Milí bratia, milé sestry v Ježišovi Kristovi!
Slávneho čínskeho zbojníka, sa opýtali, či zbojníci majú cnosť. (Cnosť je vypestovaný a osvojený sklon k dobrému konaniu.) „Samozrejme“, odvetil zbojník. „Ako by mohli uspieť, keby nemali:
- prezieravosť, aby vedeli, či je úloha uskutočniteľná,
- prehľad, aby odhadli úkryt,
- odvahu, aby doň vstúpili,
- zmysel pre povinnosť, aby odišli poslední,
-
spravodlivosť a solidaritu, aby si správne rozdelili korisť.
Bez týchto šiestich cností nie je možné byť úspešným zbojníkom.“
Bratia a sestry, ak majú cnosti a talenty zbojníci, o čo viac ich máme my! Predtým, ako nám zaznejú slová z Písma svätého, sa spolu modlime Modlitbu Pánovu:
Otče náš, ktorý si v nebesiach…
1. Korintským 12, 1 – 7 . 14 – 18: „1 Ani o duchovných daroch, bratia, nechcem, aby ste nevedeli. 2 Viete, že keď ste boli pohania, k nemým modlám ste chodievali, ako ste sa dali viesť. 3 Preto dávam vám na vedomie, že nikto, hovoriaci v Duchu Božom, nepovie: Prekliaty Ježiš! A nikto nemôže povedať: Pán Ježiš! ak len nie v Duchu Svätom. 4 Lebo rozdelené sú dary milosti, ale ten istý je Duch; 5 a podelené sú prisluhovania, ale ten istý je Pán; 6 a podelená je pôsobnosť, ale ten istý je Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých. 7 A každému je daný prejav Ducha na (všeobecný) úžitok. … 14 A veď ani telo nie je jeden úd, ale mnoho (údov). 15 Keby noha povedala: Pretože nie som oko, nie som z tela – či zato nie je z tela? 16 A keby ucho povedalo: Pretože nie som oko, nie som z tela – či zato nie je z tela? 17 Keby celé telo bolo oko, kdeže by bol sluch? Keby celé (telo bolo) sluch, kdeže by bol čuch? 18 Takto však Boh rozložil údy v tele, jeden každý z nich, ako On chcel.“
Bratia a sestry, keď majú cnosti a talenty zbojníci, o čo viac ich máme my! Apoštol Pavel to hovorí veľmi jasne: „O duchovných daroch, bratia, nechcem, aby ste nevedeli.“
Povedané inak: Chcem, aby ste poznali pravdu o daroch Svätého Ducha. Od Ducha Svätého pochádzajú preto, lebo na rozdiel od tzv. cností či talentov zločincov, duchovné dary prispievajú k uskutočňovaniu Božieho plánu pre náš svet. Preto apoštol dodáva: „Nikto, hovoriaci v Duchu Božom, nepovie: Prekliaty Ježiš! A nikto nemôže povedať: Pán Ježiš! ak len nie v Duchu Svätom.“ Týmto nás nabáda, aby sme naplnili Boží plán tým, že čo najlepšie využijeme dary, ktoré sme dostali od Boha – od Svätého Ducha.
Svätodušné sviatky pripomínajú zoslanie Ducha Svätého, vznik cirkvi a spájajú nás aj s generáciami kresťanov pred nami. Dovoľte spomenúť jedného z nich. Volal sa Charles de Foucault. Žil v r. 1858 – 1916. Bol z bohatej šľachtickej rodiny a stal sa francúzskym dôstojníkom Alžírsku. Viedol však zhýralý život. Pre problémy s disciplínou ho degradovali a armádu opustil. Po odchode z armády sa vydal objavovať Maroko, potom sa vrátil do Paríža, kde sa stretol s veriacimi, skrze ktorých ho Pán Boh obrátil k sebe. O niekoľko rokov neskôr sa stal mníchom. Rozhodol sa žiť medzi Arabmi. Poskytol im žiarivé svedectvo kresťanskej viery. Jeho život bol taký príkladný, že pápež František ho pred 3 rokmi vyhlásil za svätého.
Zaiste, ako evanjelici si nemyslíme, že človek – čo aj pápež – môže niekoho vyhlásiť za svätého. No našu pozornosť chcem upriamiť inam: pápež vyzval kresťanov, aby nasledovali líniu správania Charlesa de Foucaulta, zhrnutú do vety: „Používajme svoje dary tak, aby si tí, ktorí nás vidia, pomysleli: ‚Ak je sluha takýto, aký musí byť Pán?‘“ Povedané ináč: duchovné dary, ktoré sme dostali, nadobúdajú neoceniteľnú hodnotu, keď v nás a cez naše počínanie odrážajú prítomnosť Boha na tejto zemi.
Všetky duchovné dary sú dôležité. Žiadny nie je väčší ako iný. Tvoria celok, ktorý sa podieľa na uskutočňovaní Božieho plánu. Apoštol Pavel ich prirovnáva k rôznym častiam tela, z ktorých každá má svoju funkciu. Keby všetky boli oči alebo uši údajne vznešenejšími orgánmi ako ruky alebo nohy, jednoducho by neexistovalo ľudské telo.
