Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (NK)
List Jakuba 1, 12: „12 Blahoslavený muž, ktorý vytrvá v pokúšaní, lebo keď sa osvedčil, prijme veniec života, ktorý zasľúbil (Pán) tým, čo Ho milujú.“
Milí bratia a milé sestry!
V piesni (ES 456) spievame: „Ježiši, Ty sám, kliesni cestu nám.“ Pán vskutku ide pred nami, kliesni nám cestu.
Ježišova životná cesta je úzko spojená s pokúšaním.
Ježiš bol pokúšaný počas 40-dňového pôstu na púšti.
Bol pokúšaný v diskusiách s protivníkmi (čítaj: L 10, 25; Ján 8, 4–6; Mt 22, 15–18).
Bol pokúšaný v Getsemanskej záhrade, kde zápasil o poslušnosť a vernosť svojmu nebeskému Otcovi.
Pokušenie Ho obklopovalo až do hodiny Jeho smrti. Pred ukrižovaním aj na kríži bol vysmievaný a potupovaný (Mk 14, 16 – 20 . 29 – 32).
V už spomenutej piesni (ES 456) vyznávame: „Ježiši, Ty sám, kliesni cestu nám – a my váhať nebudeme, v šľapajách Ti kráčať chceme.“ Krstom sme boli povolaní nasledovať Pána Ježiša Krista. Preto ani nás v živote neobchádzajú skúšky a pokúšania. Myšlienkovo to chápeme, no keď z listu Jakuba počujeme: „Blahoslavený, kto vytrvá v pokúšaní“, pýtame sa: „Nie je to priveľa?“ Veď to znamená úplné obrátenie celého nášho zmýšľania.
Všeobecne vychádzame z toho, že šťastný je, kto má úspech, kto je zbavený starostí a ťažkostí.
Nie je protirečením pokladať za blahoslaveného – t. j. šťastného v Božích očiach – toho, kto vytrvá v pokúšaniach?
Nie – slovo: „Blahoslavený, kto vytrvá v pokúšaní“ (Jk 1, 12) platí. V ňom je opísaný sám Pán Ježiš. Bol to On, kto znášal pokušenie, kto bol pokúšaný vo všetkom ako my, ale bez hriechu (Žid 4, 15).
Ježiš čelil pokúšaniu dôverou v Božie slovo. Aj vtedy, keď umieral na kríži, zostal verný Bohu. Naplnilo sa pri Ňom: „Blahoslavený, kto vytrvá v pokúšaní.“ Preto dostal od nebeského Otca veniec života. Boh Ho neponechal v smrti. Vzkriesil Ho z mŕtvych.
Keď sa takto dívame na Ježiša, Jeho konanie, môžeme s celkom iným, novým vnútorným postojom povedať: „Mňa blaží Božia blízkosť!“ (Ž 73, 28a) Aj tam, kde sme skúšaní a napádaní pokušením – aj tam, kde musíme znášať utrpenie, vždy smieme dôverovať Pánovi – Jeho slovu. Božie slovo je mocné aj pri nás slabých a dáva nám silu vstať, keď padneme.
„Blahoslavený, kto vytrvá v pokúšaní.“
Téma víťazenia či podľahnutia v pokúšaniach sa tiahne celou Bibliou. Nielen my sme pokúšaní, ale neraz sami pokúšame Boha. Už dávni Izraelci v tom vynikali. V 4M 14, 22 Hospodin hovorí: „Videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som konal v Egypte i na púšti, a predsa ma už desaťkrát pokúšali a neposlúchli ma.“
V 2M 17. kap. sa píše, ako sa Izraelci počas putovania po vyjdení z otroctva v Egypte utáborili v Refidíme. Nebolo tam vody. Hádali sa s Mojžišom, aby im dal vodu a reptali, či ich preto vyviedol z Egypta, aby ich aj ich potomkov na smrť umoril smädom? Mojžiš nazval to miesto Massa a Meríbá (pokušenie a hádka), pretože Izraelci sa vadili a pokúšali Hospodina vraviac: Je Hospodin uprostred nás, či nie? (2M 17, 1 – 7)
Nepoznáme to aj my? Ako často na zdôvodnenie odmietnutia viery zaznieva ako argument: „Neverím v Boha, ktorý dopúšťa toľko utrpenia.“
Pravdaže, ako kresťania prajeme každému človeku len to najlepšie. Sami sa obávame chorôb a katastrof. Ale môžeme z toho vyvodzovať nárok v zmysle: Pretože verím v Boha a mám rád ľudí nemôže sa mi stať nič zlého? Ak Boh nerobí, čo si želám, potom je na nič. S vierou v Neho je koniec. Zriekam sa jej… – Vnímame, že to by bolo prevrátené zmýšľanie. Nie viera, ale snaha o vypočítavý obchod s Bohom. Verím Mu, kým mi „sype“, inak…
Miesto, kde Izraelci pokúšali Hospodina, Mojžiš nazval Massa a Meríbá (pokušenie a hádka). Izraelci, namiesto aby prejavili vieru v Boha, aby dôverovali Božím sľubom, pokúšali Boha a hádali sa s Mojžišom. Mojžiš volal k Bohu o pomoc, vraví Bohu: „Ešte chvíľu a ukameňujú ma.“ Pán Mu povedal, aby pred ľudom udrel palicou na skalu a potečie z nej voda. A skutočne sa tak stalo, Pán opäť preukázal svoju moc. Dal ľudu piť vodu zo skaly.
