, niekoľko rúr z lešenia… Na všetkom prach a pavučiny. Síce by sme chceli urobiť poriadok, no nie je tam žiadne svetlo. Elektrina do pivnice nebola zavedená a okno je zadebnené doskami. Naša snaha je márna. Až kým niekto zvonku odstráni dosky z okna a otvorí ho. Jas svetla zaleje celý ten neporiadok v pivnici a umožní nám rozlíšiť, čo uchovať a čo vyhodiť.
Podobne keď nás Pán Boh osvetlí svojím svetlom, uvidíme veci, ktoré sme nevideli, porozumieme, čoho sa treba vzdať, čo upratať. Ak je okno našej duše čisté, dobre umyté, preniká do nás Božie svetlo a všetko osvetľuje. Ježiš je svetlo sveta (J 8, 12). Pán Ježiš sám chce byť tým, kto umýva okná našej duše: odpúšťa nám naše hriechy, očisťuje nás a posväcuje, a tak nás robí vnímavými pre Božie svetlo.
Ježiš Kristus lieči našu duševnú krátkozrakosť. Kto je krátkozraký, vidí jasne to, čo je blízko pred jeho očami, no to, čo je ďalej, vidí len rozmazane, ako v hmle. V kontexte podobenstva Pán Ježiš vysvetľuje, čo to znamená pre dušu: Mnoho ľudí sa trápi len o to, čo je priamo pred nimi, stará iba o svoju bezprostrednú budúcnosť. O zabezpečenie sa majetkom a poistením. Žijeme v časoch, keď to, čo sme donedávna pokladali za istoty, sa poriadne rozkolísalo. Keď sa pozrieme do 6. kap. Ev. Matúša, bezprostredne pred podobenstvom Ježiš povedal: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde (ich) moľ a hrdza ničí a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú“ (Mt 6, 19). A krátko nato povedal: „Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť alebo piť, ani o telo, čím sa budete odievať“ (Mt 6, 25). Pravdaže, nespochybňujeme, že jedlo, pitie, oblečenie, bývanie aj šetrenie má svoj zmysel, no keď sa sústredíme na to ako na hlavný zmysel života, trpíme duchovnou krátkozrakosťou. Rovnako jasne by sme mali vidieť to, čo je vzdialenejšie, totiž, že raz zomrieme, budeme stáť pred Božím súdom a že len vierou v Ježiša – iba skrze Neho môžeme dosiahnuť večný život. Uzdravené oči duše vidia ďaleko a preto berú veci večnosti vážnejšie ako veci pozemského života.
Pán Ježiš pred podobenstvom o očiach tiež povedal: „Zhromažďujte si poklady v nebi, kde (ich) ani moľ ani hrdza neničí a kde sa zlodeji nevlamujú a neukradnú“ (Mt 6, 20) Skrze Krista sme povolaní k večnému životu v nebi, lebo On odňal smrti jej moc. Kto sa očistenými očami srdca díva na Ježiša, toho osvecuje jasné svetlo tejto radostnej zvesti. Ten vidí jasne nielen do zajtrajška, do budúcich týždňov a mesiacov, ale do večnosti.
„Sviecou tela je oko. Preto ak je tvoje oko čisté, celé tvoje telo bude plné svetla; ale ak je tvoje oko skazené, celé tvoje telo bude plné tmy“ (Mt 6, 22n) Týmto podobenstvom Pán Ježiš nič nežiada, jednoducho popisuje skutočnosť. V prípade duchovnej slepoty a duševnej krátkozrakosti by čosi požadovať bolo rovnako neprimerané, ako keby sme zrakovo postihnutého napomínali, aby sa lepšie pozeral. Za slovami Pánovho podobenstva je Božia terapia zraku. Pán Ježiš je lekár, ktorý ju používa. Uzdravoval telesne slepých, no uzdravoval a uzdravuje najmä duševne slepých.
Duchovná krátkozrakosť sa môže týkať jednotlivcov. Nikodém bol človekom, ktorý si myslel, že duchovne vidí, že môže poúčať iných, ako majú kráčať žitím. No keď on, za ktorým druhí chodili po radu, prišiel k Ježišovi, dozvedel sa, že je slepý. Od Pána Ježiša počul: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie“ (J 3, 3).
Alebo ľuďom, ktorí boli presvedčení, že žijú spravodlivo, Ježiš pripomenul, že hriech je aj to, keď zanedbáme konať dobro. Premárnime príležitosť pomôcť. Keď nevidíme svojho brata, sestru, človeka v mojej bezprostrednej blízkosti. A pýtame sa: „Pane, kedy sme Ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako cudzinca alebo nahého, alebo nemocného alebo vo väzení, a neposlúžili sme Ti?“ Pán Ježiš im odpovie: „Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, mne ste neurobili!“ (Mt 25, 44n) Aké hrozné je žiť v sebaklame!
Duchovná krátkozrakosť sa môže týkať aj cirkvi. V Zjav 3, 14 – 22 sa nachádza opis cirkevného zboru v Laodikei, ktorý bol duchovne krátkozraký. V Biblii čítame, akú mienku mal o sebe tento zbor a čo on ňom vravel Ježiš: „Hovoríš: som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem, a nevieš, že si biedny, aj úbohý, aj chudobný, aj slepý, aj nahý, radím ti: kúp si odo mňa ohňom prepáleného zlata, aby si zbohatol, biele rúcho, aby si sa odel, aby sa neukazovala hanba tvojej nahoty, a kúp si kolýriovej masti pomazať si oči, aby si videl.“
3. pôstna nedeľa nazvaná Oculi (Oči) nám pripomína nebeského očného Lekára. Pozýva nás prichádzať k Nemu a k Nemu privádzať aj ďalších. On má totiž recept na liečivú očnú masť. Tento Lekár je tkp. pred dverami. Môžeme počuť Jeho hlas a prijať pozvanie k Jeho stolu: „Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou“ (Zjav 3, 20). Neváhajme. Veď ako sa dívame na svet a ľudí vôkol seba, tak sa v živote orientujeme, takí sme. Ak nevidíme správne, celý náš život dopadne zle. Keď naše oči uzdraví Ježiš – nebeský Lekár, bude náš život naplnený svetlom. Amen.
Použitím myšlienok: M. Kriesera, D. Ženatého, B. Pleijela, J. Mrázka:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