Naše rozdiely by nás teda nemali viesť k tomu, aby sme sa preceňovali alebo podceňovali, pretože sú potrebné. Rozdiely z nás robia jedinečných ľudí s jedinečným poslaním.
Každý talent má svoju hodnotu. Už čínski mudrci poznamenali: „Dobré kone dokážu za deň prejsť až 100 km, ale v naháňaní potkanov nie sú také dobré ako mačka. Sova dokáže v noci chytať hmyz a rozoznávať aj tie najmenej zreteľné predmety, ale cez deň žmurká bez toho, aby videla horu pred sebou.“
„Používajme svoje dary tak, aby si tí, ktorí nás vidia, pomysleli: ‚Ak je sluha takýto, aký musí byť Pán?‘“ Inak povedané: duchovné dary, ktoré sme dostali, nadobúdajú neoceniteľnú hodnotu, keď v nás a skze naše konanie odrážajú prítomnosť Boha na tejto zemi.
V Biblii (Matúš 25, 14 – 30) je podobenstvo o pánovi, ktorý pred odchodom na cestu odovzdal sluhom do správy svoj majetok. Jednému dal 5 talentov, ďalšiemu 2, inému 1.
Možno si myslíme, že existujú vynikajúci ľudia, ktorí dostali 5 talentov, zatiaľ čo iným boli zverené 2 alebo dokonca len 1. Avšak pozor, aj ten jeden talent bol v biblickej dobe peniazom obrovskej hodnoty.
V našom žití sa nachádzajú všetky kategórie. V niektorých obdobiach sme vskutku výkonní. Všetko výborne funguje a môžeme urobiť veľa dobrého. V inom období je to ťažšie. Nie sme zdraví, prechádzame krízou. Ale aj vtedy nás Boh volá. Už spomínaný Charles de Foucault napísal, že zatiaľ čo „máme sklon klásť na prvé miesto skutky, ktorých účinky sú viditeľné a hmatateľné, Boh dáva prvé miesto láske, potom obeti inšpirovanej láskou a poslušnosti, vyplývajúcej z lásky.“
Čítal som ako pred rokmi v Nemecku istá stará pani s podlomeným zdravím už nebola schopná veľa urobiť. Jej jedinou aktivitou bolo ísť popoludní do parku a sadnúť si na lavičku. Pozorovala deti, ktoré sa hrali v piesku. V jednej chvíli sa zohla, aby zdvihla nejaký predmet a schovala si ho pod zásteru. Strážnik parku to zbadal, pristúpil k nej a spýtal sa jej: „Čo máte pod zásterou? Zmätená žena mu hneď neodpovedala. Muž si myslel, že skrýva peňaženku, a odmieta ju vydať. Pohrozil jej: „Odvediem vás na policajnú stanicu, ak mi neukážete, čo práve teraz držíte.“ Žena potom pomaly vytiahla kus skla a povedala: „Zodvihla som ho, lebo som nechcela som, aby si deti ublížili“. Strážnik sa jej ospravedlnil a poznamenal: „Ja som mal to sklo zbadať.“
Ak si myslíte, že ste výnimoční a obdarení mnohými talentami, možno máte pravdu. Spomeňte si však na to, čo povedal jeden z reformátorov (Teodor Beza): „Čím viac darov máš, tým viac si dlžný svetu.“
Na druhej strane sú takí, ktorí sa nazdávajú, že sú na nič, že dostali málo obdarovania. Paradoxné je keď o nich platí: „Dostali málo, no konajú, ako by aj to bolo pre nich priveľa…
Ak si myslíte, že z nejakého dôvodu nestíhate – lebo ste starí, nie ste zdraví, či ste príliš zaneprázdnení, aby ste sa mohli sústrediť na svoj duchovný život – potom dobre využite tých niekoľko darov, ktoré máte, aby sa Božia prítomnosť mohla odraziť aj vo vás. Aby sme raz nemuseli počuť od Pána Ježiša: „Dostal len málo, no aj to bolo pre neho priveľa…“
Drahé sestry, milí bratia, svätodušné sviatky nám zvestujú dobrú – radostnú správu: Nie sme chudobní. Duchovné dary, ktorými je každý z nás obdarený, sú nesmiernym bohatstvom. Máme ich zveľaďovať, používať v službe ľuďom na Božiu slávu. „Používajme svoje dary tak, aby si tí, ktorí nás vidia, pomysleli: ‚Ak je sluha takýto, aký musí byť Pán?‘“ Amen.
Modlitba: „Otče môj, odovzdávam sa Ti, urob so mnou, čo sa Ti zapáči. Nech už so mnou urobíš čokoľvek, ďakujem Ti. Som pripravený na všetko, prijímam všetko. Len nech sa Tvoja vôľa plní vo mne a vo všetkých Tvojich stvoreniach. Po ničom inom netúžim, môj Bože…“ Amen. (Charles de Foucault)
S použitím myšlienok D. Gnaegiho:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