Neviedla by však k rovnakému cieľu už úprimná prosba k Pánovi? Prosba namiesto „pokúšania a hádok“. Pán Ježiš nás k dôvere v Boha, vyjadrenej úprimnou prosbou, neustále povzbudzuje.
Na začiatku tohtoročného pôstneho obdobia nám Božie slovo pripomína, že cez duchovné zápasy a odpor proti hriechu smerujeme k víťazstvu, ktoré nám daroval Boh. K tomuto víťazstvu nejestvujú skratky. Chcieť obísť duchovné zápasy – to je slepá ulička.
Pokúšania prichádzajú, no v Božích očiach je šťastný (blahoslavený), kto v pokušeniach vytrvá. Odmena od dobrého nebeského Otca ho neminie. V súvise s ňou Biblia používa obraz „veniec života“. Je symbolom Bohom darovaného víťazstva tým, ktorí bojujú s pokušeniami. Veniec života je obraz nebeskej odmeny – večného života v Božej blízkosti. Hodno po ňom túžiť, oddá sa oň usilovať.
Aké tváre môže mať pokúšanie?
Môže ísť o pokúšanie cez ľudí, ktorí nás odvádzajú od viery.
Alebo o pochybnosti o Božej dobrote.
Pokúšaním sa nám môžu stať aj údery života, bolesti, choroby naše, či našich blízkych.
Greg Laurie napísal: „Jednou z najúčinnejších stratégií diabla je presvedčiť ľudí, že život, ktorý ponúka Ježiš, je nejako obmedzujúci, nudný alebo nenapĺňajúci. Snaží sa nás rozptyľovať prázdnymi, povrchnými, sebeckými a nakoniec deštruktívnymi činnosťami. Skresľuje náš pohľad, aby sme nedokázali rozoznať, čo je v živote skutočne zmysluplné a uspokojujúce. Nepodľahnite jeho lžiam. Nasledujte Krista. Objavte, aký bohatý a uspokojujúci môže byť váš život.“
V pokúšaniach smieme Boha prosiť. Môže to byť naliehavá a vytrvalá prosba, no mala by zostať prosbou a nikdy sa nezmeniť na postoj: „Bože, ak to neurobíš, tak…“!
Pán Ježiš nás učil inému prístupu:
(1) Viere v Božie slovo:
„Napísané je: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha!“ (Mt 4, 7). A
(2) Dôvere, že Božie riešenie je najlepšie:
„Otče, Tebe je všetko možné; odvráť odo mňa tento kalich (utrpenia); avšak nie čo ja chcem, ale čo Ty“ (Mk 14, 36).
Milí bratia, drahé sestry, ťažké otázky, pochybnosti, pokúšania prichádzajú. Podstatné je, ako s nimi naložíme, čomu dáme priestor. Či bude naším základom viera: Pán Boh je dobrý, vždy nám chce dobre, má nás rád a veľmi mu na nás záleží. Alebo dáme priestor hlasom, ktoré Boha spochybňujú, ohovárajú (por. 1M 2, 16n 1M 3, 1), pokúšajú Ho. Zásadné je, čomu dáme priestor. Ak je základom našej viery to, že Boh je dobrý, Jeho láska, Jeho zasľúbenia – ktoré nám pripomína aj Večera Pánova, budeme mať pevný fundament na prekonávanie pokušení. Keby sme s nimi chceli bojovať ako „naháči“ – vo vlastnej sile, bez celej Božej výzbroje (Ef 6, 10nn), nemáme nijakú šancu na úspech. S Bohom však môžeme vyjsť z pokúšaní prečistení, zocelení, s pevnejšou a vytrvalejšou vierou.
Blahoslavený, kto vytrvá v pokúšaní, lebo keď a osvedčil, prijme veniec života, ktorý zasľúbil (Pán) tým, čo Ho milujú. Amen.
Modlitba: Láskavý, mocný Bože, Tvoj Syn, náš Spasiteľ Ježiš, odolal všetkým pokušeniam. Pomôž nám, aby sme Ti – podobne ako On – slúžili ako Pánovi, úprimne Ti dôverovali, prosili Ťa a ďakovali Ti.
Prosíme, v pokúšaniach nám pripomeň, čomu nás učil Pán Ježiš: Viere v Tvoje slovo a dôvere, že Tvoje riešenia, Bože, sú najlepšie.
Odpusť nám všetky naše zlyhania, previnenia i to, čo sme zanedbali v konaní dobra a posilni nás k Tebe milému životu darmi svätej Večere. Amen.
S použitím myšlienok Petra Brückamnna (FB 2026), Andreasa Eisena (FB 2025) a Jana Nohavicu (Cestou víry s Jakubem):
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
